Robí to takmer každý, no možno tým škodíme mozgu. Vedci varujú, ako prst v nose súvisí s Alzheimerom

Vedci si myslia, že existuje slabé, ale možné hypotetické prepojenie medzi „šťúraním“ sa v nose a zvýšeným rizikom rozvoja demencie. Napísal o tom web Science Alert.

V prípadoch, keď prst v nose spôsobí poškodenie vnútorného tkaniva, majú kritické druhy baktérií jasnejšiu cestu do mozgu, ktorý na ich prítomnosť reaguje spôsobmi, ktoré sa podobajú znakom Alzheimerovej choroby.

Existuje tu množstvo výhrad, v neposlednom rade to, že podporný výskum bol doteraz vykonaný na myšiach, a nie na ľuďoch. Tieto zistenia však určite stoja za ďalšie skúmanie – a mohli by zlepšiť naše pochopenie toho, ako Alzheimerova choroba vzniká, čo zostáva do istej miery záhadou.

V roku 2022 tím výskumníkov vedený vedcami z Griffith University v Austrálii publikoval svoju štúdiu o testoch s baktériou nazývanou Chlamydia pneumoniae, ktorá môže infikovať ľudí a spôsobovať zápal pľúc. Výskum bol publikovaný v časopise Scientific Reports.

C. pneumoniae bola taktiež objavená vo väčšine ľudských mozgov postihnutých neskorým nástupom demencie. Bolo preukázané, že u myší sa táto baktéria môže presúvať pozdĺž čuchového nervu, ktorý spája nosovú dutinu a mozog.

Navyše, keď došlo k poškodeniu nosového epitelu (tenké tkanivo pozdĺž hornej časti nosovej dutiny), infekcie nervov sa zhoršili. To viedlo k tomu, že mozgy myší ukladali viac proteínu amyloid-beta – proteínu, ktorý sa uvoľňuje ako reakcia na infekcie.

Plaky (alebo zhluky) tohto proteínu sa nachádzajú vo významných koncentráciách aj u ľudí s Alzheimerovou chorobou.

„Sme prví, ktorí ukázali, že Chlamydia pneumoniae môže ísť priamo cez nos do mozgu, kde môže spustiť patológie, ktoré vyzerajú ako Alzheimerova choroba,“ povedal neurovedec James St John z Griffith University v Austrálii, keď bola štúdia publikovaná. „Videli sme, že sa to deje na modeli myší, a dôkazy sú potenciálne desivé aj pre ľudí.“

Vedcov prekvapila rýchlosť, akou sa C. pneumoniae rozšírila v centrálnom nervovom systéme myší, pričom infekcia nastala už v priebehu 24 až 72 hodín. Predpokladá sa, že baktérie a vírusy vnímajú nos ako rýchlu cestu do mozgu.

Nie je isté, že účinky budú rovnaké aj u ľudí, ani to, že amyloid-beta plaky sú príčinou Alzheimerovej choroby, napriek tomu je dôležité sledovať sľubné smery výskumu v snahe pochopiť toto bežné neurodegeneratívne ochorenie.

„Musíme túto štúdiu vykonať na ľuďoch a potvrdiť, či rovnaká cesta funguje rovnakým spôsobom,“ povedal St John.

„Je to výskum, ktorý bol navrhnutý mnohými ľuďmi, ale ešte nebol dokončený. Vieme, že tie isté baktérie sú prítomné u ľudí, ale zatiaľ sme nezistili, ako sa tam dostanú.“

Šťúranie v nose nie je práve zriedkavá vec. V skutočnosti je možné, že to robí až 9 z 10 ľudí. Hoci prínosy nie sú jasné, štúdie ako táto by nás mali prinútiť zastaviť sa pred tým, než si začneme pchať prsty do nosa.

Budúce štúdie týchto procesov u ľudí sú plánované – dovtedy však St John a jeho kolegovia naznačujú, že tento zlozvyk a vytrhávanie nosových chĺpkov „nie je dobrý nápad“, kvôli potenciálnemu poškodeniu ochranného tkaniva nosa.

„Nechceme poškodiť vnútro nášho nosa a šťúranie a vytrhávanie to môže spôsobiť,“ varoval St John. „Ak poškodíte výstelku nosa, môžete zvýšiť množstvo baktérií, ktoré sa dostanú do vášho mozgu.“

Jednou z otvorených otázok, na ktorú sa tím bude snažiť odpovedať, je, či zvýšené usadzovanie proteínu amyloid-beta je prirodzená, zdravá imunitná reakcia, ktorá sa môže zvrátiť po zvládnutí infekcie. Prehľadová štúdia z roku 2023 ďalej rozvinula hypotézu, že šťúranie v nose by mohlo zohrávať úlohu pri zvyšovaní rizika rozvoja Alzheimerovej choroby – a odhalila viac o tom, ako by tento proces mohol prebiehať.

Podľa tejto štúdie, vedenej výskumníkmi z Western Sydney University v Austrálii, čuchový systém predstavuje „pravdepodobnú cestu vstupu patogénov, vzhľadom na jeho priame anatomické spojenie s mozgom a jeho úlohu v skorých štádiách Alzheimerovej choroby“.

Samozrejme, stále nevieme s istotou, či tento hypotetický mechanizmus vysvetľuje vznik Alzheimerovej choroby u ľudí – no možno by sme mali byť opatrní.

„Pochopenie potenciálnej úlohy vstupu patogénov cez čuchový systém pri neurozápaloch spojených s Alzheimerovou chorobou otvára nové možnosti prevencie,“ napísal tím. „Zo všetkých vstupných ciest môže byť zlepšenie hygieny rúk jednoduchým preventívnym krokom, ako sme sa naučili počas pandémie COVID-19.“

„Jednou z lekcií z COVID-19 je význam hygieny rúk prostredníctvom častého umývania a používania dezinfekčných prostriedkov, a navrhujeme, aby sa tieto rutinné hygienické postupy stali povinnými pre nevyliečiteľného ‘šťúrača v nose’.“

Alzheimerova choroba je mimoriadne komplexné ochorenie, čo je zrejmé z veľkého množstva štúdií a rôznych prístupov vedcov pri snahe ju pochopiť – no každý výskum nás posúva o niečo bližšie k nájdeniu spôsobu, ako ju zastaviť.

„Keď dosiahnete vek nad 65 rokov, riziko výrazne rastie, ale skúmame aj iné príčiny, pretože nejde len o vek – ide aj o vplyvy prostredia,“ povedal St John. „A myslíme si, že baktérie a vírusy sú kľúčové.“