Pripravte sa na drahšie energie aj potraviny. Ropa zdražela, plyn vyskočil o desiatky percent a Družba stále nefunguje

Navyše sa ozývajú aj hlasy z najvyšších miest, podľa ktorých by aktuálna situácia mohla ohroziť našu energetickú bezpečnosť. „Uzavretie Hormuzského prielivu spolu s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba by priamo ohrozilo energetickú bezpečnosť Slovenska,“ napísal na sociálnej sieti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok.

Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) zatiaľ ropa zdražela približne o desať percent a plyn o 60 až 70 percent. „Ak sa konflikt čoskoro neskončí a vojna bude pokračovať, k zvýšeniu cien plynu a ropy dôjde aj z dlhodobého hľadiska," skonštatovala šéfka rezortu hospodárstva v relácii Pravdy Politická debata. To podľa ministerky bude mať následne vplyv aj na ceny elektriny, pretože tie sa odvíjajú aj od toho, za koľko peňazí sa na trhu predáva a nakupuje plyn. Zdražovaniu by sa pritom nevyhli ani firmy, ani bežní ľudia.

Saková zároveň tvrdí, že ak by nedošlo k zastaveniu ropy cez Družbu, na Slovensku by sme nemali núdzový stav – dokonca by o túto surovinu podľa nej mohli mať záujem aj okolité krajiny. Núdzový stav formálne trvá od 18. februára, hoci k nám surovina z východu neprúdi už od konca januára, teda viac ako mesiac. Na zlepšenie situácie to stále nevyzerá, a ako hovorí ministerka, Ukrajina už 18-krát s rôznym odôvodnením odložila obnovenie dodávok suroviny cez tento kľúčový ropovod.

„K zastaveniu dodávok cez Družbu sa teraz pridalo významné priškrtenie či úplné zastavenie námorných dodávok z Perzského zálivu, čo významne komplikuje situáciu na globálnom trhu s ropou," zhodnotil pre Pravdu aktuálnu situáciu energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár.

Čo všetko zdražie?

EK už členské štáty únie varovala, že ceny plynu a ropy v dôsledku vojny na Blízkom východe prudko narastú. Konflikt totiž podľa Bruselu otriasol globálnymi trhmi s týmito komoditami. Zároveň platí, že Iránske odvetné útoky na okolité štáty viedli k zastaveniu produkcie skvapalneného zemného plynu LNG v Katare a takisto aj dodávok energetických surovín cez Hormuzský prieliv.

Dôsledky vojny na Blízkom východe však nezostanú len pri trhových výkyvoch, na svojich peňaženkách ich pocítime všetci. Odborníci sa zhodujú na tom, že v prvom rade budú rásť v reakcii na zdražovanie ropy ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Odhady rôznych analytikov sa v tomto prípade líšia – za liter benzínu či nafty si môžu šoféri už v najbližších týždňoch priplatiť od dvoch až do desiatok centov.

To však nebude všetko. Hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda hovorí aj o rastúcich cenách elektrickej energie. „Zdraženie plynu v Európe môže zvýšiť ceny elektriny, ktorej podstatná časť sa prostredníctvom plynu v Európe vyrába. Tým by došlo k ďalšiemu ochromeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý by tak mohol zosilniť svoje volanie po obnovení dodávok plynu z Ruska, napríklad cez plynovod Nord Stream 2," podotkol odborník.

Nemecký spravodajský web Focus si už zrátal, že zdražieť môžu aj nákupy potravín či návšteva reštaurácie. Nemci upozorňujú, že rastúce náklady na energie a dopravu tvrdo zasiahnu potravinársky priemysel. „Mnohé výrobné procesy si vyžadujú veľké množstvo plynu alebo elektriny – napríklad pečenie, sušenie alebo plnenie nápojov do fliaš. Odborníci preto očakávajú, že vyššie náklady by sa nakoniec mohli prejaviť aj v supermarketoch," píše spomínaný portál.

Najviac by mohli zdražieť tie produkty bežnej spotreby, pri ktorých tvoria práve výdavky na energie a dopravu najväčšiu časť nákladov. Ide napríklad o pečivo, chlieb, rôzne nápoje či hotové jedlá a cukrovinky. Odborníci pritom odhadujú, že ceny týchto výrobkov by mohli stúpnuť približne o desať percent. Päť až desať percent by ste si podľa nich mohli priplatiť aj po návšteve reštaurácie.

V akom stave je Družba?

Stále však so stopercentnou istotou nevieme ani to, v akom stave Družba v skutočnosti je. Podľa slov ukrajinského vicepremiéra a ministra energetiky Denysa Šmyhaľa totiž koncom januára ruský dron zasiahol jeden z veľkých rezervoárov s ropou. „Je to najväčší rezervoár v Európe, má objem 75-tisíc kubických metrov. V tom momente sa v ňom nachádzalo 25-tisíc kubických metrov ropy. Časť tejto suroviny už v čase, keď horela, čerpali do potrubí, aby sa predišlo veľkej technogénnej a ekologickej katastrofe. Ropa bola v skutočnosti v stave varu,“ opísal. Šmyhaľ ďalej vysvetlil, že v dôsledku tohto vývoja bola značná časť vnútorného vybavenia, senzorov a ďalších systémov poškodená vysokou teplotou.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) však stále trvá na tom, že ropovod je v poriadku. Počas tlačovej besedy po stredajšom rokovaní vlády dokonca ukázal satelitné zábery, podľa ktorých má byť sústava rúr na tranzit ropy v poriadku. Podobné obrázky napokon na sociálnej sieti zverejnil aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zastavenie prúdenia komodity smerom z Ukrajiny nazval „politickým vydieraním".

Kyjev však stále trvá na tom, že škody, ktoré bránia prietoku suroviny, sú reálne. „Zvonku to nie je viditeľné, ale ide o veľký rozsah prác,“ doplnil Šmyhaľ. Podľa jeho slov po dokončení defektácie (identifikácie porúch, pozn. red.) bude vypracovaný rozpočet potrebný na opravu, ako aj určený čas a finančné prostriedky na jej vykonanie a na možnosti „ďalej fyzicky riadiť tento ropovod“.

Potočár v tejto súvislosti upozorňuje, že spor sa nedá vyriešiť bez presných technických informácií. „Jadrom témy je technický stav infraštruktúry, ohľadom ktorého sa vedú spory, a vec sa nedá rozlúsknuť bez dostatku informácií. Chýba jasný obraz o situácii a cestovná mapa ďalších krokov,“ uviedol. Podľa neho situácii nepomáha ani vyhrotená politická komunikácia. „Pokusom o riešenie sa stali vyhrážky a eskalačné protiopatrenia namiesto konštruktívneho prístupu, ktorý by sa zakladal napríklad na intenzívnejšej technickej asistencii Ukrajine pri oprave energetickej infraštruktúry,“ dodal analytik.

Tlak z Bruselu

Na Ukrajinu však začína tlačiť aj Brusel. Podľa denníka Financial Times niektoré vlády Európskej únie (EÚ) spolu s EK žiadajú Kyjev, aby umožnil európskym predstaviteľom skontrolovať poškodený ropovod a overiť rozsah škôd. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa podľa novín počas nedávnej návštevy Kyjeva požiadali tamojšie vedenie o prístup k ropovodu Družba, aby mohli škody posúdiť nezávisle. Ukrajina však túto žiadosť odmietla.

„Nemôžeme povedať, či tam škody sú, alebo nie. Existujú veľmi jednoduché spôsoby, ako to zdokumentovať a ukázať, že tvrdo pracujú na opravách. Neurobili to,“ povedal jeden z vysokopostavených diplomatov EÚ pre Financial Times. Podľa neho si Kyjev týmto postupom „strelil vlastný gól“, keďže tým poskytol argument krajinám, ktoré blokujú ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu.

Podľa premiéra Fica naberá po tlaku zo strany Bruselu konflikt medzi Slovenskom, Maďarskom a Ukrajinou „obrovský rozsah". „Zrazu všetci pochopili, že sme mali pravdu. Družba je jedinečná príležitosť, ako zásobovať Európu ropou," podotkol predseda vlády s tým, že nervozita zo situácie v Hormuzskom prielive stačila na to, aby sa všetci začali zaoberať tým, čo sa deje s ropovodom Družba.

Alternatívne dodávky

Po vyhlásení núdzového stavu poskytla vláda Slovnaftu, ktorý bol hlavným odberateľom ropy z Družby, núdzové zásoby suroviny zo štátnych hmotných rezerv. Išlo o 250-tisíc ton ropy, čo by podľa ministerky Sakovej malo stačiť dovtedy, kým spoločnosť dostane surovinu z tankerov, ktoré si objednala.

Bratislavská rafinéria podľa jej generálneho riaditeľa Gabriela Szaba nakúpila ropu z Nórska, Kazachstanu či Líbye. Podľa informácií Pravdy však tankery, ktoré má objednané Slovnaft, nesmerujú cez Hormuzský prieliv. Problémy s dodávkami by tak byť nemali, no aj tak platí, že kým na naše územie bude ropa fyzicky prepravená cez chorvátsky ropovod Adria, potrvá to minimálne dva týždne.

Potočár však upozorňuje, že skupina MOL, pod ktorú patrí aj náš Slovnaft, má po začatí konfliktu s Iránom oveľa menej možností na nákup ropy. „Ropovod Adria je možné napájať z rôznych zdrojov, ale o tie bude v aktuálnej situácii bitka. Ťažba v USA, Kanade, Nórsku, Kazachstane či v severnej Afrike a v iných krajinách a regiónoch sa nedá nafúknuť. Postavenie krajín Perzského zálivu medzi producentmi ropy je kľúčové," doplnil expert.

Navyše, problémy sú aj s cenami za samotnú prepravu komodity. Skupina MOL totiž odmieta slová chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča o tom, že ropa dodávaná cez Adriu je približne trikrát lacnejšia ako surovina prevážaná Družbou. Spoločnosť tvrdí, že cena za prepravu ropy cez potrubie, ktoré prevádzkuje JANAF, je jedenapolkrát vyššia ako ceny za prepravu na Ukrajine.

Slovnaft a MOL už zároveň v tejto súvislosti podali sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž EK, podľa ktorej má JANAF zneužívať svoje monopolné postavenie. „Vo svojom liste zaslanom Európskej komisii MOL a Slovnaft opätovne upozorňujú na neférové cenové praktiky spoločnosti JANAF. Chorvátska spoločnosť si od roku 2022 účtuje za prepravu troj- až štvornásobok férovej trhovej ceny a nie je ochotná to nijako zmysluplne zmeniť," píšu firmy v tlačovej správe.