Osamelosť a izolácia škodia zdraviu viac, než si myslíme. Tento jednoduchý návyk môže pomôcť prerušiť pocit odpojenia
Osamelosť je vážnejšia téma, než sa môže zdať na prvý pohľad. Nový výskum ukazuje, že pre psychiku môže byť dôležité aj niečo úplne obyčajné.
Ilustračné foto.
Osamelosť vie človeka poriadne uzavrieť do seba. Niekedy nemá chuť rozprávať sa, plánovať stretnutia ani vysvetľovať, čo cíti. Práve preto je zaujímavé, že odborníci čoraz viac hovoria aj o jednoduchšej pomoci: o pobyte vonku, kontakte so zeleňou a vnímaní priestoru okolo seba.
Táto téma pritom nie je len o nálade alebo krátkodobom smútku. Osamelosť sa spája s viacerými zdravotnými rizikami a v roku 2023 na ňu upozornil aj americký generálny chirurg Vivek Murthy. Vo svojom odporúčaní o osamelosti a izolácii napísal, že „osamelosť je oveľa viac než len zlý pocit – poškodzuje zdravie jednotlivca aj spoločnosti.“
Príroda ako tichý spôsob, ako sa znovu nadýchnuť
Keď sa človek cíti sám, nemusí mu hneď pomôcť rada, aby išiel medzi ľudí. Pre niekoho môže byť spoločnosť v takom stave skôr ďalšou záťažou. Krátky pobyt vonku však môže byť menej náročný prvý krok. Nevyžaduje rozhovor, vysvetľovanie ani úsmev na povel, no stále človeka vytiahne z izolovaného priestoru.
Thea Gallagher, PsyD, klinická docentka psychológie na NYU Langone Health, vysvetľuje, že osamelosť môže človeka nastaviť tak, že čaká odmietnutie aj tam, kde vôbec nemusí prísť. V takom rozpoložení sa potom ťažšie nadväzujú kontakty. „Keď sa ľudia cítia osamelí, často sa stávajú citlivejšími na odmietnutie a viac sa zameriavajú dovnútra, čo môže sťažiť nadväzovanie kontaktov,“ hovorí. „Prírodné prostredie má tendenciu upokojovať tento systém – znižuje stres a pomáha ľuďom cítiť sa bezpečnejšie a otvorenejšie.“
Zrozumiteľne povedané, príroda môže pomôcť stíšiť vnútorný alarm. Človek sa nemusí hneď cítiť šťastný, ale môže byť menej napätý, menej podozrievavý a menej zahltený vlastnými myšlienkami. A keď sa nervový systém trochu upokojí, ľahšie sa robia aj ďalšie malé kroky.
Hillary Ammon, PsyD, klinická psychologička v Centre pre úzkosť a emocionálnu pohodu žien, pripomína ešte jeden jednoduchý detail. Vonku človek nevníma iba prázdno okolo seba. Sú tam stromy, rastliny, zvieratá, vzduch, zvuky a pohyb. Pre mnohých ľudí je práve toto prostredie menej ohrozujúce než sociálne situácie, v ktorých sa boja odmietnutia.
Nórske jazero ukázalo zaujímavú súvislosť
Vedci sa tejto téme venovali v štúdii publikovanej v časopise Health & Place. Pracovali s rozhovormi viac ako 2 500 účastníkov výskumného programu Mjøsa v Nórsku. Program sa zameriava na to, ako ľudia využívajú prírodné prostredie a aký vzťah si k nemu vytvárajú.
Výskum sledoval ľudí, ktorí trávili čas pri jazere Mjøsa, najväčšom jazere v Nórsku, alebo priamo na ňom. Výsledky naznačili, že osamelosť bola nižšia najmä u tých, ktorí cítili silnejšie prepojenie s prírodou alebo mali k danému miestu osobný vzťah. Najvýraznejšie sa ukázalo práve spojenie s prírodou.
Zaujímavé je, že nešlo o nič výnimočné alebo drahé. Účastníci chodili na prechádzky, plávali, rybárčili, trávili čas na lodi, ale venovali sa aj zimným aktivitám, napríklad chôdzi po ľade či kúpaniu v zime. Dôležité teda nebolo to, či išlo o športový výkon, ale to, že človek bol v kontakte s miestom, ktoré preňho niečo znamenalo.
Samotní autori štúdie upozornili, že ochranný účinok prírody nemusí stáť iba na tom, že vonku môžeme stretnúť ďalších ľudí. „Aktivity v prírodnom prostredí sa už dlho považujú za ochranu pred osamelosťou tým, že umožňujú sociálnu interakciu, ale rastúci počet dôkazov naznačuje, že prepojenie s prírodou a väzba na miesto vysvetľujú veľkú časť tohto efektu,“ napísali výskumníci v závere štúdie.
Nemusíte ísť do hôr, stačí začať menším krokom
Najväčší omyl je myslieť si, že pomoc môže prísť iba vtedy, keď má človek les za domom alebo celý deň voľna. Aaron P. Brinen, PsyD, docent psychiatrie a behaviorálnych vied na Vanderbilt University Medical Center, hovorí, že podstatný môže byť pocit napojenia na niečo širšie než vlastné problémy. „Jednou z možností je, že vás to jednoducho spája s niečím väčším,“ hovorí Aaron P. Brinen, PsyD, docent psychiatrie a behaviorálnych vied na Vanderbilt University Medical Center.
„Ak máte schopnosť spojiť sa s niečím väčším a pochopiť, že sa s tým spájajú aj iní ľudia, môže to spôsobiť, že sa budete cítiť menej osamelí.“
Pre niekoho to môže byť jazero, pre iného obyčajná lavička v parku, záhrada, stromoradie pri ceste alebo miesto, kam chodí pravidelne venčiť psa. Brinen zdôrazňuje, že nejde len o divokú prírodu. „Môže to byť naozaj o spojení s miestom, nie len o prírode,“ hovorí Brinen.
Tento prístup je dôležitý najmä pre ľudí v mestách. Gallagher upozorňuje, že aj malé kúsky zelene môžu mať zmysel. „Aj malé dávky „mikroprírody“ – ako je prechádzka po ulici lemovanej stromami, sedenie v blízkosti rastlín alebo trávenie času v malom parku – môžu mať zmysluplný účinok,“ hovorí Gallagher.
Pomôcť môžu aj úplne jednoduché veci: sadnúť si k oknu s denným svetlom, starať sa o izbové rastliny alebo si pustiť pohľad na prírodnú scenériu, ak sa práve nedá ísť von. Nie je to zázračný liek na osamelosť, ale môže to byť dostupný spôsob, ako prerušiť ťaživý pocit odpojenia.
Ako z pobytu vonku vyťažiť viac
Ak má mať čas v prírode väčší účinok, nestačí byť vonku iba telom a hlavou zostať v mobile. Gallagher odporúča vnímať ho ako „zámernú stratégiu duševného zdravia“. To znamená, že na chvíľu spomalíte a vedome presuniete pozornosť na okolie, nie na správy, povinnosti alebo starosti.
Pomôcť môže jednoduché cvičenie pozornosti. „Všímajte si svetlo, zvuky, textúry alebo pohyby okolo seba,“ navrhuje. Ammon ponúka podobne nenáročný spôsob, ako sa viac ukotviť v prítomnosti: „Pozorujte svoje okolie a všímajte si zvuky,“ hovorí.
Nie je potrebné vytvárať si ďalší tlak. Pätnásť minút pomalej chôdze môže byť lepšie než veľký plán, ktorý človek aj tak odloží. Dôležitá je opakovateľnosť a pocit, že ide o niečo zvládnuteľné. Keď sa človek cíti osamelý, aj malý krok von môže byť veľký posun.
Psychológovia však zároveň upozorňujú, že príroda nemá nahradiť ľudí. Skôr môže pomôcť pripraviť pôdu na to, aby sa človek cítil menej stiahnuto a bol otvorenejší kontaktu. „Príroda nenahrádza sociálne prepojenie – ale môže ľuďom pomôcť cítiť sa pokojnejšie, menej defenzívne a otvorenejšie, čo vytvára podmienky pre zmysluplnejšie interakcie,“ hovorí Gallagher. „A ak sa prechádzate s ostatnými v prírode alebo sa venujete túre, má to ešte viac výhod.“
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
