Jeden nenápadný detail v reči môže varovať pred úpadkom mozgu. Väčšina ľudí si ho vôbec nevšimne
Spomaľovanie reči, dlhšie pauzy či častejšie zaváhania môžu byť viac než len nevinný prejav únavy alebo veku. Vedci upozorňujú, že práve tieto nenápadné zmeny v spôsobe rozprávania môžu súvisieť s ranými štádiami kognitívneho úpadku.
Ilustračné foto.
Zdanlivo nenápadná zmena v spôsobe, akým hovoríme, by mohla podľa rastúceho množstva vedeckých výskumov predstavovať jeden z najskorších varovných signálov kognitívneho úpadku.
A nejde ani tak o to, čo hovoríme, ale ako to hovoríme.
Video
Odborník na výživu: Škodí káva zdraviu, alebo je to superpotravina?
Na kávu sa názory líšia už odpradávna. Škodí nám, alebo prospieva? Nič nie je len negatívne, alebo úplne ružové. Poďme sa s odborníkom na výživu Petrom Havlíčkom pozrieť na to dobré, čo nám dáva káva. Má vysoký obsah antioxidantov. Kofeín je mozgový stimulant, povzbudzuje krátkodobú pamäť. Káva pôsobí preventívne proti neurodegeneratívnym ochoreniam (Parkinson, Alzheimer), diabetu 2. typu, depresii a možno dokonca predlžuje život o niekoľko rokov! A čo tie negatíva?
Vedci z University of Toronto zistili, že rýchlosť bežnej reči môže byť spoľahlivejším ukazovateľom zdravia mozgu než známy fenomén „mám to na jazyku“, keď si človek nevie spomenúť na správne slovo, píše ScienceAlert.
Vo svojej štúdii požiadali výskumníci 125 dospelých vo veku od 18 do 85 rokov, aby opísali scénu a splnili jazykové úlohy. Následne analyzovali, ako rýchlo účastníci rozprávali, ako často robili pauzy a ako efektívne dokázali vyhľadávať slová.
Výsledky boli výrazné. Ľudia, ktorí hovorili pomalšie v prirodzenej konverzácii, zároveň dosahovali horšie výsledky aj v kognitívnych testoch.
Tieto zistenia podporujú takzvanú „teóriu rýchlosti spracovania“, podľa ktorej kognitívny úpadok nesúvisí len so stratou pamäti, ale aj so všeobecným spomalením spracovania informácií v mozgu.
V praxi to znamená, že aj drobné zmeny, ako napríklad dlhšie pauzy, pomalšie reakcie alebo častejšie „ehm“ a „hmm“, môžu odrážať hlbšie procesy prebiehajúce v mozgu. Starší ľudia napríklad vykazujú viac takýchto narušení reči ešte predtým, než sa objavia zjavné problémy s pamäťou.
Dôležité je, že tieto rečové vzorce môžu odhaliť aj skoré štádiá neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Výskum zo Stanfordovej univerzity ukázal, že pomalšia reč a dlhšie pauzy sú spojené s vyššími hladinami tau proteínov – jedného z hlavných biologických markerov Alzheimerovej choroby.
Aj ďalšie štúdie dospievajú k podobným záverom. Analýza z roku 2024 zistila, že ľudia v raných štádiách Alzheimerovej choroby často hovoria pomalšie a robia dlhšie prestávky medzi slovami pri úlohách zameraných na pamäť, a to aj vtedy, keď dokážu odpovedať správne.
Veľkou výhodou tohto objavu je, že reč sa dá jednoducho merať. Na rozdiel od mozgových skenov alebo invazívnych testov by analýza bežnej konverzácie mohla predstavovať jednoduchý a neinvazívny spôsob, ako zachytiť prvé varovné signály. Niektoré nástroje využívajúce umelú inteligenciu už dnes dokážu na základe rečových vzorcov predpovedať riziko Alzheimerovej choroby s presnosťou takmer 80 percent.
Odborníci však upozorňujú, že občasné zabúdanie alebo zaváhanie je úplne normálne, najmä s pribúdajúcim vekom. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, či ide o dlhodobé a viditeľné zmeny.
Aj tak sú dôsledky týchto zistení významné. Ak ich potvrdí ďalší výskum, analýza reči by sa mohla stať súčasťou bežných kognitívnych vyšetrení a pomôcť lekárom odhaliť rizikových pacientov oveľa skôr než doteraz.
Ako uviedol jeden z výskumníkov, výsledky naznačujú, že „nejde len o to, čo hovoríme, ale ako rýchlo to hovoríme“, a práve to môže byť kľúčom k pochopeniu zdravia mozgu.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
