Aerolinky rušia spoje a uzemňujú lietadlá. Zažívame dokonalú búrku, tvrdia dopravcovia

Globálne letecké spoločnosti začali nielen zvyšovať ceny leteniek, ale aj obmedzovať kapacity, aby zvládli prudký nárast cien ropy. Otázne však zostáva, ako odvetvie prekoná ďalšiu zo série kríz, keďže rast cien palív zároveň zaťažuje rozpočty domácností a môže oslabiť dopyt po cestovaní.

Ešte pred začiatkom vojenského konfliktu na Blízkom východe, teda vo februári, očakával letecký sektor v roku 2026 rekordné zisky vo výške 36 miliárd eur. Zdvojnásobenie cien leteckého paliva však tieto prognózy výrazne ohrozilo a prinútilo dopravcov prehodnotiť svoje stratégie, niektorých dokonca významne zoštíhliť aj sieť liniek.

Uzemňujú lietadlá

Zatiaľ najrazantnejší zásah zvažuje najväčší letecký dopravca Európy Lufthansa. Generálny riaditeľ spoločnosti Carsten Spohr upozornil, že v krízových scenároch by mohlo dôjsť k uzemneniu desiatok lietadiel. V komunikácii so zamestnancami načrtol dva možné scenáre reakcie na eskalujúci konflikt s Iránom. V prvom by Lufthansa dočasne odstavila 20 lietadiel, čím by znížila kapacitu o 2,5 percenta. V druhom, vážnejšom scenári by išlo o 40 lietadiel a pokles kapacity o päť percent. Konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo, spoločnosť však pripravuje obe možnosti.

Najpravdepodobnejšie by sa uzemnenie týkalo starších a menej úsporných typov lietadiel, ako sú Airbus A340–600 či Boeing 747–400. Lufthansa pritom pôvodne plánovala v roku 2026 zvýšiť kapacitu o štyri percentá, čo je podľa Spohrа v súčasnej situácii nepravdepodobné.

Kľúčovým faktorom zostávajú náklady na palivo a jeho dostupnosť. Lufthansa plánovala v roku 2026 vynaložiť na palivo približne 7 miliárd eur, pričom 80 percent tejto sumy mala zabezpečené prostredníctvom hedgingu. Ide o stratégiu, pri ktorej si letecká spoločnosť vopred zafixuje cenu paliva, aby sa ochránila pred jeho budúcim zdražením.

Najväčšie problémy však môže spôsobiť zvyšných 20 percent. Lufthansa teda plánovala minúť na nehedgované nákupy palív okolo 1,4 miliardy eur, no v prípade zdvojnásobenia cien ropy by sa táto suma mohla vyšplhať až na 2,8 miliardy eur. Vyššie náklady by sa podľa Spohrа premietli do cien leteniek, čo by mohlo znížiť dopyt.

Lufthansa nie je jediným európskym dopravcom, ktorý postupne podniká krízové kroky v reakcii na celosvetovú palivovú krízu. Uzavretie Hormuzského prielivu ochromilo celý Starý kontinent. Európa je pritom najväčším dovozcom leteckého paliva vrátane kerozínu z Perzského zálivu – podľa dát spoločnosti Vortexa z tohto regiónu pochádza približne polovica dovozu do Európskej únie.

Viaceré aerolinky pristupujú k rôznym opatreniam, aby znížili spotrebu paliva a náklady. Napríklad škandinávska SAS zdvihla poplatky na transatlantických linkách o stovky dolárov a zároveň zrušila takmer tisíc letov, ktoré mala v rozvrhu na tento rok. Ďalší dopravcovia zavádzajú vyššie palivové príplatky – napríklad na vybraných trasách ich zaviedla aj skupina Air France–KLM.

Časť aeroliniek mení aj svoje trasy. Niektoré spoločnosti sa vyhýbajú oblastiam Blízkeho východu, čo vedie k dlhším letovým trasám a vyššej spotrebe paliva. Ryanair napríklad zrušil niektoré spojenia do Jordánska a iných rizikových destinácií, pričom podobné kroky zvažujú aj ďalší dopravcovia.

Dokonalá búrka

Ešte minulý rok pritom letecký sektor zaznamenal rekordný rast – počet cestujúcich celosvetovo presiahol úroveň spred pandémie približne o deväť percent, a to napriek problémom v dodávateľských reťazcoch, ktoré brzdili dodávky nových lietadiel. Silný dopyt po cestovaní a obmedzený rast kapacít umožnili leteckým spoločnostiam zvyšovať ceny a efektívnejšie zapĺňať lietadlá.

Situácia sa však mení – rozsah zdražovania potrebného na kompenzáciu rastu cien paliva je obrovský, zatiaľ čo spotrebitelia čelia vyšším cenám pohonných hmôt a obmedzujú svoje výdavky. „Letecké spoločnosti čelia existenčnej výzve,“ uviedol pre agentúru Reuters Rigas Doganis, bývalý šéf gréckych Olympic Airways a člen vedenia britskej spoločnosti easyJet. Podľa neho sa dopravcovia dostávajú do paradoxnej situácie – budú musieť znižovať ceny, aby podporili slabnúci dopyt, no zároveň ich rastúce náklady tlačia k zdražovaniu. „Je to dokonalá búrka,“ dodal.

Najväčšie problémy môžu mať nízkonákladové aerolinky, keďže ich zákazníci sú citlivejší na ceny než firemní klienti a bohatší cestujúci. „Cenovo citliví cestujúci môžu začať nahrádzať krátke lety vlakom alebo autobusom,“ upozornil analytik Bank of America Nathan Gee.

Súčasná situácia predstavuje už štvrtý ropný šok pre letecký priemysel od začiatku storočia – po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008, období po arabskej jari okolo roku 2011 a po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. Tentoraz je však situácia špecifická tým, že dopravcovia majú problém nielen s cenami, ale aj so samotnou dostupnosťou paliva.

Jedným z riešení je aj obmena flotíl za úspornejšie lietadlá, no problémy v dodávateľských reťazcoch a technické komplikácie pri nových motoroch po pandémii spomaľujú dodávky.

Aj keď americké ultra-nízkonákladové spoločnosti disponujú modernými a úspornými lietadlami, v prípade poklesu dopytu sa pre ne môže stať problémom financovanie nových strojov.

Podľa Dana Taylora zo spoločnosti IBA súčasná kríza pravdepodobne prehĺbi rozdiely medzi silnými a slabšími hráčmi. „Dopravcovia so silnou finančnou pozíciou, schopnosťou určovať ceny a dobrým prístupom ku kapitálu sú lepšie pripravení zvládnuť tlak. Naopak, spoločnosti s nízkou ziskovosťou a obmedzenými zdrojmi môžu čeliť rastúcim finančným problémom,“ uviedol.