Demencia sa môže začať skôr, než si myslíme. Jej prvé príznaky nesúvisia s pamäťou
Výskum priniesol indície, kto má vyššie riziko demencie.
Ilustračné foto.
Zmeny správania – ako napríklad úzkosť, depresia, podráždenosť, apatia alebo nepokoj, sa môžu objaviť dlho pred stanovením diagnózy demencie. Spoločne sa tieto prejavy označujú ako neuropsychiatrické symptómy.
Video
Je pravda, že sa ľudia s depresiou nemôžu usmievať?
Vysielané 27.9.2022
Nová štúdia z Karolinska Institutet a Univerzity v Perugii, publikovaná v časopise Alzheimer’s & Dementia, ukazuje, že tieto symptómy vytvárajú rozpoznateľné vzorce u starších dospelých – od kognitívne nepostihnutých až po osoby s demenciou.
Štúdia zahŕňala 1 234 osôb vo veku 65 rokov a viac, ktoré navštívili pamäťovú kliniku v Perugii v Taliansku. Neuropsychiatrické symptómy boli hodnotené pomocou štandardizovaného rozhovorového nástroja. Prekvapujúce je, že až 42 percent účastníkov bez demencie už vykazovalo takéto symptómy.
Pomocou strojového učenia výskumníci identifikovali štyri odlišné profily neuropsychiatrických symptómov: bez symptómov alebo s veľmi malým počtom symptómov; kombináciu depresia–apatia–úzkosť; profil charakterizovaný depresia–úzkosť; a vzorec dominovaný bludmi, nepokojom a podráždenosťou. Tieto vzorce sa objavili u ľudí s demenciou aj bez nej, hoci boli výraznejšie u osôb s demenciou.
Skoré zmeny správania „Naše výsledky ukazujú, že neuropsychiatrické symptómy – dôležitý rozmer zdravia mozgu – sa môžu objaviť už v skorom štádiu a nie sú len niečím, čo sa objaví až pri rozvinutej demencii,“ hovorí Anna Marseglia, jedna z autoriek štúdie a odborná asistentka na Katedre neurobiológie, vied o starostlivosti a spoločnosti na Karolinska Institutet.
„To nám môže poskytnúť cenné indície o tom, kto má vyššie riziko progresie do demencie. Naša štúdia tiež naznačuje, že niektoré zoskupenia symptómov sa vyskytujú spolu s liečiteľnými zdravotnými stavmi, čo poukazuje na možnosti preventívnych stratégií a skoršej podpory.“
Štúdia skutočne identifikovala súvislosti medzi rôznymi profilmi neuropsychiatrických symptómov a modifikovateľnými zdravotnými faktormi, vrátane vysokého LDL cholesterolu, nízkeho HDL cholesterolu, zle regulovanej hladiny cukru v krvi, porúch štítnej žľazy a podváhy.
„Keďže viaceré z týchto zdravotných stavov sú liečiteľné, otvára to možnosti lepšieho monitorovania a podpory starších dospelých, ktorí vykazujú skoré zmeny správania,“ hovorí Anna Giulia Guazzarini, hosťujúca doktorandka z Univerzity v Perugii a prvá autorka štúdie.
Ďalším krokom je sledovať účastníkov v priebehu času, aby sa zistilo, ako sa štyri profily symptómov klinicky vyvíjajú, a podrobnejšie preskúmať úlohu zmien lipidov a glukózy, faktorov súvisiacich so štítnou žľazou a podváhy v tomto vývoji. Výskumníci tiež plánujú prepojiť tieto behaviorálne vzorce s neurozobrazovacími a krvnými biomarkermi Alzheimerovej choroby a iných demencií, aby lepšie porozumeli základným mechanizmom.
Celosvetovo trpí demenciou približne 55 až 57 miliónov ľudí. Očakáva sa, že tento počet do roku 2050 vzrastie až na 139 až 153 miliónov v dôsledku starnutia populácie. Na Slovensku žije podľa odhadov približne 60-tisíc ľudí s demenciou.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
