Malá zmena môže oddialiť vážne choroby o roky. Tajomstvo zdravšieho srdca je jednoduchšie, ako si myslíte

Menej cukru v detstve, menej infarktov v dospelosti. To je zistenie novej štúdie publikovanej v The BMJ. Založená bola na údajoch z obdobia po skončení prídelového systému cukru v United Kingdom v roku 1953.

Vedci zistili, že ľudia, ktorí v ranom veku konzumovali menej cukru, mali nižšiu pravdepodobnosť vzniku ochorení, ako sú infarkt, srdcové zlyhanie či mozgová príhoda v dospelosti.

Najsilnejší ochranný účinok – spolu s najvýraznejším oddialením nástupu srdcových ochorení – bol pozorovaný u jednotlivcov, ktorým bol príjem cukru obmedzený od počatia približne do veku 2 rokov.

Odborníci na zdravie už dlhodobo upozorňujú, že prvých 1 000 dní života (od počatia približne do 2 rokov veku) predstavuje kritické obdobie, keď môže výživa ovplyvniť dlhodobé zdravie. Súčasné odporúčania radia vyhýbať sa sladeným nápojom a ultra-spracovaným potravinám (ktoré tiež často obsahujú vysoké množstvo cukru), keď dojčatá a batoľatá začínajú prijímať tuhú stravu.

Výskumu pomohla história

Aby výskumníci preskúmali, či obmedzenie cukru počas tohto skorého obdobia ovplyvňuje budúce zdravie srdca, využili jedinečnú historickú udalosť. Prídelový systém cukru v Spojenom kráľovstve sa skončil v septembri 1953, čo vytvorilo prirodzené porovnanie medzi deťmi narodenými pred a po tejto zmene politiky.

Analýza zahŕňala 63 433 účastníkov z UK Biobank s priemerným vekom 55 rokov, ktorí sa narodili medzi októbrom 1951 a marcom 1956 a nemali predchádzajúcu anamnézu srdcových ochorení. Z nich bolo 40 063 vystavených prídelovému systému cukru v ranom veku, zatiaľ čo 23 370 nie.

Výskumníci prepojili zdravotné záznamy účastníkov, aby sledovali výskyt kardiovaskulárnych ochorení, infarktu, srdcového zlyhania, nepravidelného srdcového rytmu (fibrilácia predsiení), mozgovej príhody a úmrtí z kardiovaskulárnych príčin. Analýza zohľadnila genetické, environmentálne a životné faktory, ktoré môžu ovplyvniť zdravie srdca. Na posilnenie výsledkov bola zahrnutá aj dodatočná porovnávacia skupina dospelých narodených mimo Spojeného kráľovstva, ktorí nezažili prídelový systém cukru ani podobné politické zmeny okolo roku 1953.

Nižšie kardiovaskulárne riziko a oddialený nástup ochorení

Štúdia zistila, že dlhšie vystavenie prídelovému systému cukru súviselo s postupne nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Časť tohto prínosu zrejme vyplývala z nižšieho výskytu cukrovky a vysokého krvného tlaku u osôb, ktoré boli prídelovému systému vystavené v ranom veku.

V porovnaní s ľuďmi, ktorí neboli nikdy vystavení prídelovému systému, mali jednotlivci vystavení obmedzeniu už v maternici a počas prvých 1–2 rokov života o 20 % nižšie celkové riziko kardiovaskulárnych ochorení. Zároveň mali nižšie riziko infarktu (o 25 %), srdcového zlyhania (o 26 %), fibrilácie predsiení (o 24 %), mozgovej príhody (o 31 %) a úmrtia z kardiovaskulárnych príčin (o 27 %).

Okrem nižšieho rizika sa srdcové problémy objavovali aj neskôr. U osôb vystavených obmedzeniu cukru pred narodením a v ranom detstve sa nástup kardiovaskulárnych ochorení oneskoril až o dva a pol roka v porovnaní s tými, ktorí tomuto obmedzeniu vystavení neboli.

Výskumníci tiež zaznamenali mierne, no klinicky významné zlepšenia ukazovateľov zdravej funkcie srdca u jednotlivcov, ktorí zažili prídelový systém.

Obmedzenie cukru a moderné výživové odporúčania

Počas obdobia prídelového systému bol príjem cukru pre celú populáciu vrátane tehotných žien a detí obmedzený na menej ako 40 g denne – a deťom mladším ako 2 roky nebol povolený žiadny pridaný cukor. Tieto limity sa výrazne približujú dnešným výživovým odporúčaniam pre malé deti.

Keďže išlo o observačnú štúdiu, nemožno jednoznačne dokázať, že nižší príjem cukru priamo spôsobil lepšie výsledky v oblasti zdravia srdca. Výskumníci upozorňujú na viaceré obmedzenia vrátane nedostatku podrobných individuálnych záznamov o stravovaní a možnosti skreslenia pamäťou.

Napriek tomu zdôrazňujú, že veľký rozsah a dôkladný dizajn štúdie im umožnili porovnať rôzne obdobia expozície a skúmať možné mechanizmy spájajúce skorý príjem cukru s neskorším kardiovaskulárnym zdravím.

„Naše výsledky zdôrazňujú prínos politík zameraných na obmedzenie cukru v ranom období života pre zdravie srdca. Budúce štúdie by mali skúmať individuálne stravovacie návyky a zohľadniť vzájomné pôsobenie genetických, environmentálnych a životných faktorov s cieľom vypracovať personalizovanejšie preventívne stratégie,“ uviedli vedci.