Slovensko chce stavať nové reaktory, no nemá ich kto obsluhovať. Štát láka mladých na štipendiá 4-tisíc eur ročne

Aj preto sa vláda v priebehu tohto týždňa zaoberala Akčným plánom podpory vzdelávania, výskumu a prípravy ľudských zdrojov v jadrovom odvetví. Ministerstvo školstva ho pripravilo v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a zdravotníctva a tiež s Úradom jadrového dozoru. S prípravou mali výrazne pomáhať aj Slovenské elektrárne, Javys, Vuje, Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) a ďalšie subjekty z praxe.

Nová stratégia má zabezpečiť, aby Slovensko malo v budúcnosti dostatok inžinierov, technikov, fyzikov, chemikov aj kvalifikovaných pracovníkov pre výstavbu, prevádzku a dohľad nad jadrovými zariadeniami. Jadrový sektor v súčasnosti čelí generačnej výmene a silnej konkurencii iných odvetví, ktoré bojujú o rovnaké technické talenty.

Téma je aktuálna najmä v súvislosti s plánmi štátu po roku 2030, keď sa počíta so spustením projektu Phoenix. Ten sa zameriava na využitie malých modulárnych reaktorov – inovatívnej jadrovej technológie, ktorá má potenciál reagovať na rastúci dopyt po elektrine, dekarbonizáciu hospodárstva a potrebu stabilných bezemisných zdrojov.

Zároveň sa po roku 2040 počíta aj s výstavbou nového veľkého jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Slovensko dnes posilňuje svoje partnerstvá v oblasti jadrovej energetiky so Spojenými štátmi americkými, keďže projekt výstavby by mala realizovať americká spoločnosť Westinghouse.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) akčný plán odprezentoval po tohtotýždňovom rokovaní vlády. „Prijali a schválili sme aj splnomocnenca vlády pre koordináciu úloh v oblasti vzdelávania v jadre,“ oznámil. Splnomocnencom sa stal Róbert Zsembera, ktorý je zároveň aj štátnym tajomníkom rezortu školstva.

Jadru chýbajú ľudia

Podľa akčného plánu pôjde pri rozvoji jadrovej energetiky o výrazný nápor na pracovný trh. Najväčšie personálne nároky prinesie výstavba nového veľkého jadrového zdroja. V jej vrcholnej fáze môže byť na projekte priamo aj nepriamo zapojených 6 až 10-tisíc ľudí vrátane dodávateľov a subdodávateľov.

Najsilnejší dopyt po pracovnej sile sa očakáva v rokoch 2032 až 2039, teda počas samotnej výstavby. Po spustení elektrárne sa potreby znížia, no stále pôjde o významné čísla. Na prevádzku nového jadrového zdroja bude potrebných približne 600 až 800 stálych zamestnancov. Odhady hovoria, že len 10 až 20 percent pozícií si vyžiada vyslovene jadrových odborníkov, zvyšok budú tvoriť „klasické“ technické profesie – elektrikári, strojári, technici údržby či operátori.

Ďalší dopyt po ľuďoch prinesú aj projekty malých modulárnych reaktorov. Vyraďovanie jadrových zariadení, jadrový dozor, výskum a vzdelávanie si podľa dokumentu spolu vyžiadajú minimálne 670 nových špecializovaných pracovníkov do roku 2040.

Medzi kľúčové odbory na vysokých školách patrí elektrotechnika a strojárstvo vrátane materiálového inžinierstva. Práve absolventi týchto smerov tvoria základ pre výstavbu, údržbu a prevádzku jadrových zariadení a štát ich označuje za dlhodobo nedostatkové.

Popri tom má pokračovať aj podpora špecializovaných jadrových študijných programov, ktoré sa dnes na Slovensku sústreďujú najmä na Slovenskej technickej univerzite (STU) a Univerzite Komenského (UK). Ide napríklad o jadrové a fyzikálne inžinierstvo, jadrovú a subjadrovú fyziku, jadrovú chémiu, rádioekológiu a chemické inžinierstvo. Podporu majú dostať aj odbory spojené s kybernetickou bezpečnosťou jadrových systémov a umelou inteligenciou.

Šesť bakalárov ročne nestačí

Výrazný je však kontrast medzi ambíciami štátu a realitou. Slovensko dnes v priamo jadrových študijných programoch vyprodukuje len približne šesť bakalárov a trinásť inžinierov ročne, čo je pri plánovanej výstavbe nových jadrových zdrojov podľa autorov dokumentu dlhodobo neudržateľné.

Práve preto bolo jednou z otázok na dnešnej tlačovej konferencii, ako chce štát presvedčiť mladých ľudí, aby si vybrali technické a jadrové odbory, keď sú často vnímané ako náročné. Drucker v tejto súvislosti poukázal najmä na potrebu posilniť základy v matematike, bez ktorých sa podľa neho technické odbory rozvíjať nedajú. „Preto sme zaviedli povinnú maturitu z matematiky. Pretože nám stále klesá počet tých, ktorí ju idú študovať,“ uviedol.

Okrem toho akčný plán ponúka opatrenia, ktoré sa týkajú vysokých škôl, stredného školstva, ale aj ľudí, ktorí už na trhu práce sú. Jedným z nástrojov majú byť štipendiá pre nedostatkové odbory v rokoch 2026 až 2029. „Ak si niekto vyberie zo zoznamu študijných odborov, na ktoré máme nízky počet absolventov, chýbajú nám na trhu práce a je to aj oblasť energetiky, v takom prípade má študent možnosť získať až 4-tisíc eur ročne,“ zdôraznil minister školstva.

Dokument okrem štipendií počíta aj s posilnením kapacít univerzít. To znamená viac pedagógov, lepšie laboratóriá a podmienky pre praktickú výučbu či výskum. Opatrenia majú smerovať k tomu, aby absolventi mali na Slovensku kvalitné študijné a neskôr aj pracovné podmienky, ktoré im dajú dôvod zostať doma a zastavili tak „odliv talentov“.

Motivácia sa však nemá začínať až na vysokých školách. Pri stredných odborných školách kladie akčný plán silný dôraz na duálne vzdelávanie, najmä v regiónoch Mochoviec a Jaslovských Bohuníc. Tam už dnes funguje spolupráca škôl so Slovenskými elektrárňami, vďaka ktorej môžu študenti získavať praktické zručnosti priamo a zároveň mať istotu uplatnenia po skončení štúdia.

Dôležitou súčasťou majú byť aj rekvalifikácie, získavanie mikroosvedčení či medzinárodná spolupráca. Slovensko chce viac prepájať svoje univerzity a výskumné inštitúcie so špičkovými zahraničnými pracoviskami – dokument spomína napríklad spoluprácu STU, UK a Slovenskej akadémie vied s Imperial College London.

Akčný plán spomína aj rodovú nerovnováhu v technických odboroch, pričom ženy sú v elektrotechnike, strojárstve či fyzike výrazne v menšine, a štát ich chce cielene pritiahnuť k technickému vzdelávaniu a kariére v jadrovom sektore.