Čo robí ranná káva s mozgom? Po 40 rokoch výskumu majú vedci odpoveď, ktorú nik nečakal
Káva patrí medzi najrozšírenejšie nápoje na svete, no vedci dnes čoraz viac skúmajú, čo robí s naším mozgom v dlhodobom horizonte. Veľká štúdia, ktorá sledovala viac než 130-tisíc ľudí počas vyše štyroch desaťročí, priniesla zistenia, ktoré môžu zmeniť pohľad na tento každodenný zvyk.
Ilustračné foto.
Pre mnohých ľudí je káva jednoducho každodenným rituálom, niečím, čo im pomáha prebudiť sa, sústrediť sa alebo zvládnuť náročné popoludnie.
Vedci však čoraz častejšie zisťujú, že kofeín môže mať viac účinkov než len dočasné povzbudenie. Veľká dlhodobá štúdia teraz priniesla jeden z najjasnejších obrazov o tom, ako môže káva ovplyvňovať mozog v priebehu desaťročí.
Video
Zvyšujú riziko rakoviny semenníkov tesné slipy či jazda na bicykli? O rakovine mladých mužov hovoríme s onkológom docentom Chovancom
Ak si muž nahmatá hrčku, vyšetrenie u urológa je neodkladné - do 24 hodín! Prečo?
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Výskumníci analyzovali údaje od viac než 131 000 mužov a žien, ktorých sledovali až 43 rokov v rámci dvoch veľkých zdravotných štúdií. Počas tohto obdobia sa u viac než 11 000 účastníkov rozvinula demencia, čo vedcom poskytlo zriedkavú príležitosť preskúmať, ako dlhodobé životné návyky súvisia so zdravím mozgu v neskoršom veku.
Zistenia boli pozoruhodné. Ľudia, ktorí pili viac kávy s kofeínom, mali výrazne nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí pili málo alebo vôbec. O niečo menej často tiež uvádzali problémy s pamäťou a v niektorých prípadoch dosahovali lepšie výsledky v kognitívnych testoch.
Kľúčovú úlohu pritom zohrávala miera. Najsilnejšie súvislosti sa ukázali u ľudí, ktorí pili približne dve až tri šálky kávy denne. Vyššia konzumácia už neprinášala ďalšie výhody, čo naznačuje, že mozog môže najlepšie reagovať na mierny príjem kofeínu, nie na veľmi vysoké dávky.
Zaujímavé je, že rovnaký ochranný vzorec sa nepozoroval pri bezkofeínovej káve, čo poukazuje na samotný kofeín ako na dôležitý faktor.
Vedci majú niekoľko teórií, prečo by kofeín mohol mozgu prospievať. Jedno vysvetlenie súvisí s adenozínom, chemickou látkou, ktorá bežne spomaľuje činnosť mozgu. Kofeín blokuje adenozínové receptory, čím zvyšuje aktivitu neurotransmiterov, ako sú dopamín a acetylcholín — látok nevyhnutných pre pozornosť, pamäť a učenie.
Do úvahy prichádzajú aj ďalšie mechanizmy. Výskumy naznačujú, že kofeín a ďalšie látky obsiahnuté v káve môžu znižovať zápal, zlepšovať reguláciu hladiny cukru v krvi a pôsobiť ako antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť mozgové bunky pred poškodením.
Vedci však zdôrazňujú, že tieto výsledky neznamenajú, že káva priamo zabraňuje vzniku demencie. Pozorovacie štúdie dokážu odhaliť súvislosti a vzorce, no nedokážu potvrdiť priamu príčinu a následok. Životný štýl, genetika, strava a ďalšie zdravotné faktory sa počas života navzájom komplexne ovplyvňujú.
Dôkazy však naznačujú, že mierna konzumácia kávy je pre väčšinu ľudí bezpečná a môže zohrávať určitú úlohu pri zachovaní kognitívnych schopností vo vyššom veku. A možno najupokojujúcejšie je, že prínosy sa spájajú s bežnými každodennými návykmi, nie s extrémnymi diétami či doplnkami, ale s jednoduchou šálkou kávy, ktorú si ľudia vychutnávajú dlhé roky.
Inými slovami, vaša ranná káva možno robí viac než len to, že vás prebudí. Je možné, že potichu podporuje aj zdravie vášho mozgu v dlhodobom horizonte.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
