Dvakrát ročne si ničíte zdravie a ani o tom neviete: Vedci varujú pred „neviditeľným rizikom“ zmeny času
Zmena času pôsobí ako banalita, no vedecké dáta hovoria niečo iné. Najmä jarný posun hodiniek je podľa viacerých štúdií spojený s krátkodobým nárastom rizík, od infarktov a mozgových príhod až po dopravné nehody či pracovné úrazy.
Ilustračné foto.
Na Slovensku sme si hodinky naposledy posunuli 29. marca 2026 a najbližšie nás to čaká 25. októbra 2026.
Hoci ide o rutinný zásah do každodenného života, výskum naznačuje, že najmä jarný posun času je spojený s malými, no merateľnými nárastmi zdravotných rizík, a to od kardiovaskulárnych príhod až po dopravné nehody.
Video
Pokazí vám poobedňajší šlofík nočný spánok? Odpovedá odborník z Viedenskej univerzity: Toto má naozaj vplyv!
Neurogenetik a odborník na spánok Tomáš Eichler hovoril o tom, ako si zlepšiť spánok, o tom, čo spánok pre naše telo znamená, ale tiež príčinách, prečo sa nám kvalita spánku znižuje najmä v posledných rokoch.
V praxi si väčšina ľudí zmenu času ani veľmi neuvedomuje. Jedna kratšia noc, mierna únava a život ide ďalej. Práve v tom však spočíva problém. Vedci hovoria o „neviditeľnom riziku“. Nejde o dramatické zmeny u jednotlivca, ale o štatisticky zachytiteľné efekty na úrovni celej populácie.
Za týmto javom stojí narušenie cirkadiánneho rytmu, teda vnútorných biologických hodín. Tie sú riadené najmä svetlom a kontrolujú aj tvorbu hormónu melatonínu, ktorý ovplyvňuje spánok. Keď sa spoločenský čas posunie o hodinu, telo sa musí prispôsobiť novému režimu, pričom pri jarnom posune dochádza aj k reálnej strate spánku.
Dôsledky tohto narušenia sa objavujú aj v dátach. Meta-analýza publikovaná v Journal of Clinical Medicine v roku 2019 ukázala, že v týždni po prechode na letný čas sa výskyt akútneho infarktu mierne zvyšuje, približne o 5 %.
Hoci ide o relatívne malý nárast, na úrovni populácie to znamená viac prípadov, než by sa očakávalo bez zmeny času.
Podobný efekt naznačujú aj neurologické dáta. Fínska štúdia publikovaná v časopise Sleep Medicine zistila, že v prvých dvoch dňoch po zmene času sa mierne zvyšuje výskyt ischemických mozgových príhod. Pri pohľade na dlhšie obdobie sa však tento efekt zmierňuje a nie je jednoznačný.
Ešte výraznejšie sú výsledky zo oblasti bezpečnosti. Analýza publikovaná v Current Biology, ktorá sledovala viac než 700-tisíc fatálnych dopravných nehôd v USA, ukázala približne 6-percentný nárast rizika v týždni po jarnom posune času.
Zvýšené riziko sa prejavovalo najmä v ranných hodinách.
Zmena času sa prejavuje aj na pracoviskách. Výskum publikovaný v Journal of Applied Psychology zistil, že v pondelok po jarnom posune času dochádza k nárastu pracovných úrazov o približne 5,7 %, pričom závažnejšie prípady vedú k výrazne dlhšej pracovnej neschopnosti.
Dáta zároveň ukazujú, že ľudia v tú noc spia v priemere o 40 minút menej.
Treba však zdôrazniť, že výsledky nie sú úplne jednotné. Napríklad rozsiahla americká analýza publikovaná v JAMA Network Open v roku 2025 nenašla významné rozdiely vo výskyte infarktu v období okolo zmeny času. Odborníci preto hovoria o heterogénnych výsledkoch, ktoré sa líšia podľa metodiky, krajiny aj sledovaných ukazovateľov.
Pre bežného človeka z toho vyplýva jednoduchý záver. Zmena času nepredstavuje rovnaké riziko pre každého. Najviac môže zasiahnuť ľudí so spánkovým deficitom, kardiovaskulárnymi problémami alebo tých, ktorí musia fungovať skoro ráno. Väčšina populácie sa pritom prispôsobí v priebehu niekoľkých dní, hoci u niektorých môže adaptácia trvať približne týždeň.
Z biologického hľadiska ide o konflikt medzi spoločenským a vnútorným časom.
Kým sa náš organizmus riadi prirodzeným cyklom svetla a tmy, zmena času tento systém narúša. Práve preto odborníci dlhodobo upozorňujú, že aj keď ide o zdanlivo malý zásah, jeho dôsledky sú merateľné, najmä pri jarnom prechode na letný čas.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
