Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Saková varuje: Cena plynu vyskočila o 70 %. Ak vojna potrvá, zdražie aj elektrina. Vláda pripravuje ďalšiu pomoc
Plyn vyskočil až o 70 percent, ropa zdražela o desatinu. Slovensko má zatiaľ zásoby, no ak sa situácia nezlepší, môže prísť ďalšia vlna zdražovania. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v relácii Politická debata hovorí aj o možnej pomoci z Bruselu.
Video
Pozrite si diskusiu Jozefa Šiváka a Denisy Sakovej v relácii Politická debata
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- Čo sa stane s cenami plynu a elektriny, ak konflikt na Blízkom východe potrvá
- Koľko ropy má Slovensko v zásobách a dokedy vydržia dodávky cez Chorvátsko
- Prečo stále nefunguje ropovod Družba a čo s tým chce vláda robiť
- Či môže prísť nový balík pomoci pre domácnosti a firmy
- Ako chce štát zabrániť ďalšiemu odchodu veľkých fabrík zo Slovenska
- Čo znamená cesta ministerky Sakovej do USA pre budúcnosť jadrovej energie na Slovensku
Ak bude konflikt na Blízkom východe dlhodobý, dotkne sa to domácností aj priemyslu. Dotkne sa to Európskej únie aj celého sveta
„Keď si dnes len predstavíte, že z Perzského zálivu nám odchádza 45 až 50 % celosvetovo exportovanej ropy, to je obrovské číslo. Aj keď tá exportovaná ropa smeruje vo veľmi veľkom množstve do Ázie, časť z nej smeruje aj do Európy. A jednoducho, keď máte veľký dopyt a ponuky je málo, tak samozrejme stúpajú ceny. Nám sa to stalo minulý rok. Keď došlo k odstaveniu alebo k neobnoveniu dodávok plynu do Európy, tak bežne tankery s LNG (skvapalnený plyn) uprostred Atlantiku boli otáčané podľa toho, kde mali lepšiu cenovú ponuku a mohli ste mať aj niečo objednané, dojednané a niečo mohlo smerovať do Európy. Ale keď dostali cenovú ponuku a nemali úplne záväzný kontrakt, tak presmerovali tanker do Ázie,“ uviedla Saková
Video
Tankery sa kopia okolo Hormuzského prielivu
Časozberná mapa z pondelka 2. marca 2026 zobrazuje tankery v Hormuzskom prielive.
Zdroj:
Reuters
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.