Vedci konečne odhalili pravdu. Jedna krvná skupina priťahuje kliešte ako magnet
Nie je to náhoda, že si kliešť vyberie práve vás. Vedci v experimentoch odhalili, že tieto parazity môžu mať preferencie medzi krvnými skupinami, pričom jedna z nich ich priťahuje výrazne viac než ostatné. Odborníci však zároveň upozorňujú, že rozhoduje viac faktorov.
Ilustračné foto.
Kliešte patria medzi najnebezpečnejších parazitov v Európe. Nielenže sajú krv, ale prenášajú aj závažné ochorenia ako lymská borelióza.
Vedci sa preto už roky snažia pochopiť, prečo si vyberajú konkrétnych ľudí. Najnovšie zistenia naznačujú, že odpoveď môže byť prekvapivo ukrytá aj v našej krvi.
Video
Odborníčka na kliešte žije roky s metastatickou rakovinou: Každý deň je dar, ja to tak vnímam
Markéta Derdáková mala 39 rokov, keď si deň po narodeninách nahmala v prsníku hrčku. Hoci to na začiatku vyzeralo nádejne, tejto vedkyni, parazitologičke, sa onkoochorenie zahryzlo do tela ako kliešť.
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Podľa výskumu publikovaného v odborných databázach a potvrdeného viacerými experimentmi má tento drobný parazit svoje „preferencie“. V laboratórnej štúdii vedci vystavili kliešte rôznym krvným skupinám – A, B, AB a 0 – a sledovali, ku ktorej sa presunú. Výsledok bol prekvapivo jednoznačný.
Kliešte najčastejšie smerovali ku krvnej skupine A, zatiaľ čo najmenej ich priťahovala skupina B.
Konkrétne čísla hovoria jasne. V približne 36 percentách prípadov si kliešte vybrali krv typu A, čo z nej robí „najatraktívnejšiu“ možnosť. Naopak, krvná skupina B bola pre parazity najmenej zaujímavá. Tento trend potvrdzujú aj ďalšie zdroje, podľa ktorých poradie atraktivity vyzerá nasledovne: A (36 %), potom 0 (32 %) a AB (17%), a nakoniec B (15 %).
Neznamená to však, že ľudia s inou krvnou skupinou sú v bezpečí. Vedci upozorňujú, že krvná skupina je len jeden z faktorov. Kliešte sa totiž pri výbere hostiteľa riadia komplexným „balíkom signálov“.
Kľúčovú úlohu zohráva napríklad oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Kliešte ho dokážu zachytiť pomocou špeciálneho orgánu na predných nohách a podľa neho lokalizujú hostiteľa. Okrem toho reagujú aj na telesné teplo, vlhkosť, pach pokožky či vibrácie v okolí.
Inými slovami – ešte skôr, než sa dostanú k vašej krvi, vás „zacítia“.
Zaujímavé je, že do hry vstupuje aj chemické zloženie pokožky. Rôzni ľudia produkujú odlišné pachové látky v pote a kožnom maze, ktoré môžu kliešte priťahovať alebo odpudzovať. Podobne ako pri komároch, aj tu zohráva rolu genetika, strava či dokonca mikrobióm kože.
Novšie výskumy publikované v odborných časopisoch naznačujú, že kliešte môžu reagovať aj na zdravotný stav hostiteľa. Napríklad prítomnosť niektorých baktérií v krvi môže ovplyvniť ich správanie a výber. To znamená, že nejde len o „chuť“ na konkrétnu krv, ale o komplexnú biologickú interakciu.
Vedci však upozorňujú na dôležitú vec. Väčšina experimentov prebiehala v laboratórnych podmienkach. V reálnom svete je situácia oveľa zložitejšia. Kliešte si často vyberajú hostiteľa aj podľa dostupnosti, teda kto sa práve pohybuje v ich blízkosti, ako je oblečený alebo či sa pohybuje v rizikovom prostredí.
Z toho vyplýva, že aj keď laboratórne výsledky poukazujú na určitú preferenciu krvnej skupiny A, v reálnych podmienkach zohráva úlohu kombinácia viacerých faktorov, vrátane chemických signálov tela a dostupnosti hostiteľa.
Tento záver potvrdzujú aj odborné komentáre, podľa ktorých riziko prisatia kliešťa závisí od viacerých premenných, nielen od krvnej skupiny.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
