Hapčí. A je to tu zas. Viete ako na otravné alergie, ktoré znepríjemňujú život čoraz viac ľuďom?

Jarná sezóna alergií je typická najmä zvýšeným množstvom peľu v ovzduší, na ktorý niektoré organizmy reagujú prehnane citlivo. Imunitný systém si v takom prípade pomýli neškodné častice peľu s hrozbou a spustí obrannú reakciu. Práve táto reakcia spôsobuje známe príznaky – vodnatú nádchu, časté kýchanie, slzenie očí alebo nepríjemné škrabanie v hrdle. Niekedy sa môže pridať aj únava či tlak v dutinách. Dobrou správou je, že alergie sa dnes dajú účinne liečiť.

Čo to vlastne je alergia? Ide o nežiaducu, prehnanú reakciu imunitného systému na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Hoci výskyt alergických ochorení v posledných desaťročiach rástol, liečených pacientov v slovenských ambulanciách klinickej imunológie a alergiológie za ostatných desať rokov ubudlo, uvádza štatistiky Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Na Slovensku je viac ako polovica ľudí, ktorí v sebe nosia gény pre alergiu, pričom až u tretiny ľudí sa v priebehu života alergické ochorenie aj prejaví. „V roku 2023 bolo v pravidelnej ambulantnej starostlivosti imunológov a alergiológov takmer 480-tisíc pacientov. Najčastejšie sa liečili na alergickú rinitídu (sennú nádchu), ktorá výraznejšie postihovala detskú populáciu,“ uvádza hovorkyňa NCZI Alena Krčová.

Kedy sa dať testovať na alergiu?

Presná diagnostika ochorenia, teda určenie príčinného alergénu, resp. kombinácie alergénov, ktoré vyvolávajú najviac klinických ťažkostí pacienta, zohráva pri liečbe alergií kľúčový význam.

„Kožné testy aj špecifické protilátky možno realizovať počas celého roka, ale pri sezónnej alergii odporúčame testovanie mimo aktívnej sezóny, teda najlepšie na jeseň alebo v zime. V čase výrazných príznakov a užívania antihistaminík môžu byť výsledky skreslené. Výnimkou sú situácie, keď je nutné stanoviť diagnózu rýchlo – vtedy volíme laboratórne vyšetrenie špecifických IgE protilátok z krvi,“ približuje klinická imunologička a alergiologička MUDr. Jaroslava Orosová, ktorá je zároveň prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov. Keď sú známe pacientove alergény, liečba sa stanoví priamo na mieru.

„Výskyt alergických ochorení za ostatné roky stúpa celosvetovo, najmä z hľadiska alergickej nádchy a závažných foriem alergických reakcií. Trend je evidentný a vidno to aj na počte pacientov prichádzajúcich do našich ambulancií,“ hovorí imunológ Miloš Jeseňák.

„Nárast pozorujeme vo všetkých vekových kategóriách a prejavy alergie z dýchacích ciest sa čoraz viac presúvajú do nižších vekových kategórií. Príčinou je však nielen reálny nárast alergikov, ale aj lepšie povedomie o alergických ochoreniach a možnostiach liečby,“ vysvetľuje uznávaný lekár.

Podľa jeho slov má na alergie zásadný vplyv klimatická zmena. „Jednak sa predlžuje obdobie pelenia rastlín, t.¤j. čas keď daný druh produkuje peľ do ovzdušia. Zároveň pozorujeme skorší nástup niektorých alergénov a presun vybraných rastlín vo vyšších nadmorských výšok. Najvýraznejšie je to napr. pri ambrózii. Samotné globálne otepľovanie okrem iného núti rastliny produkovať väčšie množstvo peľu. Prispieva aj znečistenie prostredia a ovzdušia, ktoré chemicky modifikuje alergény a zvyšuje ich agresivity a alergénny potenciál,“ zdôraznil odborník.

Môže sa alergia sama vytratiť? Vylúčené to nie je, no určite nejde o niečo, na čo by sa dalo spoliehať. „Alergia môže výnimočne odznieť, resp. sa zmierniť. Ide ale skôr o výnimku, obvykle sa pri nesprávnej alebo žiadnej liečbe alergické prejavy zintenzívňujú, stráca sa ich sezónnosť a u časti pacientov sa rozvinie astma. Okrem toho pribúdajú aj nové alergény a alergie. Jediným spôsobom, ako vieme alergie vyliečiť, je alergénová imunoterapia podávaná aspoň tri roky,“ doplnil profesor Miloš Jeseňák.

Moderná liečba existuje

Alergénová imunoterapia (AIT) na rozdiel od liečby, ktorá blokuje príznaky alergickej choroby (napr. antihistaminiká), predstavuje liečbu, ktorá pôsobí na vlastnú príčinu choroby. Je to zatiaľ jediná používaná liečba schopná zvrátiť priebeh ochorenia. Pacientovi sa dlhodobo podáva v malých dávkach alergén, na ktorý je precitlivený. Postupne sa v imunitnom systéme vytvára obrana proti tomuto príčinnému alergénu. Keďže ide o dlhodobú liečbu trvajúcu 3 až 5 rokov, spolupráca pacienta počas nej je veľmi dôležitá.

V súčasnosti sa už dá touto formou liečiť široké spektrum alergií. „Alergénová imunoterapia je indikovaná pri alergii na pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, ale aj pri alergii na bodnutie blanokrídlym hmyzom (včela, osa). Najčastejšie ju podávame buď injekčne, alebo vo forme kvapiek či tabliet pod jazyk,“ vysvetľuje doktorka Orosová s tým, že liečba nie je vhodná pre každého.

„Kontraindikovaná je napríklad pri neliečenej astme, niektorých autoimunitných ochoreniach, aktívne onkologickej liečbe alebo u pacientov s poruchou imunity,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, aj keď AIT dokáže dlhodobo potlačiť prejavy alergie, v niektorých prípadoch sa po rokoch môžu príznaky vrátiť, obvykle však v miernejšej forme. V takom prípade je možné liečbu podľa potreby aj zopakovať.

To, že počet pacientov, ktorí sa liečia alergénovou imunoterapiou, každoročne rastie, dokazujú aj údaje zo zdravotných poisťovní. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ju v roku 2023 uhradila viac ako 20-tisíc poistencom, v roku 2024 ich počet prekročil 23-tisíc a v roku 2025 absolvovalo tento typ liečby viac než 26-tisíc poistencov. Čo sa týka poistencov Unionu, v roku 2022 ju absolvovalo necelých 9 800 pacientov, vlani ich už bolo takmer 12 900. Aj v Dôvere zaznamenávajú stabilný nárast záujmu o imunoterapiu. V roku 2025 ju využívalo 18 % pacientov, pričom práve v tomto roku došlo k najvýraznejšiemu nárastu od roku 2018 — o 2,1 percentuálneho bodu.

Pozor na skrížené alergie

Počuli ste už o skrížených alergických reakciách? „Niektoré skrížené reakcie môžu byť veľmi závažné, preto ich netreba podceňovať. Skrížené alergie sa najčastejšie vyskytujú medzi peľmi a potravinami. Napríklad ľudia alergickí na brezu môžu reagovať aj na jablká či lieskovce,“ hovorí MUDr. Jaroslava Orosová.

Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálne alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Do niekoľkých minút po jedle začnú alergika páliť pery, podnebie, jazyk, môže ho škriabať v krku, niekedy nastúpi vyrážka alebo opuch okolo úst. Môžu sa však objaviť i významnejšie príznaky, napríklad zápal spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtana alebo anafylaxia. Niekedy je výskyt skríženej reakcie pele – potraviny spojený s peľovou sezónou, niektorí ľudia napríklad nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti.

V iných prípadoch dôjde k alergickej reakcii po požití surovej alebo čerstvej potraviny, no tepelná úprava alergénny vplyv rastlinných bielkovín zruší. Kým na surové jablko môže pacient zareagovať alergicky, na jablkový kompót nemusí. Výnimkou sú napríklad zeler, petržlen, korenie, orechy a arašidy, ktoré obsahujú teplu odolnejšie alergény. K reakcii na zeleninu a ovocie môže dôjsť aj dotykom pri lúpaní, krájaní či strúhaní.

Najčastejšie skrížene reagujúce alergény

Breza

• jablko, hruška, broskyňa, marhuľa, čerešňa, slivka, avokádo, kivi
• zelený hrášok, mrkva, zeler, špargľa, zemiaky
• lieskový orech, vlašský orech, mandle

Trávy

• paradajky, melóny, arašidy

Palina

• zeler, mrkva, petržlen, korenie (estragón, karí, čili, bazalka, mäta, majorán)
• kivi, mango, melón, banán

Ambrózia

• melóny, cukina, uhorka, tekvica, banán

Klimatické zmeny situáciu zhoršujú

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozorňuje, že zmeny životného prostredia a životného štýlu prispievajú k zmenám života alergikov. „V značnej miere k tomu prispieva aj vývoj zmien klímy, ktorý sa okrem iného prejavil predĺžením peľovej sezóny cca o 10–11 dní. Dôsledkom týchto zmien je predlžovanie sezónnosti a trvanie alergických ochorení, ako aj zvyšovanie výskytu alergických ochorení, hlavne u detí,“ uvádza špecializované pracovisko pre peľový monitoring a peľovú informačnú službu ÚVZ SR.

V Európe trpí na alergickú nádchu 25 až 40 % populácie a na alergickú astmu 20 % populácie. Zároveň pribúdajú nové typy alergií, ktoré boli donedávna neznáme. S rastúcim efektom klimatických zmien sa preto dá očakávať, že sa bude situácia ešte zhoršovať.

Presný priebeh peľovej sezóny sa každoročne odlišuje a je ovplyvňovaný meteorologickými podmienkami a charakteristikami, ako sú priebeh zimy, nástup jari, teplota vzduchu, slnečný svit či zrážková činnosť – tieto spôsobujú aj medziročnú variabilitu nástupu peľovej sezóny, ktorá zaznamenáva najväčšie výkyvy v kvitnutí najmä pri prvých jarných druhoch. V letnom a jesennom období je medziročná variabilita výrazne menšia. V našich podmienkach sa každoročne peľová sezóna začína kvitnutím liesky a jelše, približne od polovice februára po začiatok marca.

Peľovú sezónu rozdeľujeme na tri základné obdobia:

• Jarné obdobie – je reprezentované najmä peľom drevín kvitnúcich ešte pred olistením. Tieto sú väčšinou vetrom opelivé a majú vysokú produkciu peľu, ktorý sa šíri vzduchom na veľmi veľké vzdialenosti. Najsilnejšími alergénmi tohto obdobia sú lieska, jelša a breza. Za nimi nasleduje jaseň, hrab, dub a buk.
• Letné obdobie – hlavnú zložku tvorí najmä skupina tráv z čeľade lipnicovitých, obilniny a byliny.
• Koniec leta a jeseň – sú reprezentované ešte trávami z čeľade lipnicovitých, ale hlavnú zložku už tvoria byliny – najmä ruderálne druhy. Medzi najsilnejšie alergény tohto obdobia patria palina a invázna ambrózia.

Alergia, senná nádcha, rinitída… Vyznáte sa v pojmoch?

Alergia na peľ, sezónna nádcha, senná nádcha. Vyznáte sa v pojmoch, ktoré lietajú na jar vzduchom podobne ako pele? Alergická reakcia na peľ rastlín patrí medzi inhalačné alergie (keď alergén vdychujeme). Môže spôsobiť viacero problémov: alergickú rinitídu (nádchu), alergickú konjunktivitídu (svrbenie a slzenie očí), niekedy aj astmu. Sezónna nádcha je bežný názov pre alergickú nádchu, ktorá sa objavuje len v určitom období roka. Jej medicínske označenie je alergická rinitída. Senná nádcha je v podstate synonymom sezónnej nádchy, hovorí sa jej tak ľudovo. Názov vznikol, keď si ľudia mysleli, že ju spôsobuje seno. Dnes vieme, že jej hlavnou príčinou je peľ.

Sezónnou nádchou trpí 400 miliónov ľudí

Podľa veľkého prehľadu, ktorý vyšiel v roku 2022 v uznávanom časopise Frontiers in Medicine, postihuje alergická rinitída približne 400 miliónov ľudí na celom svete. „Prevalencia alergickej rinitídy sa v priebehu rokov zvýšila spolu s rastúcou urbanizáciou a environmentálnym znečistením, ktoré sa považujú za jedny z hlavných príčin ochorenia,“ uvádzajú autori výskumu.

„Často sa vyskytuje spolu s inými ochoreniami, ako je astma, čo vedie k zhoršenej kvalite života, výkonu v škole alebo práci a k významným finančným dosahom. Odhaduje sa, že postihuje približne 25 % detí a 40 % dospelých na celom svete. Približne 80 % symptómov sa objaví pred 20. rokom života a vrcholí vo veku 20–40 rokov, potom postupne klesá. Výskyt u detí počas prvých 5 rokov života bol hlásený na úrovni 17,2 %, pričom najvyšší výskyt diagnózy bol medzi 24. a 29. mesiacom života (2,5 %). Metaanalýzy ukázali rozdiely medzi pohlaviami – v detstve prevažujú chlapci, zatiaľ čo v adolescencii dievčatá,“ dodávajú.

Alergická rinitída je častejšia v mestských oblastiach než na vidieku. Dôvodom sú vyššie hladiny znečisťujúcich látok (napr. z dopravy a jemných prachových častíc PM2.5), ktoré zhoršujú stav vyvolaný peľom.

Ako zvládnuť sezónu sennej nádchy?

• Neotvárajte okná, keď je koncentrácia peľu vysoká. Užitočné môže byť aj nenosiť oblečenie, ktoré ste mali na sebe vonku, do spálne. Minimalizujete tak množstvo peľu, ktorému sa vystavujete v noci.
• Po návrate domov sa prezlečte. Na látkach sa zachytáva veľké množstvo peľu.
• Ak máte dlhé vlasy, noste ich zviazané. Častejšie si ich umývajte, najmä večer pred spaním.
• Hoci väčšina ľudí začne užívať antihistaminiká až po objavení sa príznakov, v skutočnosti je dobré začať ich používať už vtedy, keď sa začína zvyšovať množstvo peľu – ešte predtým, než sa objavia plné príznaky.
• Vetrajte ráno alebo po daždi, keď je koncentrácia peľu vo vzduchu nižšia. V čase silného peľového letu radšej vetrajte krátko a intenzívne.
• Počas peľovej sezóny sušte bielizeň radšej vnútri, nie na balkóne alebo v záhrade.
• Pri pobyte vonku môže pomôcť nosenie slnečných okuliarov s bočnými krytmi, ktoré zabránia tomu, aby peľ vyvolal príznaky.
• Po návrate z prechádzky vypláchnite nos slaným roztokom, pomáha to odstrániť peľ zo sliznice.
• Pomôcť môže aj častejšie pranie posteľnej bielizne a mäkkých textílií, pretože peľ sa na tieto povrchy ľahko zachytáva. Môžete tiež skúsiť používať antialergické vankúše a prikrývky.
• Častejšie vysávajte a utierajte prach navlhko – peľ sa nebude víriť vo vzduchu.
• Dodržiavajte liečbu odporúčanú alergológom – pravidelnosť je pri alergiách veľmi dôležitá.
• Sledujte peľové spravodajstvo a v dňoch s vysokou koncentráciou peľu obmedzte pobyt vonku, najmä pri športovaní.
• Vyhnite sa miestam s rastlinami a stromami produkujúcimi veľa peľu, keď je jeho koncentrácia zvlášť vysoká. Breza, dub a céder produkujú veľa peľu, rovnako ako sedmokrásky a slnečnice.