Toto množstvo kávy denne vám môže zlepšiť náladu. Prekročenie hranice má opačný efekt

Káva je pre mnohých bežnou súčasťou dňa. Niekto si ju dáva ráno pre energiu, iný ju berie ako malý rituál počas práce. Výskumníci sa však čoraz viac zaujímajú aj o to, či môže mať vzťah k duševnému zdraviu.

Nová veľká štúdia naznačila, že pri rozumnom množstve môže byť pitie kávy spojené s nižším rizikom porúch nálady a problémov súvisiacich so stresom. Zároveň ale platí, že viac neznamená automaticky lepšie.

Najlepšie nevyšlo nulové množstvo ani extrém

Výskum publikovaný v časopise Journal of Affective Disorders sledoval približne 460 000 ľudí počas asi 13 rokov. Vedci porovnávali, koľko kávy ľudia uvádzali, že pijú, a čo sa neskôr objavilo v ich zdravotných záznamoch.

Najlepšie vyšli tí, ktorí pili denne dve až tri šálky. Práve pri tejto skupine sa ukázalo nižšie riziko porúch nálady, teda napríklad veľkej depresie alebo bipolárnej poruchy, a tiež nižšie riziko porúch spojených so stresom, ako sú úzkostné či adaptačné poruchy.

Výsledok nevyzeral ako jednoduchá priamka. Vedci hovoria o vzťahu v tvare písmena J. To znamená, že po zaradení kávy riziko kleslo, určitý čas zostalo nižšie, no pri vyššej spotrebe sa výhoda začala strácať.

Pri piatich a viac šálkach denne už priaznivý efekt slabol a pri poruchách nálady riziko dokonca stúplo, „čo zodpovedá tomu, čo sa klinicky pozoruje pri nadmernej konzumácii kofeínu,“ vysvetľuje Kyra Bobinet, MD, MPH, odborníčka na behaviorálne zdravie.

Nešlo len o kávu všeobecne

Účastníci výskumu uvádzali aj to, aký druh kávy pijú. Rozlišovala sa instantná, mletá a bezkofeínová káva. Zaujímavé je, že pri bezkofeínovej káve sa rovnaké výhody neukázali.

Vedci sa zároveň snažili čo najviac obmedziť skreslenie výsledkov. Pri vyhodnocovaní zohľadnili vek, pohlavie, etnickú príslušnosť, vzdelanie, sociálne pomery, fajčenie, alkohol, pitie čaju, spánok, pohyb, index telesnej hmotnosti, vysoký tlak aj cukrovku 2. typu.

Pozerali sa aj na genetické predispozície a na to, ako telo kofeín odbúrava. Napokon sa však nezdalo, že by práve tieto faktory hrali v konečnom výsledku zásadnú úlohu. Hlavný obraz sa teda veľmi nemenil.

Podľa odborníkov môže byť dôležitou časťou vysvetlenia zápal. Káva totiž obsahuje antioxidanty a ďalšie bioaktívne látky, ktoré môžu mať protizápalové účinky. „Mechanicky je káva oveľa viac než len kofeín – obsahuje stovky bioaktívnych zlúčenín vrátane polyfenolov a kyselín chlorogénových, ktoré majú antioxidačné a protizápalové účinky a nezávisle od nich môžu v priebehu času podporovať zdravie mozgu,“ hovorí Dr. Bobinet.

Sľubný signál áno, liek na stres nie

Možné vysvetlenie sa podľa odborníkov skrýva aj v tom, ako kofeín pôsobí priamo v mozgu. Dr. Bobinet to opisuje takto: „z neurobiologického hľadiska kofeín primárne blokuje adenozínové (A1 a A2A) receptory v mozgu, čo nepriamo zvyšuje dopamínovú signalizáciu,“ vysvetľuje Dr. Bobinet.

Dopamín býva známy ako hormón dobrého pocitu. Súvisí s motiváciou, bdelosťou aj vnímanou energiou. „To môže výrazne zlepšiť bdelosť, motiváciu a vnímanú energiu, čo sa prejavuje ako zlepšená nálada a odolnosť voči stresu,“ uzatvára.

Aj tak však treba dodať dôležité upozornenie. Táto štúdia ukazuje súvislosť, nie dôkaz príčiny. Navyše, ľudia svoje kávové návyky nahlasovali sami a len raz na začiatku výskumu, takže ich zvyky sa počas rokov mohli meniť.

Preto odborníci odporúčajú triezvy pohľad. „Mojím hlavným poznatkom je, že pre väčšinu dospelých v strednom veku je mierna denná konzumácia kávy – približne dve až tri šálky – pravdepodobne škodlivá a v skutočnosti môže byť spojená s nižším dlhodobým rizikom klinických porúch nálady a stresu,“ hovorí Dr. Bobinet.

„Toto však nie je zelená na liečbu stresu alebo depresie kávou. Je to len jeden z mnohých faktorov životného štýlu a táto štúdia nedokazuje, že samotná káva je ochranným činidlom, skôr ako celkovo zdravšie návyky, ktoré majú tendenciu byť spojené s miernou konzumáciou kávy.“

Podobne to vidí aj Alexander Leritz z JM Nutrition: „Ak si ráno vychutnáte šálku alebo dve kávy, nie je dôvod cítiť sa previnilo,“ dodáva. „Ak ste však citlivý na účinky kofeínu, môže byť stále prospešné pracovať v rámci vašej individuálnej tolerancie, aby ste nenarušili spánok alebo nezhoršili úzkosť.“ Pred zvýšením príjmu kofeínu sa preto oplatí poradiť s lekárom, najmä ak človek užíva lieky alebo má zdravotné ťažkosti.