Hladovanie ako „zakázané ovocie“? Nové výskumy obracajú pravidlá chudnutia naruby
Roky sme počúvali, že vynechávanie jedál spomaľuje metabolizmus a že každé „zhrešenie“ v diéte znamená krok späť. Nové výskumy však ukazujú, že práve to, čo sme považovali za zakázané ovocie, môže mať pri rozumnom prístupe svoje opodstatnenie.
Ilustračné foto.
Keď príde reč na diéty, niektoré stratégie si vyslúžili zlú povesť.
Medzi najkontroverznejšie patrí prerušovaný pôst, často označované za extrém a cheat meal, teda plánované „hrešenie“, ktoré mnohí výživoví poradcovia považujú za krok späť.
Výskumy však naznačujú, že obe stratégie môžu mať svoje miesto pri regulácii hmotnosti aj podpore zdravia, no len v prípade, ak sa používajú rozumne a primerane. Ako je možné, že niečo, čo bolo označované za škodlivé, môže byť napokon prospešné?
Video
Biela múka nie je jed. Prežili sme na nej stáročia, hovorí Silvia Horecká. Ľudia hltajú výmysly sociálnych sietí
Silvia Horecká je špecialistka na jedlo a výživu, ktorá dlhodobo hľadá rovnováhu vo výžive a venuje sa skúmaniu toho, čo tvorí náš každodenný pokrm.
Prečo môže „nejedenie“ pomôcť?
Prerušovaný pôst(IF) je zastrešujúci pojem pre spôsob stravovania, pri ktorom sa striedajú obdobia jedenia a nejedenia. Môže ísť o denné časovo obmedzené stravovanie (napríklad konzumácia jedla len počas osemhodinového okna) až po prísnejšie režimy, ako je hladovanie každý druhý deň.
Hoci to znie radikálne, vedecké dôkazy hovoria o prekvapivých prínosoch.
Výskum z Harvard T.H. Chan School of Public Health ukázal, že prerušovaný pôst môže byť podobne účinné pri chudnutí ako klasické diéty so zníženým príjmom kalórií a zároveň môže zlepšovať ukazovatele kardiometabolického zdravia, ako sú hladiny cholesterolu, obvod pásu či zápalové markery.
Ďalšie štúdie naznačujú, že obmedzenie času na jedenie, napríklad konzumácia všetkých jedál v priebehu 12 až 16 hodín, môže pomôcť pri redukcii hmotnosti, znížení množstva brušného tuku a zlepšení regulácie hladiny cukru v krvi, píše Healthline.
Predpokladá sa, že tieto účinky súvisia s tým, že telo počas hladovania prechádza z využívania glukózy na spaľovanie zásobného tuku. Ide o akýsi metabolický „prepínač“, ktorý môže podporiť energetickú rovnováhu organizmu.
Nejde však len o váhu. Výskumy na zvieratách naznačujú, že takéto stravovacie režimy by mohli mať priaznivý vplyv aj na pamäť a zdravie mozgu a potenciálne znižovať rizikové faktory ochorení, ako je cukrovka 2. typu.
Odborníci však zdôrazňujú, že prerušovaný pôst nie je zázračné riešenie a nie je vhodné pre každého. Ľudia s určitými zdravotnými problémami by sa mali pred jeho vyskúšaním poradiť s lekárom.
Ako sa z „nepriateľa“ môže stať spojenec?
Podobne prekvapujúca je myšlienka, že plánovaný „cheat meal“, teda vedomé vybočenie z prísneho jedálnička, nemusí nutne znamenať zlyhanie. Kultúra diét často tieto jedlá vykresľuje ako prejav slabej vôle, no výskum ukazuje, že realita je zložitejšia.
Cheat meal, teda jedno kalorickejšie jedlo počas diéty, môže pomôcť psychologicky, a to tak, že zmierňuje pocit odopierania a môže podporiť dlhodobé dodržiavanie režimu.
Samozrejme, neznamená to, že každodenná pizza urýchli chudnutie. Nekontrolované prejedanie sa môže rýchlo zmazať dosiahnuté výsledky a zaťažiť trávenie.
No pri plánovanom a striedmom prístupe, napríklad v rámci pravidla 80/20 alebo 90/10, kde väčšina stravy tvorí kvalitné a výživné jedlo, môže cheat meal podporiť dlhodobú udržateľnosť diéty.
Tieto stratégie sa často odmietajú preto, že pri nesprávnom pochopení alebo extrémnom používaní môžu byť kontraproduktívne.
Veda však ukazuje, že ak sa používajú rozumne, s jasným cieľom a ideálne pod odborným dohľadom, môžu byť účinné.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
