Strava môže tlmiť zápaly aj príznaky depresie, naznačuje nová štúdia
Protizápalová strava sa v štúdiách spája s miernejšími príznakmi depresie. Pri úzkosti zatiaľ dôkazy také silné nie sú.
Keď sa hovorí o depresii, s jedálničkom si ju zväčša spája len málokto. Oveľa častejšie sa ako jedna z príčin uvádza stres, spánok, lieky, psychoterapia alebo životné udalosti. Výskum posledných rokov však ukazuje, že strava môže byť pri duševnom zdraví oveľa dôležitejšia, než sa očakávalo. Môže zasahovať do procesov, ktoré ovplyvňujú náladu, energiu aj schopnosť organizmu vyrovnávať sa so záťažou.
Nová odborná štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition sa zamerala na stravovanie, ktorého cieľom je vyvolanie protizápalových účinkov v tele. Autori vyhodnotili desiatky klinických štúdií, v ktorých sa sledoval vplyv jedálnička na depresiu, úzkosť, stres, náladu a kvalitu života dospelých ľudí. Najčastejšie sa skúmal stredomorský spôsob stravovania, no objavili sa aj prístupy známe ako DASH, MIND či severská strava.
Najpresvedčivejšie výsledky sa týkali depresie
Najpresnejší obraz priniesli štúdie o depresii. U ľudí, ktorí jedli viac potravín s protizápalovým účinkom, sa viackrát objavili miernejšie depresívne príznaky. V niektorých prácach sa ukázalo aj nižšie riziko výskytu depresie. Nešlo pritom o jednu konkrétnu potravinu, ale o celkový spôsob stravovania.
Takýto jedálniček býva založený na zelenine, ovocí, strukovinách, celozrnných obilninách, orechoch, rybách a olivovom oleji. Naopak, málo priestoru v ňom majú sladené nápoje, údeniny, sladkosti, polotovary a priemyselne spracované jedlá s vysokým obsahom cukru, soli a zlých tukov.
Pri úzkosti, strese či kvalite života boli výsledky menej jednotné. Niektoré štúdie naznačili zlepšenie, iné výrazný rozdiel nezistili. Z toho vyplýva nejednoznačný záver. Strava môže pri psychickom zdraví pomáhať, no zatiaľ ju nemožno považovať za samostatnú liečbu.
Zápal ako spojka medzi telom a psychikou
Vedci sa pri interpretácii výsledkov často vracajú k zápalu. Dlhodobo zvýšená zápalová aktivita v tele sa spája nielen s ochoreniami srdca, ciev či látkovej výmeny, ale aj s depresiou. Organizmus vtedy funguje v akomsi trvalom stave pohotovosti, čo môže ovplyvňovať aj mozog.
Strava bohatá na nízko spracované potraviny dodáva telu vlákninu, vitamíny, minerály, antioxidanty a tuky, ktoré môžu zápalové procesy tlmiť. Opačne pôsobí jedálniček postavený na vysoko spracovaných výrobkoch. Tie často obsahujú veľa rýchlo vstrebateľných cukrov, málo vlákniny a minimum látok, ktoré telo potrebuje na správne fungovanie.
Významnú úlohu má aj črevo. Tráviaci systém komunikuje s mozgom cez nervové dráhy, hormóny a imunitné signály. Črevné baktérie pritom vytvárajú látky, ktoré môžu ovplyvňovať zápal aj činnosť nervovej sústavy. Keď v strave chýba vláknina, toto krehké prostredie sa mení a vytvára sa nerovnováha.
Stredomorská strava nie je módny výstrelok
Stredomorský jedálniček sa vo výskume objavuje najčastejšie preto, že nejde o prísnu krátkodobú diétu. Skôr pripomína tradičný spôsob stravovania, v ktorom prevažujú jednoduché suroviny a domáca príprava jedál. Základom sú rastlinné potraviny, ryby, olivový olej a menšie množstvo mliečnych výrobkov, vajec či hydiny. Červené mäso je v stredomorskej kuchyni skôr zriedkavou zložkou.
Práve celok je v tomto prípade dôležitejší než jednotlivé časti. Lyžica olivového oleja sama osebe zázrak neurobí, rovnako ako jedna porcia zeleniny nevymaže roky zlého stravovania. Význam má až pravidelnosť. Telo reaguje na to, čo dostáva opakovane, nie na občasnú výnimku.
Zmeny pritom nemusia byť radikálne. Pomôcť môže častejšie jedenie strukovín, výmena bieleho pečiva za celozrnné, viac zeleniny ako prílohy k hlavným jedlám, väčšie množstvo rýb alebo náhrada sladkostí za ovocie a orechy. Takéto zmeny nie sú tak dramatické, aby boli pre väčšinu ľudí odstrašujúce. Pri dlhodobom dodržiavaní pritom dokážu zmeniť celkové nastavenie jedálnička, jeho nutričnú vyváženosť a tým aj vplyv na organizmus.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.