Brusel hovorí o slnku a vetre, no Európa stále beží na ropu z dovozu. Prečo sa únia nedokáže zbaviť svojej závislosti?
Vyplatila sa Európe stávka na obnoviteľné zdroje energie? Európska únia (EÚ) za posledné dve desaťročia vložila do zelenej transformácie stovky miliárd eur. Hoci sa jej podarilo výrazne obmedziť závislosť od ruských fosílnych palív, neznamená to, že by sa zároveň citeľne odpútala od ropy a plynu ako takých. Práve naopak. Najnovšie dáta Eurostatu ukázali, že sa ich do únie, hoci z iných krajín, dováža dokonca viac ako pred vyše 20 rokmi - teda v čase, kedy sa iba rozbiehala súčasná európska klimatická politika.
Video
Pri akej cene ropy hrozia svetu veľké problémy? Odborník na energetickú bezpečnosť Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej krízy
Vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Saleh Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej energetickej krízy.
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Najväčší problém spočíva v tom, že únia bola úspešnejšia pri zmene spôsobu, akým sa elektrina vyrába, než pri nastavovaní toho, ako sa s ňou narábame. Kým podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) v elektroenergetike rástol, ropa si udržala dominantné postavenie v doprave a zemný plyn zostal kľúčovým palivom pre priemysel. Výsledkom je, že EÚ síce zmenila časť svojho energetického mixu, ale nie tak hlboko, aby sa výraznejšie znížila jej potreba dovozu fosílnych palív zo zahraničia.
Podľa analytika Radovana Potočára z webu energie-portal.sk je problém najmä v tom, že sa často sleduje len výroba elektriny, nie celková spotreba energie. „Z fosílnych zdrojov pochádza stále takmer 70 percent všetkej dostupnej energie v EÚ. V elektroenergetike ich podiel klesá, no v doprave a vykurovaní zostávajú dominantné,“ vysvetľuje. Najmä doprava je podľa neho najväčším problémom – ropa v nej pokrýva približne 90 percent energetických potrieb.
Navyše, Únia je čistým dovozcom zdrojov – pred dvomi rokmi sa v nej vyrobilo 43 percent vlastnej energie, zatiaľ čo 57 percent sa doviezlo. Vo väčšine prípadov pritom dováža práve fosílne palivá. Práve táto závislosť sa ukázala ako výrazný problém aj v aktuálnej ropnej kríze spojenej s napätím okolo Iránu. Stačilo narušenie dodávateľských trás a neistota na globálnych trhoch, aby ceny ropy a plynu opäť prudko vzrástli a okamžite zasiahli európske domácnosti aj firmy.
Ceny nafty na čerpacích staniciach v niektorých krajinách vystrelili o desiatky centov. Dobrým príkladom je Rakúsko, kde sa ešte tesne po americko-izraelskom útoku na Irán koncom februára predával liter nafty za 1,56 eura. Priemerná cena suroviny u našich západných susedov na začiatku apríla už pritom prekonala 2,20 eura.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida pre Pravdu v tejto súvislosti zdôraznil, že „geopolitika nám jasne ukázala našu zraniteľnosť súvisiacu so závislosťou na dovoze fosílnych palív z tretích krajín." Odborník dodal, že táto závislosť stojí miliardy eur, ktoré by bolo vhodnejšie investovať do domácich energetických zdrojov.
Fosílnych zdrojov neubúda
Pre EÚ stále platí, že fosílne palivá si aj napriek masívnym investíciám do zelenej transformácie naďalej udržiavajú v energetike dominantné postavenie. Až 38 percent energetického mixu únie totiž stále tvoria ropa a ropné produkty. Ide najmä o benzín, naftu a ďalšie palivá, bez ktorých sa zatiaľ nezaobíde doprava – okrem osobnej aj nákladná či letecká – ani časť priemyslu.
Významnú úlohu zohráva aj zemný plyn s podielom 21 percent, ktorý zostáva kľúčový najmä pri vykurovaní, výrobe elektriny a v priemysle. Ďalších 10 percent mixu pripadá na tuhé fosílne palivá, predovšetkým uhlie. Obnoviteľné zdroje tak v roku 2024 predstavovali len niečo vyše pätiny energetického mixu únie. Zvyšok, asi 12 percent, pripadá energii vyrobenej z jadra.
Na ropné produkty sa v rámci energetického mixu spoliehajú najmä krajiny ako Cyprus (vyše 86-percentý podiel mixu), Malta (takmer 85 percent) či Luxembursku (60 percent). Zemný plyn je dôležitý pre Talianov (vyše 35-percentný podiel v mixe), Holanďanov (takmer 30 percent) či Maďarov (vyše 29 percent).
Tieto čísla môžu na prvý pohľad pôsobiť zvláštne. Potočár upozorňuje, že transformácia sa zatiaľ sústredila najmä na elektroenergetiku. To podľa odborníka dávalo zmysel, keďže elektrina má byť nástrojom na dekarbonizáciu dopravy či priemyslu. Zároveň však prebiehajú opačné trendy, napríklad rast individuálnej automobilovej dopravy alebo lacnejšia letecká preprava na krátkych trasách. Vzniká tak viacero paradoxov, keď sa energetika síce čistí, no spotreba fosílnych palív neklesá rovnakým tempom.
Navyše, aj časť elektriny sa v Európe stále vyrába zo zemného plynu, ktorý slúži ako dôležitý zdroj najmä vtedy, keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. To zároveň znamená, že výkyvy cien plynu sa rýchlo premietajú aj do cien elektriny na trhoch, a napokon aj do účtov domácností a nákladov firiem. Dôvodom je aj spôsob, akým sa cena elektriny na veľkoobchodných burzách tvorí – spravidla ju totiž určuje posledný, najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu, ktorým bývajú často práve plynové elektrárne. Aj to patrí k dôvodom, prečo napríklad Slovensko nemá výrazne lacnejšiu elektrinu, hoci ju vyrába prevažne z jadra.
Závislí na dovoze
Jedným z kľúčových problémov európskej energetiky zostáva vysoká závislosť od dovozu. Podľa najnovších údajov si únia musí viac než polovicu energie zabezpečovať zo zahraničia. Najviac pritom dováža práve ropu a zemný plyn, teda komodity, ktorých ceny sa formujú na globálnych trhoch a sú citlivé na geopolitické napätie.
EÚ sa po ruskej invázii na Ukrajinu snažila túto závislosť aspoň čiastočne zmeniť prostredníctvom plánu REPowerEU. V jeho rámci výrazne obmedzila dovoz ruských fosílnych palív – podiel ruského plynu na importe klesol približne zo 45 percent v roku 2021 na zhruba 15 až 20 percent v posledných rokoch. Pri rope bol pokles ešte výraznejší, keď sa jej podiel znížil z približne 27 percent na približne tri percentá. Európa tak síce dokázala znížiť svoju závislosť od jedného dominantného dodávateľa, no celkovú potrebu dovozu tým zásadne nezmenila.
Ruské suroviny vo veľkej miere nahradili dodávky z iných krajín – najmä z USA, Nórska či štátov Blízkeho východu. Európa tak síce diverzifikovala zdroje, no základný problém pretrváva. Závislosti od fosílnych palív sa jej zatiaľ zbaviť nepodarilo.
Analytik Badida preto upozorňuje, že obnoviteľné zdroje sú vhodným doplnkom energetického mixu, no ropu či plyn zatiaľ nahradiť nedokážu. Expert však vidí aj alternatívu k súčasnému stavu. „Musíme sa zamerať na budovanie vlastnej zdrojovej základne a podporovať produkciu biometánu a geotermálnej energie, využívanie odpadov namiesto ich skládkovania, ale aj úsporu energie. Samozrejme veľmi vhodným opatrením je i podpora výroby energie z OZE v mieste spotreby, vrátane jej akumulácie," uzvarel Badida.
V čom je problém?
Únia síce v priebehu posledných desaťročí vyrába čoraz viac čistejšej elektriny z obnoviteľných zdrojov, no oveľa pomalšie mení to, ako túto energiu využíva v doprave či výrobe. Výsledkom je paradoxná situácia, keď rast podielu zelenej elektriny automaticky nevedie k rovnako rýchlemu poklesu spotreby fosílnych palív.
Podľa Adriana Hiela z organizácie Aliancia pre elektrifikáciu spravila Európa pri výrobe čistej elektriny „ohromujúci pokrok“, no zanedbala ďalší krok – nahrádzanie áut na benzín a naftu či plynových kotlov technológiami, ktoré využívajú elektrinu. Hiel v tejto súvislosti hovorí, že kým „prvým dejstvom“ transformácie bolo čistenie výroby elektriny, tým druhým má byť dostať túto čistú elektrinu do budov, dopravy a priemyslu. Práve v tom však únia podľa neho zatiaľ výraznejšie nezačala konať.
Na rovnaký problém upozornila aj Medzinárodná agentúra pre energetiku. Tá v marci uviedla, že rýchlejší prechod na elektromobily a tepelné čerpadlá by pomohol tlmiť cenový šok spôsobený výpadkami dodávok z Blízkeho východu. Inými slovami, zelenšia elektrina sama osebe nestačí. Kým ju Európa vo väčšej miere nezačne využívať v domácnostiach, doprave a priemysle, zostane citlivá na drahú ropu a plyn dovážané zo zahraničia.
Podľa analytika Potočára pritom rýchlejšiemu prechodu na čistejšie technológie bránia najmä ekonomické faktory. „Hoci s nástupom lacnej čínskej produkcie sa situácia začína meniť, elektromobily sa doposiaľ stále vyznačovali vyššou obstarávacou cenou oproti autám so spaľovacími motormi. Obmedzená bola a je aj ponuka jazdených vozidiel s elektrickým pohonom. Samotná prevádzka elektromobilu už síce pri vhodnom nabíjaní vychádza lacnejšie, ale pre mnoho ľudí mohla byť vysoká kúpna cena neprekonateľnou bariérou," vysvetľuje.
Podobná situácia je aj pri vykurovaní. „Vysoká obstarávacia cena je zrejme faktorom, ktorý tlmí dopyt, aj v prípade tepelných čerpadiel. Kľúčovú rolu však zohráva aj pomer medzi cenou elektriny a plynu," myslí si energetický analytik. Práve ten podľa neho výrazne ovplyvňuje rozhodovanie domácností medzi modernými technológiami a tradičnými plynovými riešeniami.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.