Stačia len dve jednoduché zmeny a kilá začnú klesať. Tu je trik, ktorý funguje bez diét aj hladovania

Nová vedecká štúdia naznačuje, že cesta k zdravej hmotnosti nemusí viesť cez drastické diéty či komplikované výživové plány. Stačiť môžu dve jednoduché zmeny v dennom režime.

Jesť skôr počas dňa a predĺžiť nočný pôst. Výskum odborníkov z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie (ISGlobal) prináša dôkazy, že práve načasovanie jedla môže hrať kľúčovú úlohu pri dlhodobom udržiavaní nižšej hmotnosti.

Štúdia sledovala viac ako 7 000 dospelých vo veku 40 až 65 rokov počas obdobia piatich rokov. Vedci analyzovali ich stravovacie návyky, životný štýl a zmeny hmotnosti. Výsledok bol pomerne jednoznačný. Ľudia, ktorí večerali skôr, ráno jedli skôr a medzi tým mali dlhší nočný pôst, mali v priemere nižší index telesnej hmotnosti (BMI).

Vedci upozorňujú, že nejde o náhodu. Ľudské telo funguje podľa biologických hodín, takzvaných cirkadiánnych rytmov.

Tie určujú, kedy sme aktívni, kedy sme hladní a kedy telo najefektívnejšie spracúva energiu. Ak jeme v súlade s týmito rytmami, teda viac počas dňa a menej večer, organizmus dokáže lepšie regulovať hlad, spaľovanie kalórií aj ukladanie tukov.

Prvým kľúčovým návykom je predĺženie nočného pôstu. V praxi to znamená nejesť neskoro večer a nechať telu viac času na regeneráciu bez príjmu potravy. Výskumníci zistili, že dlhší interval bez jedla cez noc je spojený s nižšou hmotnosťou.

Dôvodom môže byť lepšia regulácia inzulínu a efektívnejšie spaľovanie tukov počas spánku.

Druhým návykom je skoré raňajkovanie. Aj keď mnohí ľudia dnes raňajky vynechávajú v snahe schudnúť, výskum ukazuje opak. Ľudia, ktorí začínajú deň jedlom skôr, majú lepšiu kontrolu nad apetítom počas celého dňa a menej inklinujú k prejedaniu sa večer.

Zaujímavé je, že samotné vynechávanie raňajok ako forma prerušovaného pôstu neprinieslo rovnaké výsledky. V niektorých prípadoch sa dokonca spájalo s nezdravšími návykmi, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu či nižšia fyzická aktivita.

Inými slovami, nejde len o to, koľko hodín nejeme, ale aj o to, kedy počas dňa jeme.

Tento prístup spadá do relatívne nového vedeckého smeru nazývaného chronovýživa. Ten skúma nielen zloženie stravy, ale aj jej načasovanie. Odborníci čoraz viac zdôrazňujú, že „kedy jeme“ môže byť rovnako dôležité ako to, „čo jeme“.

Podobné zistenia podporujú aj staršie výskumy. Tie ukázali, že skoršie jedlá sú spojené nielen s nižšou hmotnosťou, ale aj s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení či cukrovky 2. typu. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň dlhodobo odporúča udržiavať rovnováhu medzi príjmom a výdajom energie a zamerať sa na pravidelnosť stravovania.

Dôležité však je zdôrazniť, že ide o observačnú štúdiu. To znamená, že vedci síce našli súvislosti, ale nemôžu s istotou potvrdiť priamu príčinu a následok. Na definitívne odporúčania budú potrebné ďalšie klinické výskumy.

Napriek tomu ide o praktické a realistické odporúčania, ktoré môže do života zaviesť takmer každý. Nevyžadujú si špeciálne potraviny ani drastické obmedzenia.

Stačí posunúť večeru na skorší čas, nejesť neskoro v noci a začať deň raňajkami.