Rodí sa jadrová česko-slovenská aliancia. Región plánuje nové reaktory, „nukleárne preteky" sa už rozbehli

Riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty firmy VUJE, ktorá lídrom na trhu v oblasti jadrovej energetiky, Andrej Žiarovský pre Pravdu priblížil, že Česko a Slovensko nie sú jedinými hráčmi, ktorí sa v našom regióne púšťa do výstvby nových jadrových zdrojov. „Poľsko plánuje minimálne tri bloky, Česká republika dva, Slovensko jeden blok, Bulharsko dva bloky v elektrárni Kozloduj, Rumunsko takisto pripravuje výstavbu dvoch nových blokov technológie CANDU (typ jadrového reaktora vyvinutý v Kanade, pozn. red.) na elektrárni Cernavoda, a s jedným novým blokom sa pravdepodobne pridá aj Slovinsko. To znamená až drastický súbežný dopyt po rovnakých odborných kapacitách, dodávateľských firmách a výrobných zdrojoch," priblížil odborník.

Znamená to, že viacero krajín v regióne chce stavať nové jadrové elektrárne približne v rovnakom čase, takže budú súperiť o rovnakých odborníkov, firmy aj výrobné kapacity. Takáto „česko-slovenská jadrová aliancia" by preto mohla pomôcť spojiť firmy z oboch krajín a posilniť ich postavenie pri veľkých jadrových projektoch v regióne. Napokon, presne o tom hovorí aj Žiarovský, ktorý upozornuje, že najväčší prínos takejto spolupráce vidí v koordinovanej príprave odborných kapacít a ich vzdelávaní. „Nedostatok kvalifikovaných odborníkov bude najužším hrdlom realizácie jadrovej renesancie," dodal.

Stále sme však iba vo fáze debát. České ministerstvo priemyslu sa napriek tomu vyjadrilo, že obe krajiny už teraz koordinujú spoluprácu v tejto oblasti. V našich jadrových elektrárňach totiž používame rovnaké bloky typu VVER (vodo-vodné energetické reaktory, ktoré sme stavali ešte v spolupráci so Sovietskym zväzom). „Spoločným cieľom je posilňovať energetickú bezpečnosť regiónu, čo súvisí aj so snahou dosiahnuť nezávislosť od dodávok z Ruska," priblížila pre Pravdu spoločný záujem hovorkyňa českého rezortu priemyslu Štěpánka Filipová.

O čom má spolupráca byť?

Podľa českého ministerstva priemyslu by sa potenciálna spolupráca medzi Slovenskom a Českom mohol sústrediť na niekoľko oblastí – diverzifikáciu jadrového paliva, zapojenie priemyslu do výstavby nových blokov a rozvoj nových technológií vrátane malých modulárnych reaktorov. Prvou témou je zabezpečenie dodávok jadrového paliva z rôznych zdrojov. Česká republika patrí spolu s Fínskom medzi krajiny, ktoré v posledných rokoch výrazne pokročili v diverzifikácii dodávok jadrového paliva a majú s tým praktické skúsenosti. Práve tie by podľa českého rezortu mohli byť užitočné aj pre Slovensko.

Ďalšou oblasťou je zapojenie priemyselných firiem. Obe krajiny plánujú výstavbu nových jadrových blokov, pričom dodávatelia z jednej krajiny sa môžu prostredníctvom verejných súťaží zapojiť do projektov v tej druhej. Takýto postup by podľa českého ministerstva mohol posilniť regionálny dodávateľský reťazec a zvýšiť účasť domácich firiem na veľkých energetických projektoch.

Analytik poradenskej spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár v tejto súvislosti hovorí, že užšia jadrová spolupráca v strednej Európe by mohla okrem už spomínaného zvýšenia energetickej bezpečnosti posilniť napríklad aj vyjednávaciu pozíciu jednotlivých štátov voči dodávateľom technológií a palív. Podľa neho by sme tiež mohli posilniť spoločnú stratégiu v oblasti dovozu paliva, kapacity skladovania, či spracovania odpadu. „Krajiny ako Slovensko, Česko, Maďarsko či Poľsko by mohli lepšie koordinovať výstavbu a prevádzku zdrojov tak, aby sa dopĺňali v regionálnom mixe a podporovali stabilitu prenosovej sústavy," hovorí expert.

Analytici však upozorňujú, že predstavy o užšej spolupráci sa zatiaľ pohybujú skôr na úrovni politických deklarácií. Podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu sa totiž paralelne odohrávajú aj kroky, ktoré môžu obchodné väzby medzi oboma krajinami oslabiť. „Na jednej strane sa pripravuje odkúpenie podielu ČEZ-u v spoločnej firme JESS (Jadrová energetická spoločnosť Slovenska), ktorá zastrešuje projekt výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, čím sa obchodné väzby pretrhnú. Na druhej strane vládni predstavitelia hovoria o vytvorení jadrovej aliancie, teda platformy na spoluprácu práve v oblasti dodávateľských reťazcov pri výstavbe jadrových elektrární,“ uviedol Badida.

Podľa odborníka zatiaľ nie je úplne jasné, k čomu by mala takáto platforma konkrétne smerovať. „Určite by však bolo vhodné spojiť sily aj na európskej úrovni. Existuje totiž priestor na zmenu legislatívy, ktorá by zlepšila postavenie jadrovej energetiky v rámci taxonómie udržateľných investícií EÚ. To by mohlo prispieť k jej väčšej finančnej podpore,“ dodal analytik.

Jadrové projekty, ktoré sú na stole

Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke päť jadrových blokov – dva v Jaslovských Bohuniciach a tri v Mochovciach – ktoré ročne vyrobia približne 16 až 17 terawatthodín (TWh) elektriny. V Česku funguje šesť jadrových blokov, štyri v elektrárni Dukovany a dva v Temelíne, s ročnou výrobou približne 30 až 32 TWh elektriny.

Slovensko je však v podiele jadra popredu. Najmä preto, že má menší energetický mix a menej alternatívnych zdrojov. Zatiaľ čo u nás vyrábame z tohto zdroja vyše 60 percent elektriny, u našich susedov je to len približne 40 percent. Česká energetika sa stále vo veľkej miere opiera o uhlie, ktoré tvorí významnú časť výroby elektriny, zatiaľ čo my po odstavení uhoľných elektrární staviame energetiku najmä na jadre, vode a dovoze plynu.

Netreba však zabúdať ani na to, že v polovici roka 2026 má byť u nás spustený štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a tým sa to nekončí. Štát počíta av priebehu najbližšieho desaťročia stavať novú atómku v Jaslovských Bohuniciach.