Populárny a roky užívaný výživový doplnok vyvolal nové otázky. Rieši sa, či môže po úrazoch brzdiť hojenie

Rybí olej sa už dlho považuje za jeden z najznámejších doplnkov na podporu zdravia. Ľudia ho užívajú najmä pre omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa spájajú so srdcom, mozgom, zápalom v tele aj celkovou prevenciou viacerých ochorení.

Nová štúdia publikovaná v časopise Cell Reports však ukazuje, že pri opakovaných miernych poraneniach mozgu môže byť situácia zložitejšia. Vedci sa pozreli najmä na to, či rybí olej pomáha aj vtedy, keď sa mozog po úrazoch snaží opakovane opravovať.

Prečo sa vedci pozreli práve na rybí olej

Omega-3 mastné kyseliny sa v minulosti skúmali v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou 2. typu, reumatoidnou artritídou, depresiou aj ochoreniami mozgu, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Preto neprekvapuje, že rybí olej má u verejnosti veľmi dobrú povesť.

Tentoraz však výskumníkov zaujímala špecifická skupina ľudí — tí, ktorí mohli opakovane utrpieť mierne traumatické poranenie mozgu. Môže ísť napríklad o športovcov v kontaktných športoch, vojakov, veteránov alebo ľudí, ktorí často padajú.

„Tento projekt sa vyvíjal niekoľko rokov a bol motivovaný širšou otázkou,“ povedal pre Medical News Today Onder Albayram, PhD, docent na Katedre patológie a laboratórnej medicíny na Katedre neurovedy na Lekárskej univerzite v Južnej Karolíne a hlavný autor tejto štúdie.

Výskum neprebiehal iba jedným spôsobom. Vedci použili myší model a zároveň skúmali aj mikrovaskulárne endotelové bunky ľudského mozgu. Laicky povedané, ide o bunky, ktoré vystielajú malé cievy v mozgu a pomáhajú mu správne fungovať.

„Rybí olej sa široko používa a všeobecne sa považuje za prospešný, no existujú aj pozorovania v iných oblastiach medicíny, ktoré naznačujú, že jeho účinky sa môžu líšiť v závislosti od biologického kontextu, najmä počas období opravy tkanív,“ vysvetlil Albayram.

Čo vedci zistili pri EPA a oprave mozgu

Najväčšiu pozornosť si získala kyselina eikozapentaénová, známa ako EPA. Je to jedna z omega-3 mastných kyselín v rybom oleji. Práve EPA bola v štúdii spojená so slabšou schopnosťou opravy mozgových ciev po opakovanom miernom poranení mozgu.

„Chceli sme pochopiť, či by podobné kontextovo závislé účinky mohli existovať aj v mozgu,“ podrobne opísal. „Na to sme potrebovali model, v ktorom sa mozog aktívne podieľa na zotavovaní v priebehu času. Opakované mierne poranenie hlavy poskytlo užitočný rámec, pretože zahŕňa dlhotrvajúci a často nenápadný proces opravy s prvkami odolnosti a zraniteľnosti.“

Mozgové cievy pritom nie sú iba „rúrky“, ktorými preteká krv. Pomáhajú regulovať prietok krvi, výmenu živín, ochranu mozgu aj opravu tkanív. Ak sa ich obnova naruší, môže to mať vplyv aj na učenie, pamäť a celkové fungovanie mozgu.

„Toto bola jedna z najdôležitejších častí štúdie, pretože nám to pomohlo prejsť od pozorovania k mechanizmu,“ povedal Albayram.

Pri ďalšom skúmaní sa ukázalo, že EPA sa správala inak ako DHA, ďalšia známa omega-3 mastná kyselina. DHA v tomto výskume nebola spojená s rovnakým znížením opravných reakcií.

„Zistili sme, že EPA, ale nie DHA, znížila endotelové opravné reakcie vrátane tvorby cievnej siete a schopnosti hojenia rán. To bolo významné, pretože to odrážalo smer zistení u myší a naznačovalo, že EPA môže pôsobiť priamo na mechanizmy cievnej opravy, a nie byť len sekundárnym markerom poranenia,“ povedal Albayram.

Tau proteín, opatrnosť a zdravší prístup k mozgu

Okrem opravy ciev vedci sledovali aj tau proteín. Ten sa často spomína pri Alzheimerovej chorobe a pri chronickej traumatickej encefalopatii, ktorá sa môže spájať s opakovanými úrazmi hlavy. V štúdii sa tau proteín hromadil v mozgovej kôre najmä v blízkosti ciev.

„Pozorovali sme akumuláciu tau proteínu v mozgovej kôre spojenú s cievami, čo je uznávaný, ale stále nie úplne pochopený znak pri stavoch, ako je chronická traumatická encefalopatia,“ vysvetlil Albayram.

Dung Trinh, MD, internistka pre MemorialCare Medical Group a hlavná lekárka kliniky Healthy Brain Clinic v Irvine v Kalifornii, ktorá sa na výskume nezúčastnila, upozornila, že výsledky netreba chápať ako dôkaz, že rybí olej škodí všetkým. Skôr ide o signál, že pri opakovaných úrazoch hlavy sa oplatí byť opatrnejší.

„Táto štúdia nedokazuje, že rybí olej spôsobuje poškodenie mozgu u bežnej populácie,“ pokračoval. „Ak však niekto v anamnéze opakované otrasy mozgu alebo traumy hlavy, mal by sa so svojím lekárom porozprávať o tom, prečo užíva rybí olej, akú dávku užíva a či jeho doplnok obsahuje veľa EPA.“

Prakticky to znamená, že namiesto spoliehania sa iba na kapsuly je dobré myslieť na celý životný štýl. Pre mozog môže byť užitočné najmä jesť mastné ryby 2–3-krát týždenne, pridávať do jedálnička bobule, listovú zeleninu, orechy, ľanové a chia semienka, piť dosť vody, obmedziť ultraspracované potraviny a približovať sa stredomorskej alebo MIND diéte.

„Táto štúdia nevyvracia predchádzajúce širšie odporúčania a výskumy. Vieme, že omega-3 mastné kyseliny (najlepšie z potravy) podporujú základy mozgu, ale ich oprava je oveľa zložitejšia. Nejde o jednu živinu – ide o celé prostredie: výživu, spánok, prietok krvi a regeneráciu,“ zdôraznila Meridan Zerner, MS, RDN, CSSD, LD, CHWC, zakladateľka Meridan Zerner Nutrition v Dallase v Texase.

Zerner zároveň pripomenula, že výskum má svoje limity. Išlo o menšiu štúdiu, veľká časť výsledkov pochádza z myší a stále nevieme, ako presne by sa rovnaké zistenia premietli do bežného života ľudí.

„Zistenia však opäť veľmi závisia od kontextu – ide o štúdiu na hlodavcoch, pozorované účinky nie sú univerzálne pre všetky omega-3 mastné kyseliny, dávka EPA, ktorá by vytvorila ekvivalentnú dávku u ľudí, nie je jasná, počet a závažnosť traumatického poranenia mozgu nie je jasná a všetky myši boli samce,“ varovala.