Stačí 30 minút denne a riziko cukrovky klesá. Môžete cvičiť, alebo robiť niečo iné – a nepohnúť pri tom ani prstom
Kľúčom sa zdá byť fyzická aktivita, ale aj spánok.
Ak mladí nahradia sedenie športom či spánkom, znížia si riziko cukrovky 2. typu.
Mladí ľudia, ktorí nahradili len pol hodiny denne sedenia spánkom, mali nižšie riziko vzniku diabetu 2. typu. Vyplýva to z predbežného výskumu, ktorý bol prezentovaný na American Heart Association EPI|Lifestyle Scientific Sessions 2026.
Video
10 dôležitých rád pre diabetika. Držte sa ich a vaše nohy budú v poriadku
Vysielané 24.7.2023
Zdroj:
TV Pravda
ZP Dôvera
Dospievajúci, ktorí nahradili len pol hodiny sedavého správania, ako je sedenie na gauči alebo trávenie času pri počítači, každý deň spánkom – alebo stredne až vysoko intenzívnou fyzickou aktivitou – môžu znížiť svoju inzulínovú rezistenciu, kľúčový faktor pri prevencii vzniku cukrovky 2. typu,
„Bol som príjemne prekvapený silou súvislosti medzi nahradením 30 minút sedavého času stredne až vysoko intenzívnou fyzickou aktivitou — 15 % nižšia inzulínová rezistencia je pomerne veľká zmena,“ povedal Soren Harnois-Leblanc, hlavný autor štúdie a postdoktorandský výskumník na oddelení populačnej medicíny v Harvard Pilgrim Health Care Institute a Harvard Medical School, obe v Bostone.
„Naše zistenia znamenajú, že prechod od sedavého správania k stredne až vysoko intenzívnej fyzickej aktivite alebo spánku, aj keď len na niekoľko minút denne na začiatok, bol prospešný pre zdravie,“ dodal.
Výskumníci preskúmali zdravotné údaje zo štúdie Project Viva, prebiehajúcej štúdie zdravia detí narodených v rokoch 1999–2002 a ich matiek. V ranom období dospievania, vo veku v priemere takmer 13 rokov, 802 účastníkov viedlo záznamy o spánku a nepretržite nosilo akcelerometer počas 7–10 dní, čo poskytlo rozpis pohybových aktivít v priebehu typických 24 hodín.
Zďaleka najväčší podiel denného času, 48 % alebo 11,5 hodiny denne, bol strávený sedavými aktivitami. Príklady sedavého času zahŕňajú sedenie v škole, robenie domácich úloh, dochádzanie a večerný oddych, ktorý často zahŕňa čas pred obrazovkou elektronických zariadení alebo sledovanie televízie. Ďalšie denné aktivity počas 24 hodín zahŕňali spánok (33 %), nízko intenzívnu fyzickú aktivitu (napríklad bežnú chôdzu, 17 %) a stredne až vysoko intenzívnu fyzickú aktivitu (napríklad beh, plávanie alebo hranie basketbalu, 2 %).
Výskumníci následne vypočítali, ako by presun len 30 minút zo sedavých aktivít na rôzne typy fyzickej aktivity alebo spánok mohol ovplyvniť odhadované úrovne inzulínovej rezistencie u 394 účastníkov štúdie.
Dospievajúci, ktorí nahradili 30 minút sedavého času stredne až vysoko intenzívnou fyzickou aktivitou, mohli znížiť mieru inzulínovej rezistencie takmer o 15 %. Účastníci, ktorí vymenili 30 minút sedavého času za spánok, mohli znížiť inzulínovú rezistenciu takmer o 5 %. Presun 30 minút sedavého času na nízko intenzívnu fyzickú aktivitu neviedol k významnej zmene v úrovniach inzulínovej rezistencie.
„Táto štúdia ukazuje, že mladí dospievajúci trávia veľkú časť dňa sedavo a len malú časť fyzickou aktivitou,“ povedal Kershaw Patel, dobrovoľník American Heart Association a budúci predseda Rady pre epidemiológiu a prevenciu. „Zaujímavé je, že tínedžeri, ktorí mali viac stredne až vysoko intenzívnej fyzickej aktivity v ranom dospievaní, vykazovali neskôr známky nižšej inzulínovej rezistencie. Hlavným ponaučením je, že byť aktívny už v mladom veku môže skutočne ovplyvniť dlhodobé zdravie.“
Patel, ktorý sa na tejto štúdii nepodieľal, je odborný asistent kardiológie v Houston Methodist Hospital’s DeBakey Heart & Vascular Institute v Houstone.
Hoci štúdia nenašla súvislosť medzi väčším množstvom nízko intenzívnej fyzickej aktivity a nižšou inzulínovou rezistenciou, výskumníci vyzývajú na ďalší výskum v tejto oblasti. „Viac času stráveného nízko intenzívnou fyzickou aktivitou môže byť prospešné pri prevencii kardiometabolických ochorení u dospelých. Nízko intenzívna aktivita je zaujímavým cieľom, pretože ju je pravdepodobne jednoduchšie začleniť do každodenných rutín,“ povedal Harnois-Leblanc.
Cukrovka nie je na Slovensku raritnou diagnózou, ku koncu roka 2024 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v diabetologických ambulanciách sledovaných 348 362 osôb. Najviac – 90,9 % – bolo pacientov s diabetes mellitus 2. typu, diabetes mellitus 1. typu bol diagnostikovaný u 7,6 % pacientov. Gestačný diabetes mellitus predstavoval 0,9 % a zvyšok pacientov malo iné typy choroby.
NCZI vysvetľuje, že cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie a pacient je do konca života závislý od injekčnej aplikácie inzulínu. Najčastejšie sa diagnostikuje už v detstve alebo v mladosti. Cukrovka 2. typu súvisí predovšetkým so životným štýlom a je zväčša diagnostikovaná v dospelosti. Faktory, ktoré prispievajú k vzniku cukrovky 2. typu sú rôzne – genetika, nadváha či nedostatok pohybu.
„Cukrovka postihuje všetky orgány v tele. Je hlavnou príčinou srdcovocievnych ochorení, slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií dolných končatín. Typickými príznakmi ochorenia sú nadmerný smäd, časté močenie, únava alebo náhle chudnutie. Včasná diagnostika je kľúčová, aby sa predišlo nezvratným následkom,“ uvádza NCZI.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
