Je ľahší spánok bežná súčasť starnutia, alebo príznak vážneho problému? Toto sú signály, pri ktorých by ste mali spozornieť
Nie je spánok ako spánok. To, čo považujeme za prirodzené, môže signalizovať neželané zmeny v našom mozgu.
Ilustračné foto.
Ako starneme, mení sa aj náš spánok. No zmeny, ktoré považujeme za prirodzenú daň za pribúdajúce roky, môžu byť v skutočnosti znakom niečoho omnoho vážnejšieho.
Video
Sex a spánok, posteľ by nemala slúžiť na nič iné: Čo treba urobiť, ak chceme dobre spávať, radí odborník Tomáš Eichler
Vysielané 16.10.2023
Dlhšie zaspávanie, menej hodín spánku, časté nočné budenie sa. Hoci si môžeme len povzdychnúť, že čím sme starší, tým máme ľahší spánok – a je to normálne. Odborníci však upozorňujú na to, že v takomto prípade nejde o menšiu potrebu odpočinku, ale skôr o zníženú schopnosť dosiahnuť hlboký a súvislý spánok.
„Starší mozog stále potrebuje odpočinok, ale dosahuje ho ťažšie a plytšie. Je to, akoby „vypínač“, ktorý nás udržiava v spánku, fungoval s pribúdajúcim časom menej efektívne,“ vysvetľuje článok pre vedecky popularizačný portál The Conversation Elena Urrestarazu Bolumburu z oddelenia klinickej neurofyziológie na Spánkovej jednotke Univerzity Navarra. „Jedným z hlavných dôvodov zhoršovania spánku s vekom je strata stability systému, ktorý reguluje spánok a bdelosť,“ dodáva.
Pre lepšie pochopenie vysvetľuje, že v mladom mozgu funguje tento systém ako pevný prepínač: buď sme hore, alebo spíme. S vekom sa však niektoré neuróny podporujúce spánok strácajú a tie, ktoré udržiavajú bdelosť, tiež slabnú. Výsledkom je, že mozog ľahšie prechádza medzi stavmi, čo vedie k plytšiemu a prerušovanému spánku. Menia sa aj naše biologické hodiny. Skupina neurónov, ktorá riadi cirkadiánne rytmy, síce naďalej funguje, ale jej „deň“ sa skracuje, začína skôr a signály sú slabšie.
To podľa jej slov čiastočne vysvetľuje, prečo starší ľudia zvyknú zaspávať a vstávať skôr, aj to, prečo je ich nočný spánok citlivejší na vonkajšie podnety a prečo sa počas dňa častejšie cítia ospalí.
„Jednoducho povedané, mozog dostáva menej jasný signál o tom, kedy spať a kedy byť bdelý,“ podčiarkla Urrestarazu Bolumburu s tým, ľahší spánok sa u zdravých starších ľudí považuje za prirodzenú súčasť starnutia mozgu. Tieto zmeny nemusia nevyhnutne viesť ku kognitívnym problémom.
Čo je teda normálne pre starnutie spánku? Odborníčka upozorňuje, že v posledných rokoch pribúda dôkazov o škodlivých účinkoch nedostatku spánku a porúch spánku na zdravie mozgu. Nekvalitný spánok súvisí nielen so zhoršeným kognitívnym výkonom v krátkodobom horizonte, ale aj s vyšším rizikom kognitívneho úpadku a demencie v dlhodobom horizonte.
„S vekom si človek môže všimnúť zhoršenie spánku (častejšie budenie, plytší spánok atď.). Neexistujú však biomarkery, ktoré by jasne určili, či ide o normálne zmeny alebo o prejav neurodegeneratívneho ochorenia. Aj keď je ľahší spánok normálny, niektoré zmeny presahujú očakávané hranice a môžu signalizovať nezdravé starnutie mozgu. Jedným z hlavných varovných príznakov je výrazná a postupne sa zhoršujúca fragmentácia spánku – časté a dlhé nočné prebúdzanie a pretrvávajúci pocit neosviežujúceho spánku, aj keď je celkový čas v posteli dostatočný,“ varuje Urrestarazu Bolumburu.
„Ďalším dôležitým znakom je rýchly nástup alebo zhoršenie nadmernej dennej ospalosti, najmä ak narúša bežné denné aktivity alebo nezodpovedá množstvu spánku. To môže naznačovať, že spánok stratil svoju regeneračnú funkciu,“ hovorí ďalej.
Kedy by sme sa teda mali znepokojovať? Najmä vtedy, ak sa poruchy spánku objavujú spolu s jemnými zmenami v kognícii – napríklad problémami s pamäťou, pozornosťou alebo učením, aj keď ešte nespĺňajú kritériá poruchy.
Varovným signálom sú aj zmeny kvality spánku – nielen jeho dĺžky. Ak takmer úplné vymizne hlboký spánok, výrazné sa zníži REM fáza alebo sa postupne prevráti spánkovo-bdelostný cyklus – teda sme aktívnejší v noci a ospalejší cez deň. Takéto vzorce nie sú typické pre zdravé starnutie.
„Ďalšími znakmi sú rastúca závislosť od liekov na spanie alebo sedatív, ako aj náhla neúčinnosť liečby, ktorá predtým fungovala. V takých prípadoch problém často nespočíva len v nespavosti, ale v hlbšom narušení mechanizmov spánku v mozgu. Tieto príznaky samy o sebe nestačia na diagnózu neurodegeneratívneho ochorenia, ale ukazujú, prečo je dôležité vnímať spánok ako možný skorý ukazovateľ rizika – najmä ak sú zmeny nové, postupné a sprevádzané kognitívnymi ťažkosťami,“ uzatvára Urrestarazu Bolumburu.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
