Profesorka odhalila návyk, ktorý môže pridať 4 roky života navyše. Toto robí väčšina ľudí zle – pritom ide o minúty
Všetci by sme chceli žiť dlho a v dobrom zdraví. Vieme, čo robiť, aby ste sa k tomuto cieľu priblížili čo najviac.
Video
Zubári predstavili edukačný portál Zdravý úsmev
Na portáli nájde verejnosť odpovede na najčastejšie otázky pacientov, preventívne odporúčania pre deti, dospelých i seniorov, odborné články o ústnom zdraví, poučenia i blogy zo sveta stomatológie. Vysielané 20.3.2026
Zdroj:
Katarína Ondrejovičová
Stačí naozaj len málo: drobné zlepšenie v spánku, fyzickej aktivite a v stravovaní. Profesorka Eef Hogervorst zo School of Sport, Exercise and Health Sciences na Loughborough University upozorňuje na to, že nemusíme svoj život prevrátiť úplne naruby, ako chceme žiť zdravšie a dlhšie. Aj malé drobnosti môžu viesť k želanému výsledku.
Hogervorst poukázala na nedávnu štúdiu, ktorá sledovala približne 590 000 ľudí vo Veľkej Británii s priemerným vekom 64 rokov počas ôsmich rokov.
„Výskumníci potvrdili predchádzajúce zistenia, že zdravší životný štýl súvisí s nižším rizikom ochorení, vrátane demencie, a s dlhším životom v dobrom zdraví a nezávislosti,“ hovorí Hogervorst v článku pre popularizačný web The Conversation.
Autori štúdie uvádzajú, že aj veľmi malé zmeny majú význam. Patrí sem napríklad približne o päť minút viac spánku denne, o dve minúty viac stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivity denne a mierne zlepšenie stravy. Tieto zmeny spolu súviseli s približne jedným rokom života navyše v dobrom zdraví. „Zdravý život“ tu znamená roky bez vážnych ochorení alebo zdravotného postihnutia obmedzujúceho každodenné fungovanie.
Výraznejšie zmeny prinášali ešte väčší efekt. Takmer o pol hodiny viac spánku denne v kombinácii so štyrmi minútami cvičenia navyše denne (čo predstavuje takmer pol hodiny týždenne) a lepšou stravou bolo spojené až so štyrmi rokmi života navyše v dobrom zdraví.
„Je to dôležité, pretože hoci ženy žijú v priemere dlhšie ako muži, tieto roky navyše často prežívajú v horšom zdravotnom stave, čo má veľké osobné aj ekonomické dôsledky. U žien je vo vyššom veku vyššie riziko demencie, mozgovej príhody a srdcových ochorení, ako aj problémov vedúcich k strate zraku či zlomeninám kostí. Tieto ochorenia znižujú kvalitu života a ohrozujú nezávislosť,“ upozorňuje odborníčka a dodáva, že zmeny životného štýlu môžu znížiť aj riziko predčasného úmrtia.
Tie isté faktory boli analyzované aj v inej štúdii zameranej na úmrtnosť. Tá ukázala, že ľudia so zdravším životným štýlom mali počas ôsmich rokov o 10 % nižšie riziko úmrtia.
„Kombinácia 15 minút spánku navyše, dvoch minút pohybu denne a zdravej stravy bola spojená s miernym poklesom rizika. Výraznejší pokles až o 64 % bol zaznamenaný u ľudí, ktorí spali 7 až 8 hodín denne, zdravo sa stravovali a mali o 42 až 103 minút pohybu týždenne viac. Dôležité je, že tento efekt sa prejavil len pri kombinácii týchto faktorov – samotná strava napríklad nemala merateľný vplyv,“ opisuje Hogervorst.
Dodala, že tieto štúdie ukazujú pozitívne účinky už pri veľmi malých zmenách. To znižuje pravdepodobnosť, že výsledky sú spôsobené len tým, že ide o ľudí, ktorí už žijú zdravo, a robí ich relevantnejšími aj pre starších ľudí.
Ďalšou výhodou je použitie objektívnych meraní namiesto sebahodnotenia. Fyzická aktivita a spánok boli sledované pomocou nositeľných zariadení, čo je presnejšie – najmä u ľudí s problémami s pamäťou.
Na druhej strane existujú aj obmedzenia. Merania prebiehali len tri až sedem dní, čo nemusí presne odrážať dlhodobé návyky. Navyše samotné nosenie zariadení môže ľudí motivovať viac sa hýbať, no tento efekt býva krátkodobý.
„Okrem toho náramkové akcelerometre odhadujú spánok a fyzickú aktivitu na základe pohybu. Počas hlbokého spánku sa ľudia hýbu veľmi málo, no nedostatok pohybu neznamená vždy, že človek spí. Tieto zariadenia preto nemusia úplne presne zachytiť skutočný spánok alebo úroveň fyzickej aktivity. Iné metódy, ako napríklad senzory umiestnené na stehne alebo senzory v matraci, ktoré sledujú pohyb počas spánku, môžu poskytovať presnejšie údaje,“ upozorňuje na ďalšie nedokonalosti profesorka.
Napriek týmto problémom sú podľa jej slov objektívne merania vo všeobecnosti spoľahlivejšie než sebahodnotenie. Keďže sa však správanie meralo iba raz, nie je jasné, či skutočné zmeny v čase ovplyvnili výsledky. Rovnako nie je zrejmé, či zaznamenaná aktivita predstavovala voľnočasové cvičenie alebo fyzickú prácu, ktoré môžu mať na zdravie odlišný vplyv.
Ďalšou výzvou sú údaje o stravovaní. „Strava bola zaznamenaná na základe sebahodnotenia a zozbieraná tri až deväť rokov pred meraním spánku a pohybu. Stravovacie návyky sa často menia, najmä po diagnostikovaní ochorení, ako sú kardiovaskulárne choroby, keď sa odporúča znížiť príjem cholesterolu, alebo pri ochoreniach ako demencia, keď ľudia môžu zabúdať jesť. Preto je ťažké určiť, či strava ovplyvnila riziko ochorenia, alebo či vznikajúce ochorenie zmenilo stravu a následne prispelo k zhoršeniu zdravia a skoršiemu úmrtiu,“ uzavrela profesorka Hogervorst.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
