Stačí päť minút denne a riziko úmrtia klesá až o 10 %. Podľa vedcov ide o jeden z najjednoduchších spôsobov, ako žiť dlhšie
Stačí malá zmena v každodennej rutine a rozdiel môže byť merateľný. Nová rozsiahla štúdia ukazuje, že už päť minút miernej fyzickej aktivity denne môže znížiť riziko predčasného úmrtia približne o desatinu.
Ilustračné foto
Pravdepodobne ste už počuli, že pohyb je prospešný pre zdravie. Nové vedecké poznatky však naznačujú, že na výrazné zlepšenie dĺžky života nepotrebujete permanentku do fitka ani tréning na maratón.
Podľa prelomovej medzinárodnej štúdie publikovanej v časopise The Lancet môže už samotné pridanie piatich minút miernej fyzickej aktivity do každodennej rutiny znížiť riziko predčasného úmrtia približne o 10 percent a u niektorých skupín sú prínosy ešte výraznejšie.
Video
Nechýba telu žila, ktoru spálime laserom? Cievna chirurgička odpovedá na všetky otázky týkajúce sa kŕčových žíl
O problematike kŕčových žíl a možnostiach terapie tohto problému sa v rámci relácie "Ide o zdravie" zhovárame s cievnou chirurgičkou zo zdravotníckeho zariadenia Expertmed v Bratislave MUDr. Lýdiou Schillerovou.
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Rozsiahla analýza spojila údaje od viac než 135 000 dospelých z Veľkej Británie, Spojených štátov, Nórska a Švédska. Účastníci štúdie nosili zariadenia na monitorovanie pohybu, vďaka čomu mohli vedci sledovať reálnu fyzickú aktivitu namiesto spoliehania sa na subjektívne výpovede, čo je jedna z hlavných silných stránok výskumu.
Keď výskumný tím modeloval, čo by sa stalo, ak by ľudia zvýšili miernu fyzickú aktivitu, napríklad svižnú chôdzu, len o päť minút denne, zaznamenal výrazné zníženie celkovej úmrtnosti u väčšiny dospelých.
Päťminútová zmena sa môže zdať zanedbateľná, no na úrovni populácie má veľký význam. U najmenej aktívnych 20 percent účastníkov, teda u ľudí s najvyšším rizikom vyplývajúcim zo sedavého spôsobu života, boli podobné nárasty aktivity spojené so 6-percentným poklesom úmrtnosti.
V rámci celej sledovanej skupiny sa prínos v priemere pohyboval okolo 10 percent menej úmrtí v porovnaní s tými, ktorí zostali na pôvodnej úrovni aktivity.
Vedci zdôrazňujú, že tých pár minút navyše nemusí znamenať intenzívne cvičenie v posilňovni. Mierna fyzická aktivita zahŕňa svižnú chôdzu, jazdu na bicykli, prácu v záhrade či aktívne domáce práce, teda činnosti, pri ktorých sa mierne zrýchli tep a dýchanie.
Zistenia publikované v The Lancet zapadajú do rastúceho množstva dôkazov, ktoré ukazujú, že pohyb má význam na každej úrovni. Iný výskum naznačuje, že o niečo dlhšie prechádzky, napríklad desaťminútová denná chôdza, by mohli znížiť riziko predčasného úmrtia až o 15 percent, uvádza The Times.
Samostatné štúdie zároveň ukazujú, že pravidelná chôdza znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, demencie a mnohých ďalších chronických ochorení.
Časť účinku spočíva v tom, že aj krátka fyzická aktivita podporuje fungovanie základných telesných systémov. Pohyb zlepšuje krvný obeh, znižuje krvný tlak a zlepšuje spracovanie glukózy v tele, čo všetko chráni pred kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí. Svižná chôdza zároveň stimuluje uvoľňovanie neurotransmiterov zlepšujúcich náladu, ako sú serotonín a endorfíny, ktoré podporujú duševné zdravie a psychickú odolnosť, dopĺňa New York Post.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že tieto zistenia sú asociatívne. To znamená, že štúdia nedokazuje, že samotných päť minút pohybu priamo spôsobí dlhší život u každého jednotlivca. Úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako strava, spánok či genetika. Konzistentné výsledky naprieč veľkými dátovými súbormi však presvedčivo naznačujú, že aj malé zmeny majú význam.
Odborníci tvrdia, že tento výskum by mal zmeniť spôsob, akým o fyzickej aktivite uvažujeme. Namiesto pohľadu na cvičenie ako na „všetko alebo nič“ by sme ho mali vnímať ako spektrum, v ktorom je akýkoľvek pohyb lepší než žiadny.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
