Nová štúdia odhalila potraviny, ktoré môžu znížiť riziko úmrtia. Väčšina ľudí ich má doma

Niektoré jedlá si ľudia spájajú hlavne s chuťou, nie so zdravím. O to zaujímavejšie pôsobia nové zistenia, podľa ktorých by sa určité fermentované potraviny mohli spájať s nižším rizikom úmrtia.

Neznamená to, že ide o zázračné potraviny, ale výsledky vedcov rozhodne pritiahli pozornosť. Veľká analýza publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition sledovala, či majú potraviny vznikajúce pomocou baktérií alebo kvasiniek nejaký vzťah k dĺžke života a k riziku úmrtí na vybrané ochorenia. Do hodnotenia sa dostali výrobky ako jogurt, syr, fermentované mlieko, ale aj čokoláda.

Nie každá fermentovaná potravina vychádza rovnako

Keď sa povie fermentované jedlo, veľa ľudí si predstaví automaticky niečo prospešné. Výsledky však ukazujú, že táto skupina potravín nie je rovnaká a nedá sa hádzať do jedného vreca. Niektoré vyšli v analýze sľubne, pri iných sa jasný prínos nepotvrdil.

Práve preto vedci upozorňujú, že nestačí povedať len to, že niečo „je fermentované“. Záleží aj na tom, o aký výrobok ide, ako sa spracúva, čo ešte obsahuje a v akom množstve ho ľudia jedia. Aj medzi podobnými potravinami môžu byť veľké rozdiely.

V prehľade sa ukázalo, že miso, teda fermentovaná sójová pasta, ani fermentovaný chlieb, napríklad kváskový, nevykazovali stabilnú a opakovane rovnakú súvislosť s nižšou úmrtnosťou. Inými slovami, pri týchto potravinách sa nedalo povedať, že by výsledok bol presvedčivý naprieč výskumami.

To je dôležité najmä pre bežného človeka, upozorňuje portál Fox News. Nestačí sa riadiť trendmi alebo dojmom, že všetko fermentované je automaticky veľmi zdravé. Veda je v tomto opatrnejšia a ukazuje, že konkrétne výsledky sa líšia podľa typu potraviny.

Najviac zaujali jogurt, fermentované mlieko, syr a čokoláda

Analýza pracovala s údajmi z 50 štúdií, ktoré spolu zahŕňali viac ako 3 milióny ľudí. Výskumníci skúmali, ako tieto potraviny súvisia s celkovým rizikom úmrtia, ale aj s úmrtiami na srdcovo-cievne ochorenia a rakovinu.

Autori štúdie zhrnuli hlavné zistenie takto: „Vyššia konzumácia čokolády, syra a fermentovaného mlieka (vrátane jogurtu) bola spojená s nižšou úmrtnosťou zo všetkých príčin a na kardiovaskulárne ochorenia,“ napísali výskumníci vo svojej štúdii.

Pri syre však nebol obraz úplne jednoznačný. Hoci sa spájal s miernym znížením celkovej úmrtnosti, pri úmrtiach na srdcové choroby a rakovinu už výsledky neboli vo všetkých štúdiách rovnako konzistentné. To znamená, že priaznivý efekt sa síce objavil, ale nie úplne rovnako presvedčivo vo všetkých sledovaných oblastiach.

Zaujímavá bola aj čokoláda. Keďže vzniká z fermentovaných kakaových bôbov, zaradili ju medzi relevantné potraviny a aj pri nej sa ukázalo spojenie s nižším rizikom úmrtia zo všetkých príčin a tiež s nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.

Čo by za tým mohlo byť a prečo treba zostať opatrný

Vedci sa pokúsili vysvetliť aj to, prečo by niektoré z týchto potravín mohli mať priaznivý vplyv. Pri jogurte a fermentovanom mlieku sa pozornosť sústreďuje najmä na črevné zdravie. Takéto výrobky môžu obsahovať prospešné baktérie a ďalšie látky, ktoré vplývajú na zápal, metabolizmus aj fungovanie imunity.

Pri čokoláde sa zas často spomínajú polyfenoly z kakaa. Ide o rastlinné zlúčeniny, ktoré môžu podporovať zdravie srdca tým, že pomáhajú cievam lepšie fungovať a znižujú oxidačný stres. Nejde teda len o samotnú fermentáciu, ale aj o ďalšie biologicky aktívne látky v potravine.

Autori výskumu zároveň pripomenuli širší kontext: „Fermentácia je jednou z najstarších metód spracovania potravín a zostáva ústrednou súčasťou ľudskej stravy na celom svete,“ uviedli vedci. Z ich vysvetlenia vyplýva, že fermentácia neslúži iba na konzervovanie, ale vytvára aj rôzne zlúčeniny a vedľajšie produkty, ktoré môžu mať zdravotný význam.

Aj tak však treba dodať podstatnú vec: táto analýza stojí na pozorovacích údajoch. To znamená, že ukazuje súvislosti, no nedokáže potvrdiť priamu príčinu a následok. Do výsledkov môžu vstupovať aj iné veci, napríklad celkový životný štýl, kvalita stravy, zdravotné návyky, rozdiely medzi populáciami či spôsob spracovania konkrétnych potravín. Aj preto vedci zdôraznili potrebu presnejších výskumov a klinických skúšok.

Ako si vyberať fermentované potraviny v praxi

Do diskusie sa zapojili aj odborníci zvonka, ktorí upozorňujú, že veľa závisí od konkrétneho výberu. Robin DeCicco, certifikovaný holistický nutričný poradca z New Yorku, ktorá sa na štúdii nepodieľala, zdôraznila, že nie všetky výrobky predávané ako zdravé sú aj naozaj rovnako prínosné.

Ako vysvetlila: „Ak chcete získať najprospešnejšie fermentované potraviny, hľadajte potraviny, ktoré obsahujú „živé aktívne kultúry“ a sú chladené,“ povedal Robin DeCicco, certifikovaný holistický nutričný poradca z New Yorku, ktorý sa na štúdii nezúčastnil. „Tieto potraviny sú zvyčajne lepšie ako silne spracované a trvanlivé potraviny.“

Podľa nej patria medzi praktické možnosti napríklad jogurt a kefír, ktoré sa zvyčajne skladujú v chladničke a ponúkajú širšie spektrum probiotických kultúr. Spomenula aj ďalšie potraviny, napríklad tempeh, chladené nakladané uhorky, kyslú kapustu či kimchi.

Zároveň však upozornila aj na slabšie miesta takýchto výrobkov. Niektoré môžu obsahovať veľa sodíka, takže nemusia byť vhodné pre ľudí s vysokým krvným tlakom. A pri sladených produktoch dodala ešte jedno dôležité varovanie: „Mnoho značiek jogurtov, kefírov a kombuchy používa pridaný cukor, čím sa zdanlivo „zdravé jedlo“ stáva jedlo s veľmi vysokým obsahom cukru – čo úplne marí jeho účel,“ dodal DeCicco.