Ropa prudko zdražuje a svet sa obáva najhoršieho. Aramco varuje pred katastrofou pre globálnu ekonomiku

„Pre svetové ropné trhy by to malo katastrofálne následky a čím dlhšie bude narušenie pretrvávať, tým vážnejšie dôsledky to bude mať pre globálnu ekonomiku,“ uviedol generálny riaditeľ Aramco Amin Nasser. Podľa jeho slov ide o najvážnejšiu krízu, akej ropný a plynárenský priemysel v regióne v posledných desaťročiach čelil.

Napätie na trhu zvyšuje aj fakt, že globálne zásoby ropy sú momentálne na päťročnom minime. Ak by sa narušenie dopravy v Hormuzskom prielive predĺžilo, zásoby by sa mohli začať rýchlo vyčerpávať.

Situáciu čiastočne zmierňuje presmerovanie časti dodávok cez alternatívne trasy. Saudská Arábia napríklad využíva ropovod East–West, ktorý smeruje do prístavu Yanbu pri Červenom mori. Kapacita ropovodu bola v posledných rokoch výrazne zvýšená a v najbližších dňoch by mohla dosiahnuť približne sedem miliónov barelov denne.

Ani to však podľa expertov nedokáže plne nahradiť výpadok dodávok z Perzského zálivu. Aramco odhaduje, že z globálneho trhu by mohlo dočasne zmiznúť až približne 350 miliónov barelov ropy.

Zabolí to všetkých

Ak by ceny ropy zostali na vysokých úrovniach dlhší čas, mohlo by to spomaliť rast svetovej ekonomiky a zvýšiť infláciu v mnohých krajinách, zhodujú sa analytici oslovení Wall Street Journal. Najväčšou otázkou preto zostáva, či sa situáciu v Hormuzskom prielive podarí stabilizovať skôr, než sa energetická kríza ešte viac prehĺbi.

Analytici upozorňujú, že prudké zdražovanie energií sa rýchlo premieta do nákladov na dopravu, výrobu či potraviny. Najsilnejšie dopady pravdepodobne najskôr pocítia dopravcovia, farmári a letecké spoločnosti. Narušenie dopravy v Hormuzskom prielive má totiž neprimerane veľký vplyv na ceny nafty a leteckého paliva, keďže Blízky východ je ich významným zdrojom.

História zároveň ukazuje, že energetické cenové šoky výrazne zasahujú aj automobilový priemysel. Počas ropných šokov v rokoch 2008 a 1990 zaznamenal sektor prudký pokles predaja.

Hoci po prudkom zdražovaní cena ropy v utorok mierne klesla – na približne 93 dolárov za barel –, situáciu ani zďaleka nemožno považovať za stabilnú. Podľa analýzy Deutsche Bank sa globálne zvyšuje riziko korekcie na akciových trhoch vtedy, keď cena ropy vzrastie aspoň o 50 percent a tieto úrovne sa udržia niekoľko mesiacov.

Ďalším rizikovým faktorom môže byť prísnejšia reakcia centrálnych bánk. Ak sa ekonomika už spomaľuje, prudký rast cien ropy ju môže uvrhnúť do recesie – podobne ako po vojne v Perzskom zálive v roku 1990. Podľa energetických analytikov sa dopyt po rope začína oslabovať pri cenách približne medzi 110 a 120 dolármi za barel. Hoci nejde o katastrofický scenár, dlhodobé udržanie cien na tejto úrovni by ekonomike spôsobilo škody.

Trump si zarobil na problém

Vysoká cena ropy môže spôsobiť problémy najmä v Amerike. Preferovaná cena ropy amerického prezidenta Donalda Trumpa by sa podľa jeho vyjadrení mala pohybovať okolo 50 dolárov za barel. Vojna s Iránom mu však prináša ceny, ktoré sa historicky spájajú s hospodárskymi recesiami.

Americká ekonomika je totiž stále na rope závislejšia než mnohé iné. Podľa Rosemary Kelanicovej, riaditeľky programu pre Blízky východ v think-tanku Defense Priorities, je energetická náročnosť ropy v USA približne dvojnásobná v porovnaní s Európskou úniou a o 40 percent vyššia než v Číne. Dôvodom je najmä to, že Spojené štáty majú menej rozvinutú verejnú dopravu a elektromobily sa tam presadzujú pomalšie.

Americkým spotrebiteľom to sťažuje ochranu pred rastúcimi cenami benzínu. Ceny na čerpacích staniciach budú pravdepodobne v najbližších dňoch ďalej rásť, a to nad rámec približne 50-centového zdraženia, ku ktorému došlo počas posledného týždňa. Podľa analytika spoločnosti GasBuddy Patricka De Haana míňajú Američania už teraz na benzín približne o 187 miliónov dolárov denne viac než pred týždňom.

Aj Európa je napriek nižšej energetickej náročnosti zraniteľná, keďže patrí medzi veľkých dovozcov energie. Kontinent tak čelí už druhému veľkému energetickému šoku za posledné štyri roky.

Vlády v Ázii už prijímajú opatrenia na ochranu spotrebiteľov pred infláciou. Čína a Thajsko zakázali export rafinovaných ropných produktov. Tento krok však môže mať dominový efekt na globálne ceny benzínu a nafty. Veľkoobchodné ceny nafty už teraz rastú rýchlejšie než cena ropy Brent.

Na druhej strane vysoké ceny zvyšujú príjmy z exportu ropy v krajinách producentov, ktorých dodávky nie sú zablokované v Hormuzskom prielive. Patria medzi ne napríklad Spojené štáty, Kanada či Brazília. Rusko tiež získava určitú úľavu po tom, čo jeho príjmy z ropy zasiahli nové sankcie USA. Ceny ruskej značky Urals totiž po útoku na Irán stúpli takmer dvojnásobne – z 58 na 91 dolárov za barel.

Produkcia ropy v Spojených štátoch výrazne vzrástla, takže ekonomický prínos vyšších cien energií môže byť značný. Od roku 2010 sa produkcia kvapalných palív v USA zvýšila o viac, než je celková produkcia Saudskej Arábie. Napriek tomu však zisky ropného sektora nemusia stačiť na vyváženie negatívnych dopadov na ostatné časti ekonomiky.