Bežný zlozvyk môže skracovať život až o 2 roky. Vedci ho spájajú s vysokým krvným tlakom a predčasnou smrťou

Soľ je súčasťou našej kuchyne od nepamäti. Dochucujeme ňou polievky, mäso aj šaláty – a často ešte aj hotové jedlo priamo pri stole. O jej vplyve na krvný tlak sa hovorí roky, no dnes sa čoraz viac skúma aj to, čo robí s našou dĺžkou života.

Nové výskumy naznačujú, že nejde len o tlak či srdce. Vedci sa pozerajú na širší obraz – cukrovku, pamäť, chronické ochorenia aj samotnú dlhovekosť. Výsledky pritom nie sú práve povzbudivé.

Čo odhalili dáta od státisícov ľudí

Rozsiahla štúdia publikovaná v European Heart Journal pracovala s údajmi od 501 379 účastníkov britskej biobanky. Ľudia odpovedali na otázky, ako často si pridávajú soľ do už pripraveného jedla. Výskumníci následne analyzovali aj vzorky moču, aby lepšie pochopili vplyv sodíka na organizmus.

Ukázalo sa, že častejšie dosoľovanie môže mať súvis s kratším životom. U žien išlo približne o 1,5 roka, u mužov až o 2,28 roka menej. Kľúčové je pritom to, že sa sledovalo pridávanie soli nad rámec tej, ktorá je už v potravinách prirodzene alebo priemyselne obsiahnutá.

Na tento detail upozornil aj odborník z praxe. „Zaujímavé je, že táto štúdia skúmala pridávanie soli v spojení s už existujúcou soľou, ktorá sa už nachádza v potravinách, ktoré ľudia bežne konzumujú,“ povedal Dr. Rigved V. Tadwalkar, kardiológ z Pacific Heart Institute. Podľa neho práve tento faktor pomáha lepšie pochopiť, ako veľmi si vieme škodiť vlastným zvykom.

Ďalší výskum, zverejnený v Mayo Clinic Proceedings, zistil, že ľudia, ktorí si často dosoľujú jedlo, mali až o 39 % vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu. A experimentálna štúdia publikovaná v Scientific Reports zase poukázala na to, že nízkosodíková strava môže zlepšiť krvný tlak aj dlhodobú pamäť u starších žien.

Draslík ako protiváha

Zaujímavé je, že výsledky nevyznievajú úplne beznádejne. Výskumníci naznačili, že vyšší príjem draslíka môže tlmiť negatívne účinky sodíka.

„V mnohých ohľadoch draslík v strave pôsobí proti účinkom sodíka,“ povedal Dr. Tadwalkar. Inými slovami, ak je v jedálničku dostatok ovocia a zeleniny, telo sa s nadbytkom soli môže vyrovnávať o niečo lepšie.

Medzi potraviny bohaté na draslík patria napríklad banány, zemiaky, cuketa, tekvica, listová zelenina, brokolica, šošovica, fazuľa či ryby. Pravidelná konzumácia týchto potravín môže podporiť zdravie srdca.

To však neznamená, že si môžeme bez obáv dopriať slané jedlá. Draslík je pomocník, nie zázračná poistka.

Kto by mal zbystriť pozornosť?

Podľa odborníkov by si mal príjem sodíka strážiť takmer každý. Moderná strava totiž obsahuje veľa „skrytej“ soli – v chlebe, pizzách, dresingoch, mrazených jedlách či spracovanom mäse.

„Väčšina ľudí by si mala dávať pozor na zdravie svojho srdca bez ohľadu na ich základný stav,“ povedal Dr. Tadwalkar. „V tejto krajine v podstate panuje sodíková epidémia, rovnako ako väčšina západných stravovacích návykov, takže len veľmi málo ľudí je imúnnych voči účinkom sodíka. To je čiastočne dôvod, prečo existuje známa epidémia kardiovaskulárnych ochorení, pretože máme veľa skrytých zdrojov sodíka v potravinách, o ktorých si možno nemyslíme, že je ich veľa, ale v skutočnosti je ich viac kvôli obalu a príprave.“

Zvýšenú opatrnosť by mali mať najmä ľudia s vysokým krvným tlakom, zvýšeným cholesterolom, cukrovkou alebo s rodinnou záťažou kardiovaskulárnych ochorení.

Americká kardiologická asociácia (AHA) odporúča denne prijať maximálne 2 300 mg sodíka, ideálne však okolo 1 500 mg. Úplne minimálny príjem býva problémom len výnimočne – napríklad u vrcholových športovcov alebo ľudí pracujúcich v extrémnych podmienkach.

Záver? Soľ nie je nepriateľ, ale jej nadbytok môže mať dlhodobé následky. Malé zmeny – menej dosoľovať, čítať etikety, viac zeleniny a ovocia – môžu v konečnom dôsledku znamenať viac rokov života v dobrom zdraví.