Tento jednoduchý test, môžete vyskúšať aj doma. Povie vám, ako na tom budete na staré kolená. Trvá sekundu

To, ako ľahko sa starší dospelí dokážu postaviť zo stoličky, môže byť významným ukazovateľom ich celkovej kvality života. Ak uvádzajú, že majú ťažkosti postaviť sa po dlhšom sedení, je pravdepodobnejšie, že v nasledujúcich rokoch zažijú problémy s duševným zdravím a pokles kvality života.

Tieto zistenia sú uvedené vo veľkej kohortovej štúdii publikovanej v časopise Calcified Tissue International. Tím vedený prof. M. Azharom Hussainom z University of Sharjah v Spojených arabských emirátoch analyzoval zdravotné údaje viac ako 50 000 dospelých vo veku 50 rokov a viac z 15 európskych krajín, pričom účastníkov sledoval takmer desať rokov.

Na začiatku štúdie dostali účastníci jednoduchú otázku: Mali problém postaviť sa zo stoličky po dlhšom sedení? Takmer každý piaty odpovedal áno. Výskumníci zistili, že odpoveď je veľmi výpovedná.

„Zistili sme, že starší dospelí, ktorí uvádzali ťažkosti pri vstávaní zo stoličky, mali v nasledujúcich rokoch väčšiu pravdepodobnosť horšej kvality života, príznakov depresie a problémov s kĺbmi,“ povedal Hussain.

Vysvetlil tiež, že toto na prvý pohľad malé fyzické obmedzenie má významné dlhodobé dôsledky. „Ľudia, ktorí mali problém postaviť sa, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že neskôr budú uvádzať nižšiu spokojnosť so životom a vyššiu mieru emocionálneho stresu. Tiež mali väčšiu pravdepodobnosť rozvoja osteoartrózy, bežného ochorenia, ktoré spôsobuje bolesť a stuhnutosť kĺbov a obmedzuje každodenný pohyb.“

Výskumný tím zahŕňal vedcov z univerzít vo Fínsku, Pakistane a Saudskej Arábii. „Naše zistenia ukazujú, že veľmi jednoduchá otázka môže odhaliť hlbšie zraniteľnosti,“ povedal Khalid Saeed, hlavný výskumník na University of Helsinki a spoluautor štúdie.

„Ťažkosti pri vstávaní zo stoličky nie sú len o nohách. Odrážajú širší úpadok, ktorý môže ovplyvniť nezávislosť, sebavedomie a duševnú pohodu.“

Ťažkosti pri vstávaní zo stoličky sa široko používajú v geriatrických hodnoteniach ako ukazovateľ funkčných obmedzení a zdravotných problémov. Autori však poznamenávajú, že jeho potenciál predpovedať širšie spektrum zdravotných výsledkov pomocou rozsiahlych longitudinálnych údajov zostal nedostatočne preskúmaný.

„Naše údaje ukazujú, že vlastné hlásenie ťažkostí pri vstávaní zo stoličky je významným prediktorom budúcich psychosociálnych a muskuloskeletálnych výsledkov u starších európskych dospelých,“ píšu. „Použitím veľkého longitudinálneho datasetu sme zistili, že jednotlivci, ktorí na začiatku uvádzali ťažkosti pri vstávaní zo stoličky, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť vzniku nízkej kvality života, príznakov depresie a osteoartrózy počas sledovania.“

Nízka kvalita života odráža zhoršujúce sa životné podmienky a zníženú pohodu, často spôsobenú zlým zdravotným stavom. Vo vedeckom výskume označuje stav, v ktorom jednotlivci majú problém užívať si každodenný život a uvádzajú nižšiu spokojnosť so životom.

Podľa autorov jedným z kľúčových praktických dôsledkov štúdie je, že „jednoduché sebahodnotenie ťažkostí pri vstávaní zo stoličky môže identifikovať jednotlivcov ohrozených psychosociálnym úpadkom a muskuloskeletálnou chorobnosťou, čo sú výsledky s významnou záťažou a klinickým významom.“

Vysvetľujú, že toto meranie je jednoduché na začlenenie do bežnej klinickej praxe a je v súlade s existujúcimi odporúčaniami pre skríning mobility u starších dospelých. Opýtať sa, či má niekto problém postaviť sa zo stoličky, nevyžaduje žiadne vybavenie, fyzické testovanie ani finančné náklady.

Profesor Hussain zdôrazňuje tri hlavné závery zo štúdie. Po prvé, zistenia poukazujú na dôležitosť toho, aby lekári a zdravotnícki pracovníci venovali pozornosť tomu, či starší dospelí majú ťažkosti pri vstávaní zo stoličky.

„Vstávanie zo sedu vyžaduje silu, rovnováhu a koordináciu. Keď sa tento pohyb stane ťažkým, ľudia sa môžu začať vyhýbať aktivitám, spoločenským stretnutiam alebo dokonca krátkym vychádzkam mimo domova,“ vysvetľuje. „Postupom času môže toto obmedzenie účasti prispieť k pocitom izolácie a zlej nálady, čo ďalej ovplyvňuje celkovú pohodu.“

Druhým záverom je, že aj po dôkladnom zohľadnení veku, telesnej hmotnosti a existujúcich zdravotných stavov ťažkosti pri vstávaní zo stoličky nepredpovedali konzistentne budúci rozvoj srdcových ochorení alebo cukrovky.

„Výskumníci upozorňujú, že tieto ochorenia majú komplexné príčiny a že ľudia s problémami mobility môžu byť diagnostikovaní odlišne,“ poznamenáva Hussain. „Avšak súvislosť s duševným zdravím a problémami s kĺbmi zostala silná.“

Tretí záver súvisí s globálnymi demografickými trendmi, keďže starnutie populácie predstavuje celosvetovú výzvu. „Väčšia pozornosť venovaná skorým fyzickým ťažkostiam by mohla pomôcť jednotlivcom aj zdravotným systémom konať skôr a podporiť zdravšie a nezávislejšie starnutie na dlhšie obdobie,“ hovorí.

Autori preto vyzývajú zdravotníckych pracovníkov, aby identifikovali skoré príznaky ťažkostí, s ktorými sa starší dospelí stretávajú pri vstávaní zo sedu. Včasná identifikácia môže podľa nich umožniť včasný zásah a zlepšiť fyzické fungovanie aj celkovú kvalitu života.

Na záver píšu: „Sebahodnotené ťažkosti pri vstávaní zo stoličky sa ukazujú ako jednoduchý, no silný prediktor rizika chronických ochorení, psychosociálneho úpadku a multimorbidity u starších dospelých. Jeho použiteľnosť vo veľkých populačných hodnoteniach zdôrazňuje jeho hodnotu ako nízkonákladového skríningového nástroja v klinickom aj verejnozdravotnom kontexte.“