Úzkosť môže súvisieť aj s tým, čo vám chýba v strave. Vedci upozorňujú na jednu kľúčovú živinu

Úzkostné poruchy patria medzi veľmi rozšírené problémy, no napriek tomu ich veľa ľudí rieši až neskoro alebo vôbec. Podľa výskumov sa s nimi v určitom období života stretne približne 30 % Američanov, čo ukazuje, že nejde o okrajový jav, ale o tému, ktorá sa dotýka obrovského množstva ľudí.

Aj keď je úzkosť bežná, jej liečba nebýva jednoduchá. Mnohí pacienti odbornú pomoc vôbec nevyhľadajú a ani tí, ktorí ju dostanú, sa nemusia vždy úplne zbaviť ťažkostí. Práve preto vedci ďalej skúmajú, čo sa pri úzkosti deje priamo v mozgu a či neexistuje spoločný biologický znak, ktorý by ju pomohol lepšie pochopiť.

Úzkosť nemusí mať v mozgu až tak odlišné korene, ako sa predpokladalo

Dlhý čas sa uvažovalo tak, že každý typ úzkosti má vlastný neurologický základ. Dávalo to zmysel, pretože jednotlivé poruchy sa navonok prejavujú inak. Človek s generalizovanou úzkostnou poruchou často funguje inak než niekto, kto prežíva panické záchvaty.

Práve preto odborníci očakávali, že aj mozog bude pri rôznych formách úzkosti ukazovať odlišný obraz. Nová metaanalýza však naznačuje, že medzi nimi môže existovať spoločný chemický prvok, ktorý sa doteraz takto výrazne nespájal s pozornosťou vedcov.

Výskumníci pripravili vôbec prvú metaanalýzu štúdií zobrazovania mozgu u ľudí s úzkostnými poruchami. Spojili údaje z 25 výskumov a porovnali 370 pacientov s úzkosťou s 342 zdravými ľuďmi v kontrolných skupinách, čo dalo ich záverom širší základ než pri jednej samostatnej štúdii.

Práve tento súhrnný pohľad je dôležitý. Namiesto toho, aby sa hodnotil len jeden typ pacientov alebo jeden druh úzkosti, vedci sa pokúsili zachytiť, či sa v rôznych prípadoch neobjavuje podobná biologická stopa. A výsledok ich nasmeroval k jednej konkrétnej živine.

Kľúčom sa ukázal cholín

Jedným z najvýraznejších zistení bolo, že ľudia s úzkostnými poruchami mali približne o 8 % nižšie hladiny cholínu než zdravé kontrolné skupiny. Na prvý pohľad to nemusí pôsobiť dramaticky, ale v prostredí mozgu môže aj takýto rozdiel znamenať citeľnú zmenu jeho chemickej rovnováhy.

Zaujímavé je aj to, že pri iných mozgových poruchách sa ukazuje opačný trend. Pri schizofrénii alebo bipolárnej poruche bývajú hladiny cholínu zvýšené, takže práve nález pri úzkosti bol pre výskumníkov nečakaný a vybočuje z toho, čo sa pozorovalo inde.

Cholín je esenciálna živina, ktorú telo potrebuje, ale nevie si jej samo vytvoriť dosť. Väčšinu preto musíme získať zo stravy. V mozgu zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní bunkových membrán a zároveň pomáha vytvárať a udržiavať myelín, teda ochranný obal nervových vlákien.

Inak povedané, nejde o zanedbateľnú látku. Cholín je súčasťou fungovania nervového systému a pomáha vytvárať prostredie, v ktorom sa mozgové bunky dokážu správne dorozumievať. O to zaujímavejšie je, že jeho nižšie hladiny sa v tejto analýze spojili práve s úzkosťou.

Väčšina ľudí ho má málo, no nejde o zázračný liek

Výskum zároveň pripomína, že nedostatok cholínu nemusí byť vôbec výnimočný. Približne 90 % Američanov neprijíma denne jeho dostatok, takže nejde len o problém malej skupiny ľudí, ale o pomerne bežný jav, ktorý môže mať širší význam aj mimo samotnej úzkosti.

Ak patríte medzi ľudí, ktorí sa s úzkosťou trápia, môže mať zmysel sledovať, či ho zo stravy prijímate dosť. Medzi prirodzené zdroje cholínu patria celé vajcia, najmä žĺtok, ďalej pražené sójové bôby a hovädzie mäso. Pre mužov sa odporúča denný príjem 550 mg.

Praktickým príkladom sú práve vajcia. Jedno vajce obsahuje približne 150 mg cholínu, takže dve vajcia denne vás dostanú viac než do polovice odporúčaného množstva. Aj preto sa vajcia často spomínajú ako jeden z najjednoduchších spôsobov, ako túto živinu zaradiť do jedálnička.

Treba však zdôrazniť, že výskum je stále len na začiatku. Táto metaanalýza bola síce komplexná a výnimočná tým, že ako prvá pracovala so štúdiami zobrazovania mozgu merajúcimi skutočné koncentrácie konkrétnych molekúl v živom mozgovom tkanive, no stále nepreukázala, že vyšší príjem cholínu priamo znižuje príznaky úzkosti. Na to budú potrebné ďalšie klinické skúšky.

Zároveň však platí, že keďže väčšina ľudí aj tak neprijíma dosť cholínu, väčšia pozornosť venovaná jeho príjmu zo stravy môže byť rozumný, nízkorizikový a potenciálne prínosný návyk.