Ako šoférujete? Môže to naznačiť, či vám hrozí vyššie riziko demencie

Vodičské návyky starších dospelých môžu poskytovať skoré varovné signály kognitívneho úpadku alebo demencie, vyplýva z predbežnej štúdie, ktorá bola prezentovaná na International Stroke Conference 2026 Americkej asociácie pre cievne mozgové príhody.

Konferencia sa uskutočnila v New Orleans v dňoch 4. – 6. februára 2026 a je popredným globálnym podujatím venovaným pokroku v oblasti výskumu cievnych mozgových príhod a zdravia mozgu.

„Vodičské návyky u starších dospelých môžu odhaliť skoré zmeny v zdraví mozgu. To, ako často ľudia šoférujú, kam jazdia a nakoľko menia svoje trasy, môže signalizovať skryté poškodenie bielej hmoty mozgu, ktoré je spojené s kognitívnym úpadkom a demenciou,“ uviedla autorka štúdie Chia-Ling Phuah, docentka neurokritickej starostlivosti a spoluriaditeľka Neuro Analytics Center v Barrow Neurological Institute vo Phoenixe.

„Tieto zistenia naznačujú, že aj malé zmeny v každodenných jazdných návykoch môžu poskytovať dôležité indície o zmenách v mozgu — niekedy ešte predtým, než sa stanú zjavnými tradičné poruchy pamäti a myslenia.“

Podľa štatistík American Heart Association o srdcových a mozgových ochoreniach za rok 2026 žilo v Spojených štátoch v roku 2024 približne 6,9 milióna (10,9 %), teda 1 z 9 dospelých vo veku 65 rokov a viac, s Alzheimerovou chorobou. Na Slovensku sa počet pacientov s týmto ochorením odhaduje na približne 50-tisíc.

Výskumníci analyzovali vodičské návyky 220 dospelých dobrovoľníkov vo veku 65 rokov a viac, ktorí žili samostatne v St. Louis v štáte Missouri. Podrobné kognitívne vyšetrenia potvrdili, že účastníci boli na začiatku štúdie bez demencie. Senzory v automobiloch sledovali ich vodičské správanie (vrátane prekračovania rýchlosti, kolízií, prudkého brzdenia alebo prudkého zatáčania) počas viac ako piatich rokov. V priebehu prvého roka štúdie absolvovali aj zobrazovacie vyšetrenia mozgu na meranie zmien v bielej hmote, konkrétne hyperintenzít bielej hmoty — oblastí poškodenia spôsobených zníženým prietokom krvi do mozgového tkaniva.

Analýza ukázala, že starší dospelí s väčším počtom hyperintenzít bielej hmoty mali tendenciu menej šoférovať a vykazovali výraznejší pokles ochoty alebo schopnosti meniť svoje jazdné trasy a návyky. Počas viac ako päťročného sledovania sa u 17 % účastníkov rozvinulo kognitívne zhoršenie a väčšina z nich bola neskôr diagnostikovaná s Alzheimerovou chorobou.

U týchto 17 % účastníkov bol vyšší rozsah hyperintenzít bielej hmoty na snímkach mozgu spojený s vyššou pravdepodobnosťou nebezpečných vodičských praktík, ako je prudké brzdenie, a s väčším počtom dopravných nehôd.

„Účastníci s hyperintenzitami bielej hmoty lokalizovanými v zadnej časti mozgu — oblasti zodpovednej za spracovanie zrakových vnemov a koordináciu pohybu — mali ešte vyššie riziko nehôd než tí so zmenami v iných oblastiach mozgu,“ vysvetlila Phuah.

Účastníci užívajúci lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, najmä ACE inhibítory, vykazovali menej rizikové šoférovanie v porovnaní s tými, ktorí neužívali žiadne lieky na tlak.

Celkovo zistenia naznačujú, že monitorovanie vodičského správania pomocou komerčných palubných záznamníkov môže pomôcť identifikovať starších dospelých s vyšším rizikom nebezpečného šoférovania, straty nezávislosti a jemných kognitívnych problémov.

„Obzvlášť sľubným zistením bolo, že ľudia užívajúci lieky na krvný tlak, najmä ACE inhibítory, si zachovávali bezpečnejšie vodičské návyky aj vtedy, keď ich mozgové snímky ukazovali väčšie poškodenie,“ uviedla Phuah. „Tento účinok sa pozoroval bez ohľadu na to, či mali krvný tlak v cieľových hodnotách. Naznačuje to, že tieto lieky môžu pomáhať podporovať zdravie mozgu počas starnutia.“

Nada El Husseini, predsedníčka vedeckého stanoviska American Heart Association z roku 2023 Kognitívne poruchy po ischemickej a hemoragickej cievnej mozgovej príhode, uviedla: „Prekvapivé na týchto zisteniach je, že ľudia užívajúci ACE inhibítory mali menšie poruchy v šoférovaní napriek rozsahu ochorenia bielej hmoty. Vplyv ACE inhibítorov na kognitívne funkcie a bezpečnosť jazdy u ľudí s ochorením bielej hmoty si vyžaduje ďalší výskum. Tieto výsledky tiež naznačujú, že kognitívny skríning a zobrazovanie mozgu by mohli byť zvažované u ľudí s ťažkosťami pri šoférovaní.“

El Husseini je docentkou neurológie na Duke University Medical Center v Durhame v Severnej Karolíne a na štúdii sa nepodieľala.

Normálny krvný tlak je nižší ako 120/80 mm Hg a liečba sa odporúča u ľudí s hodnotami 140/90 mm Hg alebo vyššími (hypertenzia 2. stupňa). Nedávny výskum potvrdzuje, že krvný tlak ovplyvňuje zdravie mozgu vrátane kognitívnych funkcií a demencie, preto sa podľa usmernení American Heart Association pre liečbu vysokého krvného tlaku z roku 2025 odporúča včasná liečba na udržanie zdravia mozgu a kognície. Medzi hlavné obmedzenia štúdie patrí malý počet účastníkov, skutočnosť, že väčšina z nich boli belosi s vysokoškolským vzdelaním (čo obmedzuje zovšeobecnenie výsledkov na rozmanitejšie populácie), a samonahlasované užívanie liekov, ktoré môže viesť k chybám.

Ďalším krokom budú rozsiahlejšie štúdie so zapojením pestrejšej populácie na potvrdenie a rozšírenie týchto zistení.

Podrobnosti o štúdii

• Štúdia zahŕňala 220 dospelých (priemerný vek 73 rokov; 54 % mužov, 46 % žien, 88 % belochov a 12 % Afroameričanov) žijúcich v St. Louis v štáte Missouri, ktorí pri zaradení do štúdie nemali demenciu.
• Údaje sa zbierali počas deväťročného obdobia (2016 – 2024) v rámci projektu Driving Real-World In-Vehicle Evaluation System (DRIVES) na Washington University v St. Louis.
• Účastníci boli sledovaní pomocou kontinuálnych palubných ukazovateľov, ako je frekvencia jázd, vzdialenosť a cieľ, ako aj bezpečnostné udalosti vrátane času stráveného prekračovaním rýchlosti, kolízií, prudkého brzdenia alebo prudkého zatáčania.
• Všetci účastníci absolvovali magnetickú rezonanciu (MRI) mozgu na meranie hyperintenzít bielej hmoty pri zaradení do štúdie. Približne polovica (102 účastníkov) absolvovala druhé MRI vyšetrenie najmenej 12 mesiacov po prvom. Účastníci tiež absolvovali každoročné klinické a kognitívne hodnotenia.
• Výskumníci analyzovali vzťah medzi celkovými a regionálnymi hyperintenzitami bielej hmoty a vodičskými vzorcami a bezpečnosťou.
• Štatistické modely boli upravené o demografické, sociálno-ekonomické a zdravotné faktory.

Pre Larryho Duncana, penzionovaného podnikateľa z Pinehurstu v Severnej Karolíne, bolo šoférovanie súčasťou jeho nezávislosti. Jemné zmeny sa však objavili ešte pred jeho diagnózou Alzheimerovej choroby v roku 2023.

„Larry nemal problém jazdiť v známych oblastiach,“ spomína jeho manželka a opatrovateľka Pam Duncan. „No na nových miestach, kde musel rýchlo rozhodovať, začal byť úzkostný.“

Ako jeho kognitívne ťažkosti postupovali, lekár mu odporučil prestať šoférovať — rozhodnutie, ktoré Pam opisuje ako bolestivé, no nevyhnutné.

„V počiatočných štádiách kognitívneho zhoršenia môžu byť príznaky nenápadné a šoférovanie je jedným z nich,“ povedala Pam Duncan, ktorá dnes pôsobí ako dobrovoľníčka Americkej asociácie pre cievne mozgové príhody.

„Tieto zmeny netreba ignorovať. Ako opatrovatelia musíme podporovať nezávislosť, no zároveň mať odvahu robiť ťažké rozhodnutia. S demenciou sa dá žiť kvalitne, ale začína sa to uvedomením a konaním,“ uzavrela.