Kombinácia, ktorá dramaticky zvyšuje riziko infarktu. Vedci odhalili desivú pravdu o srdci
Vlny horúčav a vlny chladu sú spojené so zvýšením závažných kardiovaskulárnych príhod. Ako by toho nebolo málo, situáciu zhoršuje aj znečistenie ovzdušia.
Video
Chronické srdcové zlyhávanie je posledným stupňom srdcovo-cievnych ochorení. Počet zlyhávajúcich sŕdc pribúda
Vysielané 9.5.2025
Znepokojujúce výsledky o nepriaznivom vplyve klimatických zmien a znečistenia na kardiovaskulárne riziko boli koncom apríla prezentované na podujatí ESC Preventive Cardiology 2026, každoročnom kongrese Európskej asociácie preventívnej kardiológie (EAPC), ktorá je súčasťou Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC).
„Klimatická zmena poháňa extrémne poveternostné javy, no mierne klimatické pásma zostávajú nedostatočne preskúmané,“ vysvetlil profesor Lukasz Kuzma z Medical University of Bialystok v Poľsku.
„Poľsko teraz zažíva bezprecedentné vlny horúčav popri existujúcich vlnách chladu. Hodnotili sme akútne zdravotné dopady týchto teplotných extrémov ako súčasť kohortovej štúdie Polish Smog EP-PARTICLES.“
Vedci vykonali geopriestorovú analýzu viac ako osem miliónov obyvateľov východného Poľska. Údaje o akútnych hospitalizáciách a úmrtiach zo všetkých príčin z rokov 2011–2020 získali z Národného fondu zdravia. Udalosti vĺn horúčav a chladu boli indexované pomocou faktora Excess Heat/Cold Factor. Primárny sledovaný ukazovateľ závažných nepriaznivých kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod zahŕňal kardiovaskulárne úmrtie, infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu a ischemickú cievnu mozgovú príhodu.
Počas sledovaného obdobia bolo zaznamenaných 573 538 prípadov cerebrovaskulárnych príhod, 377 373 kardiovaskulárnych úmrtí a 831 246 úmrtí zo všetkých príčin.
Vlny horúčav aj chladu boli spojené s významným nárastom príhod, avšak s odlišnými časovými vzorcami. Vlny horúčav mali okamžitý dopad. V deň vystavenia vlnám horúčav sa cerebrovaskulárne príhody zvýšili o 7,5 % a kardiovaskulárne úmrtia o 9,5 %. Vlny chladu mali oneskorený a dlhodobejší účinok, pričom riziko cerebrovaskulárnych príhod sa zvýšilo z 4,0 % na 5,9 % počas niekoľkých dní po vystavení a riziko kardiovaskulárneho úmrtia vzrástlo zo 4,7 % na 6,9 %.
Vystavenie znečisteniu ovzdušia tieto účinky extrémnych teplôt ešte zosilňovalo, pričom O₃ a benzo[a]pyrén zvyšovali účinky vĺn horúčav, zatiaľ čo O₃, pevné častice (PM2.5) a NO₂ zhoršovali dopad vĺn chladu.
„Naše výsledky zdôrazňujú, že problémy klimatických zmien sa teraz rozširujú aj do severnej Európy a ukazujú značné kombinované riziká extrémnych teplôt a znečistenia ovzdušia pri zvyšovaní kardiovaskulárnych príhod,“ povedal profesor Kuzma.
Samostatná analýza z kohorty EP-PARTICLES, prezentovaná doktorkou Annou Kurasz z Medical University of Bialystok v Poľsku, hodnotila krátkodobé aj dlhodobé účinky znečistenia ovzdušia na závažné kardiovaskulárne príhody (MACE; infarkt myokardu a kardiovaskulárne úmrtie).
Celkovo bolo zaznamenaných 377 344 úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení. Približne 13 % kardiovaskulárnych úmrtí bolo spojených so znečistením ovzdušia, čo zodpovedá 71 440 stratám rokov života počas desaťročia. PM2.5 a benzo[a]pyrén boli identifikované ako významní prispievatelia k riziku kardiovaskulárnych príhod, pričom najväčšia zraniteľnosť bola pozorovaná u žien a mladších ľudí.
Mesačné zvýšenie vystavenia znečisteniu ovzdušia bolo spojené až s 10 % nárastom kardiovaskulárnych príhod a tieto účinky boli približne o 5 % vyššie u žien ako u mužov a približne o 9 % vyššie u osôb mladších ako 65 rokov v porovnaní s osobami staršími ako 65 rokov.
„Aj keď je znečistenie ovzdušia uznávané ako významný kardiovaskulárny rizikový faktor, stále je podceňované,“ uviedla doktorka Kurasz. „Tieto výsledky spochybňujú tradičný pohľad na rizikové faktory, pokiaľ ide o to, ktoré skupiny ľudí sú najviac náchylné. Naše zistenia jasne podporujú potrebu koordinovaných politík verejného zdravia zameraných na znižovanie znečistenia ovzdušia, ako aj ďalší výskum toho, kto je najviac postihnutý a aké mechanizmy za tým stoja," doplnila.
Profesor Kuzma dodal, že spolu so spolupracovníkmi budú ďalej túto problematiku skúmať. "Budeme brať do úvahy prepojenosť nepriaznivých environmentálnych zmien, ich akútne a chronické dopady a priame aj nepriame účinky na jednotlivcov a zdravotnícky systém. Naším cieľom je tiež vyvinúť metódu na začlenenie environmentálnych faktorov do algoritmu predikcie kardiovaskulárneho rizika, aby bolo možné účinnejšie zacieliť preventívne opatrenia,“ uzavrel.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
