Jedna vec skutočne ovplyvňuje dĺžku života. Našiel sa dôležitý ukazovateľ toho, koľko rokov sa dožijete

Otázka, či máme dĺžku svojho života vo vlastných rukách, alebo ju riadia naše gény, fascinuje vedcov aj laikov už celé desaťročia. Najnovší výskum však naznačuje, že odpoveď môže byť prekvapivejšia, než sa doteraz zdalo.

Analýza zverejnená v časopise Science sa zamerala na dvojčatá z Dánska, Švédska a USA. Práve porovnanie identických a neidentických dvojčiat umožnilo výskumníkom lepšie odhadnúť, aký veľký podiel na dĺžke života má genetika a aký prostredie či životný štýl.

Čo prezradili dáta o dvojčatách

Vedci pracovali s rozsiahlymi registrami dvojčiat. Keďže staršie záznamy často neobsahovali presnú príčinu úmrtia, tím musel rozlíšiť, ktoré úmrtia boli pravdepodobne spôsobené vnútornými biologickými procesmi a ktoré vonkajšími faktormi, ako sú nehody.

Z analýzy vyplynulo, že medzi 20. a 40. rokom života je úmrtnosť relatívne stabilná. Po tomto období však riziko úmrtia rastie, pričom výraznejší nárast súvisí najmä s vnútornými príčinami, ako je starnutie a genetická predispozícia.

Po spracovaní údajov dospeli vedci k záveru, že dedičnosť môže vysvetľovať až 55 % dĺžky života. Zvyšná časť pripadá na faktory ako životné podmienky, zdravotná starostlivosť či náhodné biologické zmeny. K samotnému objavu pritom došlo nečakane. Ben Shenhar, hlavný autor štúdie a výskumník fyziky starnutia na Weizmannovom inštitúte vedy v Rehovote v Izraeli, priblížil, že na tieto výsledky narazili pri práci s matematickým modelom.

Na isté limity však upozornil Leonard E. Egede, MD, vedúci katedry medicíny na Univerzite v Buffale, Jacobs School of Medicine and Biomedical Sciences, ktorý zdôraznil, že údaje pochádzali najmä zo škandinávskeho registra, a preto nemusia byť úplne univerzálne.

Dedičnosť chorôb a jej vplyv na dĺžku života

Genetický vplyv sa podľa odborníkov výrazne líši v závislosti od typu ochorenia. „Zahŕňame analýzu dedičnosti úmrtia na rakovinu vs. kardiovaskulárne ochorenia vs. demencia. Najviac dedičná je smrť na demenciu, potom na kardiovaskulárne ochorenia a nakoniec na rakovinu,“ hovorí Shenhar.

Výskumy dvojčiat už roky naznačujú, že gény zohrávajú významnú úlohu pri väčšine ľudských vlastností. „V tomto zmysle nie je dĺžka života odchýlkou – skôr spadá do rámca toho, čo už vieme o genetickom vplyve,“ hovorí.

Nejde však o jednoduchý príbeh jedného génu. „Dĺžku života… ovplyvňujú stovky, ak nie tisíce génov – nie len niekoľko vybraných,“ hovorí Shenhar.

Na komplexnosť celého procesu poukazuje aj Leigh Frame, Ph.D., výkonný riaditeľ Kancelárie integratívnej medicíny a zdravia na George Washington University. „Gény nefungujú izolovane,“ hovorí. „Stanovujú skôr škálu možností než fixný výsledok, čo ovplyvňuje to, ako jednotlivci reagujú na vplyvy prostredia, životný štýl a samotné starnutie.“

Inými slovami, genetika vytvára určité hranice, no to, kde sa v nich budeme pohybovať, závisí aj od nášho správania.

Má zmysel snažiť sa o zdravší život?

Napriek silnému vplyvu génov odborníci zdôrazňujú, že životný štýl nemožno podceňovať. „Dlhovekosť je kombináciou génov, životného štýlu a environmentálnych faktorov,“ hovorí Dr. Egede.

Aj samotný Shenhar upozorňuje, že významná časť dĺžky života nie je geneticky daná. „Tu prichádzajú na rad všetci obvyklí podozriví – cvičenie, strava, sociálne vzťahy, prostredie a tak ďalej,“ hovorí. Podľa Dr. Egedeho má nezdravý spôsob života stále zásadný vplyv na zdravie populácie. „Zdravá strava, mierne cvičenie, zvládanie stresu a nefajčenie sú kľúčové zmeny životného štýlu, ktoré by sa mali naďalej podporovať,“ hovorí.

Zaujímavý je aj pohľad na vek. „Napríklad nie je veľký rozdiel v úmrtnosti medzi 30-ročnými, ktorí pijú, fajčia a žijú divoký život, a tými, ktorí žijú dobre,“ hovorí. „Opak platí pre 80-ročných. Naše prostredie a životný štýl sa s pribúdajúcim vekom stávajú čoraz dôležitejšími pre naše zdravie a prežitie.“

Dôležitú úlohu zohráva aj prevencia. Janet O'Mahony, MD, internistka v Mercy Medical Center v Baltimore, MD, pripomína význam pravidelných kontrol. „Prístup ku kvalitnej primárnej starostlivosti môže diagnostikovať a liečiť vysoký krvný tlak, cukrovku, obezitu a vysoký cholesterol,“ hovorí. „Prístup k skríningovým testom na rakovinu, ako sú mamografie a kolonoskopie, tiež zachraňuje životy.“

Gény nie sú osud

Výsledky výskumu by podľa autorov nemali viesť k rezignácii. „Posolstvo by v žiadnom prípade nemalo byť o genetickom determinizme,“ hovorí Shenhar. „Nemyslím si, že to má nejaké bezprostredné dôsledky na osobnú, rozhodovaciu úroveň, ako žiť svoj život.“

Zároveň však naznačuje, že pochopenie genetických mechanizmov môže byť do budúcna veľkým prínosom. „Ak dokážeme pochopiť, aké biologické dráhy sú základom priaznivých genetických profilov, ktoré umožňujú napríklad 20 % storočných ľudí dosiahnuť vek 100 rokov bez akýchkoľvek vážnych ochorení, potom by to v budúcnosti mohlo dúfajme lepšie usmerniť a podporiť výskum liekov a intervencií na predĺženie dlhovekosti,“ hovorí.

Dovtedy však platí jednoduché odporúčanie. „Nemôžete ovládať svoje gény, ale môžete upraviť svoj životný štýl,“ hovorí Dr. Egede. „Zamerajte sa na úpravu životného štýlu.“