Tenis, beh či plávanie? Výskum prišiel na to, ktorý druh športu zmierňuje príznaky, ktorými trpí štvrtina ľudí
Lieči nielen telo, ale aj dušu. Pohyb nám prospieva po každej stránke. Ktorý šport najúčinnejšie zmierňuje príznaky depresie a úzkosti?
Prospešný je každý pohyb.
Aeróbne cvičenie, ako je beh, plávanie a tanec, môže byť najúčinnejšie pri zmierňovaní príznakov depresie a úzkosti, uvádza rozsiahly prehľad a syntéza dostupných dôkazov publikovaná online v časopise British Journal of Sports Medicine.
Video
Mnohí si myslia, že ak má človek depresiu, nemôže sa nikdy usmievať. "Je to predsudok, hovorí psychiatrička.
O depresii hovorí MUDr. Vanda Valkučáková. Vysielané 27.9.2022
Zatiaľ čo skupinové cvičenie pod dohľadom môže byť najlepšie na zníženie depresie, kratšie cvičenie (do 8 týždňov) s nižšou intenzitou môže byť najvhodnejšie na zmiernenie úzkosti. Zistenia naznačujú, že všetky formy cvičenia sú rovnako účinné alebo účinnejšie než lieky a psychoterapia, bez ohľadu na vek alebo pohlavie.
„Táto meta-meta-analýza poskytuje presvedčivé dôkazy, že cvičenie účinne znižuje príznaky depresie a úzkosti vo všetkých vekových skupinách, porovnateľne alebo dokonca účinnejšie než tradičné farmakologické alebo psychologické intervencie,“ hovoria autori výskumu.
„Skupinové a pod dohľadom vedené formáty priniesli najvýraznejšie prínosy, čo zdôrazňuje význam sociálnych faktorov pri intervenciách zameraných na duševné zdravie. Keďže rôzne charakteristiky cvičenia majú rozdielny vplyv na depresiu a úzkosť, je potrebné predpisovať individualizované cvičebné programy,“ dodávajú.
Depresia a úzkosť postihujú až 1 zo 4 ľudí na celom svete, pričom najvyšší výskyt je medzi mladými ľuďmi a ženami, uvádzajú výskumníci. Dodávajú, že už skôr publikovaný výskum naznačuje, že cvičenie sa priaznivo porovnáva s psychoterapiou a liekmi pri zmierňovaní príznakov.
Nie je však jasné, ako dobre môže cvičenie fungovať v rôznych vekových skupinách a pri rôznej frekvencii a intenzite. Predchádzajúce súhrnné analýzy sa navyše zameriavali iba na dospelých alebo zahŕňali účastníkov s potenciálne ovplyvňujúcimi faktormi, ako sú dlhodobé ochorenia.
Výskumníci sa preto rozhodli komplexne odhadnúť vplyv cvičenia na príznaky depresie a úzkosti vo všetkých vekových kategóriách, vrátane osôb s klinickou diagnózou aj bez nej; a zistiť, či typ, dĺžka, frekvencia, intenzita a dohľad pri cvičení, ako aj individuálna alebo skupinová forma, môžu ovplyvniť výsledky.
Prehľadali výskumné databázy a vyhľadali súhrnné analýzy údajov z randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktoré porovnávali cvičenie s iným typom aktivity, placebom alebo bez aktívnej intervencie, publikované v angličtine do júla 2025.
Kritériá zaradenia zahŕňali plánované, štruktúrované, opakované a cieľavedomé fyzické aktivity zamerané na zlepšenie fyzického a duševného zdravia; a všetky formy, intenzity, frekvencie a prostredia (individuálne alebo skupinové) cvičenia.
Pri depresii bolo do rozsiahlej syntézy zahrnutých 57 súhrnných analýz údajov, pozostávajúcich z 800 jednotlivých štúdií, do ktorých bolo zapojených 57 930 účastníkov vo veku od 10 do 90 rokov. Títo účastníci mali diagnostikovanú klinickú depresiu alebo prežívali depresívne príznaky, ale nemali iné sprievodné ochorenia. Intervencie boli kategorizované ako aeróbne (19 súhrnných analýz), odporové – napríklad silový tréning (8), cvičenia typu myseľ–telo, ako joga, tai-či a čchi-kung (16), alebo kombinované (39).
Pri úzkosti bolo do rozsiahlej syntézy zahrnutých 24 súhrnných analýz údajov, pozostávajúcich z 258 jednotlivých štúdií, s celkovým počtom 19 368 účastníkov vo veku od 18 do 67 rokov. Intervencie boli kategorizované ako aeróbne (7), odporové (1), myseľ–telo (9) alebo kombinované (13).
Syntéza súhrnných analýz ukázala, že cvičenie malo stredne veľký účinok na príznaky depresie a malý až stredne veľký účinok na príznaky úzkosti, pričom najvýraznejšie účinky sa zaznamenali u mladých dospelých (18 – 30 rokov) a u žien krátko po pôrode.
Všetky formy cvičenia boli spojené s pozitívnymi účinkami, pričom aeróbne, skupinové a pod dohľadom vedené formáty boli najúčinnejšie pri zmierňovaní príznakov depresie. Aeróbne, odporové, myseľ–telo aj kombinované formy cvičenia mali stredne veľký účinok na zmiernenie príznakov úzkosti. Účinky boli porovnateľné s liekmi alebo psychoterapiou, prípadne ich prevyšovali.
Výskumníci priznávajú niektoré obmedzenia svojich zistení. Patrí medzi ne rozdielne hodnotenie intenzity a dĺžky cvičenia v jednotlivých súhrnných analýzach a relatívne nízky počet súhrnných analýz zameraných na vplyv cvičenia počas celého života.
„Vzhľadom na nákladovú efektívnosť, dostupnosť a ďalšie prínosy cvičenia pre fyzické zdravie tieto výsledky zdôrazňujú potenciál cvičenia ako intervencie prvej voľby, najmä v prostrediach, kde tradičná liečba duševného zdravia môže byť menej dostupná alebo menej prijateľná,“ uzatvárajú autori.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
