Ako odhaliť Alzheimerovu chorobu roky pred prvými príznakmi? Spoľahnite sa na svoj nos
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a obrovským strašiakom. Jej skoré odhalenie môže pomôcť ochorenie lepšie liečiť a spomaliť.
Táto závislosť znižuje účinnosť vysokoefektívej liečby sklerózy multiplex
Vysielané 30.6.2025
Náš nos môže odhaliť Alzheimerovu chorobu roky pred prvými príznakmi. Práve zhoršujúci sa čuch môže byť jedným z prvých varovných signálov – a to ešte skôr, ako sa objavia problémy s pamäťou.
Minuloročný výskum vedcov z Deutsches Zentrum für Neurodegenerative Erkrankungen (DZNE) a Ludwig-Maximilians-Universität München (LMU) prináša vysvetlenie, prečo sa to deje.
Štúdia publikovaná v Nature Communications ukazuje, že dôležitú úlohu zohráva imunitný systém mozgu. Ten môže omylom napádať nervové vlákna, ktoré sú nevyhnutné pre vnímanie pachov. Výskum kombinuje dáta z experimentov na myšiach, analýzu mozgového tkaniva aj PET skeny u ľudí.
Podľa vedcov problémy s čuchom vznikajú, keď mikroglie (imunitné bunky mozgu) začnú odstraňovať spojenia medzi čuchovým lalokom a oblasťou mozgového kmeňa nazývanou locus coeruleus.
„Locus coeruleus reguluje rôzne fyziologické mechanizmy. Patria medzi ne napríklad prietok krvi v mozgu, cyklus spánku a bdenia a spracovanie zmyslových podnetov. To sa týka najmä aj čuchu,“ hovorí vedec Lars Paeger.
„Naša štúdia naznačuje, že v skorých štádiách Alzheimerovej choroby dochádza k zmenám v nervových vláknach spájajúcich locus coeruleus s čuchovým lalokom. Tieto zmeny signalizujú mikroglie, že postihnuté vlákna sú chybné alebo nadbytočné. Následne ich mikroglie rozkladajú.“
Výskumný tím identifikoval konkrétne zmeny v membránach nervových buniek. Molekula fosfatidylserín, ktorá sa normálne nachádza na vnútornej strane membrány, sa presúva na jej vonkajší povrch.
„Prítomnosť fosfatidylserínu na vonkajšej strane bunkovej membrány je známa ako signál ‚zjedz ma‘ pre mikroglie. V čuchovom laloku je to bežne spojené s procesom nazývaným synaptické prerezávanie, ktorý slúži na odstraňovanie nepotrebných alebo nefunkčných nervových spojení,“ vysvetľuje Paeger.
„V tomto prípade predpokladáme, že posun v zložení membrány je spôsobený hyperaktivitou postihnutých neurónov v dôsledku Alzheimerovej choroby. To znamená, že tieto neuróny vykazujú abnormálnu aktivitu,“ pokračuje.
„Problémy s čuchom pri Alzheimerovej chorobe a poškodenie súvisiacich nervov sa diskutujú už dlhšie. Ich príčiny však doteraz neboli jasné. Naše zistenia teraz poukazujú na imunitný mechanizmus ako príčinu týchto porúch – a najmä na to, že sa objavujú už v skorých štádiách ochorenia,“ doplnil výskumník Jochen Herms.
Prečo sú tieto zistenia dôležité? Nové liečby, napríklad protilátky proti amyloidu, sú účinné najmä v skorých štádiách ochorenia.
„Naše zistenia by mohli otvoriť cestu k včasnej identifikácii pacientov s rizikom vzniku Alzheimerovej choroby, čo by umožnilo vykonať podrobné vyšetrenia ešte pred objavením kognitívnych problémov. To by umožnilo skorší zásah pomocou amyloidových protilátok a zvýšilo pravdepodobnosť úspešnej liečby,“ dodáva Herms.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.