Nová štúdia búra mýtus o doplnku, ktorý berú milióny ľudí. Má zlepšiť zdravie mozgu, no v skutočnosti ho môže poškodiť
Vedci odhalili temnú stránku populárneho doplnku. Rybí olej nemusí byť taký bezpečný, ako si myslíte.
Video
Ako upraviť jedálniček v tehotenstve: Čo (ne)konzumovať, aby sa plod vyvíjal zdravo?
Vysielané 24.8.2022
Rybí olej môže poškodzovať váš mozog. Nová štúdia z Medical University of South Carolina (MUSC) vyvoláva nové obavy týkajúce sa doplnkov s rybím olejom, najmä u ľudí, ktorí zažívajú opakované mierne traumatické poranenia mozgu.
Vedci v časopise Cell Reports uvádzajú, že tieto široko používané doplnky, často propagované ako ochranné pre mozog, môžu v skutočnosti narúšať hojenie po zranení. Výskum viedol neurovedec Onder Albayram, docent na MUSC. Jeho tím sa zameral na biologické procesy zapojené do opravy krvných ciev v mozgu po poranení.
Záujem o omega-3 mastné kyseliny, kľúčové zložky rybieho oleja, rýchlo rastie. Tieto doplnky sa dnes objavujú nielen v kapsulách, ale aj v nápojoch, rastlinných alternatívach mlieka a snackoch.
Tento nárast popularity Albayrama neprekvapuje. „Doplnky s rybím olejom sú všade a ľudia ich užívajú z rôznych dôvodov, často bez jasného pochopenia ich dlhodobých účinkov,“ povedal.
„Z pohľadu neurovedy však stále nevieme, či má mozog voči tomuto doplnku odolnosť alebo rezistenciu. Preto je náš výskum prvý svojho druhu v tejto oblasti.“
Tím vedca Albayrama objavil to, čo označujú ako metabolickú zraniteľnosť závislú od kontextu. Jednoducho povedané, znamená to, že zmeny v tom, ako bunky využívajú energiu, môžu za určitých podmienok znížiť schopnosť mozgu zotaviť sa. Táto zraniteľnosť sa zdá byť spojená s hromadením kyseliny eikosapentaénovej (EPA), jednej z hlavných omega-3 mastných kyselín v rybom oleji.
V ich experimentálnych modeloch boli vyššie hladiny EPA v mozgu spojené so slabšou obnovou po poranení.
Albayram poznamenal, že nie všetky omega-3 sa správajú rovnako. Kyselina dokosahexaénová (DHA) je dobre známa pre svoju prospešnú úlohu v mozgu a tvorí významnú časť neurónových membrán. EPA však sleduje odlišnú dráhu. Menej sa zabudováva do mozgových štruktúr a jej účinky sa môžu líšiť v závislosti od dĺžky prítomnosti a okolitých biologických podmienok. Preto zostáva dlhodobý vplyv príjmu omega-3 na zotavenie mozgu a adaptáciu krvných ciev nejasný.
Na lepšie pochopenie týchto účinkov vedci použili sériu modelov na prepojenie stravy, funkcie mozgu a hojenia. U myší skúmali, ako dlhodobé užívanie rybieho oleja ovplyvňuje reakciu mozgu na opakované mierne údery do hlavy. Zamerali sa na signály súvisiace so stabilitou a opravou krvných ciev. Skúmali aj ľudské mozgové mikrovaskulárne endotelové bunky, ktoré tvoria súčasť bariéry medzi mozgom a krvným obehom. V týchto bunkách bola EPA, ale nie DHA, spojená so zníženou schopnosťou opravy, čo zodpovedalo zisteniam zo zvieracích modelov.
Čo zistenia znamenajú pre užívanie rybieho oleja? Albayram zdôraznil, že štúdia by nemala byť interpretovaná ako všeobecné varovanie proti rybiemu oleju. „Netvrdím, že rybí olej je univerzálne dobrý alebo zlý,“ povedal. „Naše údaje ukazujú, že biológia závisí od kontextu. Musíme pochopiť, ako sa tieto doplnky správajú v tele v priebehu času, namiesto predpokladu, že rovnaký účinok platí pre každého.“
Vedci dúfajú, že ich práca podporí opatrnejší pohľad na suplementáciu omega-3, a to v klinickom prostredí aj medzi širokou verejnosťou.
Tím plánuje pokračovať v skúmaní toho, ako sa EPA pohybuje v tele, vrátane jej absorpcie, transportu a distribúcie. Obzvlášť ich zaujímajú mechanizmy, ktoré riadia pohyb mastných kyselín. „Tento článok je východiskovým bodom,“ povedal Albayram, „ale je to dôležitý začiatok. Otvára novú diskusiu o presnej výžive v neurovede a poskytuje rámec pre kladenie lepších, testovateľných otázok.“
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
