Najlacnejší zlepšovák pre zdravie. Aj keď sedíte celé hodiny, toto vás môže ochrániť pred chorobami

Nezáleží na tom, koľko sedíte — viac chôdze by mohlo znížiť vaše riziko úmrtia a chorôb. Pre ľudí, ktorí trávia dlhé hodiny za stolom, znamená výskum z roku 2024 povzbudivé správy. Štúdia z Charles Perkins Centre Univerzity v Sydney naznačuje, že zvýšenie denného počtu krokov môže pomôcť znížiť zdravotné riziká spojené s dlhodobým sedením.

Zistenia, publikované v British Journal of Sports Medicine, sú založené na údajoch od viac ako 72 000 jednotlivcov. Výskumníci zistili, že každé zvýšenie denného počtu krokov, až približne do 10 000 krokov denne, bolo spojené s nižším rizikom úmrtia (39 percent) a kardiovaskulárnych ochorení (21 percent). Tieto prínosy boli pozorované bez ohľadu na to, koľko času účastníci trávili sedením.

Prečo sú denné kroky dôležité pre zdravie?

Predchádzajúci výskum už spájal vyšší počet krokov s nižším rizikom úmrtia a kardiovaskulárnych ochorení. Iné štúdie ukázali, že dlhodobé sedenie môže tieto riziká zvyšovať. Čo robí túto štúdiu odlišnou, je to, že priamo skúmala, či viac chôdze môže pomôcť vyvážiť negatívne účinky sedavého správania, pričom využila objektívne údaje zo zariadení na nosenie.

Hlavný autor a výskumný pracovník Matthew Ahmadi zdôraznil, že chôdza nie je úplným riešením nadmerného sedenia.

„Toto v žiadnom prípade nie je ospravedlnenie pre ľudí, ktorí sú sedaví nadmerne dlhé obdobia, avšak prináša to dôležité posolstvo pre verejné zdravie, že každý pohyb sa počíta a ľudia môžu a mali by sa snažiť kompenzovať zdravotné dôsledky nevyhnutného sedavého času zvýšením denného počtu krokov.“

Senior autor profesor Emmanuel Stamatakis, riaditeľ Mackenzie Wearables Research Hub v Charles Perkins Centre, zdôraznil širší význam tohto typu výskumu. Štúdie založené na nositeľných zariadeniach otvárajú nové možnosti pre pochopenie a zlepšenie verejného zdravia.

„Počet krokov je hmatateľná a ľahko pochopiteľná miera fyzickej aktivity, ktorá môže pomôcť ľuďom v komunite, a dokonca aj zdravotníckym pracovníkom, presne sledovať fyzickú aktivitu. Dúfame, že tieto dôkazy prispejú k vytvoreniu prvej generácie odporúčaní založených na zariadeniach pre fyzickú aktivitu a sedavé správanie, ktoré by mali obsahovať kľúčové odporúčania týkajúce sa denného počtu krokov,“ uviedol profesor Stamatakis.

Na vykonanie štúdie výskumníci analyzovali údaje od 72 174 účastníkov (priemerný vek 61 rokov; 58 % žien) v UK Biobank, veľkej biomedicínskej databáze. Každý účastník nosil akcelerometer na zápästí počas siedmich dní, čo umožnilo výskumníkom sledovať počet krokov aj čas strávený sedavým správaním, definovaným ako čas strávený sedením alebo ležaním počas bdelosti.

Tím následne sledoval zdravotný stav účastníkov v priebehu času prepojením ich údajov s nemocničnými záznamami a registrami úmrtí.

Účastníci v priemere urobili 6222 krokov denne. Skupina s najnižšou aktivitou, definovaná ako tí, ktorí urobili približne 2200 krokov denne (najnižších 5 percent denných krokov medzi všetkými účastníkmi), slúžila ako základ pre porovnanie.

Účastníci v priemere strávili 10,6 hodiny denne sedavým správaním. Tí, ktorí mali 10,5 hodiny alebo viac sedavého času, boli klasifikovaní ako vysoko sedaví, zatiaľ čo tí pod touto hranicou boli považovaní za menej sedavých.

Na zlepšenie presnosti výskumníci vylúčili jednotlivcov so zlým zdravotným stavom, tých, ktorí mali podváhu, alebo kohokoľvek, kto zažil závažnú zdravotnú udalosť do dvoch rokov sledovania. Tiež upravili výsledky podľa faktorov ako vek, pohlavie, etnický pôvod, vzdelanie, fajčenie, konzumácia alkoholu, strava a rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.

Počas priemerného obdobia sledovania 6,9 roka bolo zaznamenaných 1633 úmrtí a 6190 prípadov kardiovaskulárnych ochorení medzi účastníkmi.

Po zohľadnení rôznych ovplyvňujúcich faktorov výskumníci identifikovali jasný vzorec. Najväčšie zníženie rizika bolo pozorované u tých, ktorí urobili medzi 9000 a 10 000 krokmi denne. Na tejto úrovni kleslo riziko úmrtia o 39 percent a riziko kardiovaskulárnych ochorení o 21 percent. Dôležité je, že významné prínosy sa objavili aj výrazne pod touto hranicou. Približne polovica celkového zníženia rizika bola dosiahnutá už pri 4000 až 4500 krokoch denne.

Keďže išlo o observačnú štúdiu, nemôže dokázať príčinu a následok. Hoci veľký počet účastníkov a dlhé obdobie sledovania posilňujú zistenia, výskumníci upozorňujú, že nepozorované faktory môžu stále zohrávať úlohu. Tiež poukazujú na to, že počet krokov a sedavý čas boli merané v jednom časovom bode, čo môže priniesť určité skreslenie.

Napriek tomu je celkové posolstvo jasné. Zvýšenie denného počtu krokov je spojené s nižším rizikom úmrtia a kardiovaskulárnych ochorení, dokonca aj u ľudí, ktorí trávia veľkú časť dňa sedením.

Ako autori uzatvárajú: „Akékoľvek množstvo denných krokov nad referenčných 2200 krokov/deň bolo spojené s nižšou úmrtnosťou a rizikom vzniku kardiovaskulárnych ochorení, pri nízkom aj vysokom sedavom čase. Dosiahnutie medzi 9000 a 10 000 krokmi denne optimálne znižovalo riziko úmrtnosti a vzniku kardiovaskulárnych ochorení u vysoko sedavých účastníkov.“