Ryšavé vlasy sa v Európe neobjavili náhodou. Mohli byť evolučnou výhodou
Analýza dávnej DNA ukazuje, že evolúcia človeka pokračovala aj dlho po nástupe poľnohospodárstva.
Ilustračné foto
Ryšavé vlasy bývali skôr nápadným znakom než témou evolučnej biológie. Rozsiahla analýza dávnej DNA však ukazuje, že za týmto znakom môže byť aj evolučný príbeh.Génové varianty spojené s ryšavými vlasmi a svetlejšou pokožkou sa na tomto území šírili tisíce rokov a nešlo len o náhodu.
Výskumníci z Harvard Medical School analyzovali DNA takmer 16-tisíc ľudí z dávnej minulosti a porovnávali ich s DNA viac ako 6-tisíc ľudí v súčasnosti. Vďaka tomu získali nezvyčajne presný obraz o tom, ako sa genetická výbava populácií v západnej Eurázii menila počas posledných 10-tisíc rokov. Evolúcia človeka sa po konci doby ľadovej nespomalila. V niektorých znakoch sa zmeny po nástupe roľníctva dokonca zvýraznili.
Príroda zvýhodnila stovky génov
Vedci identifikovali 479 genetických variantov, ktorých výskyt sa v priebehu tisícročí výrazne menil. Niektoré sa šírili, iné z populácie ustupovali. Medzi zvýhodnenými variantmi sa objavili gény spojené s pigmentáciou, imunitou, metabolizmom, ale aj s rizikom niektorých chorôb.
Ryšavé vlasy a svetlá pokožka mohli byť výhodné najmä v severnejších oblastiach Európy, kde je menej slnečného žiarenia. Svetlejšia pokožka pomáha telu lepšie využiť slabšie slnečné žiarenie na tvorbu vitamínu D. V prostredí s nedostatkom slnka tak mohla aj zdanlivo estetická vlastnosť predstavovať biologickú výhodu.
Vedci však upozorňujú, že súvislosť nemusí byť vždy priamočiara. Ryšavé vlasy nemuseli byť samy osebe tým, čo príroda zvýhodnila. Génový variant mohol byť zdedený spolu s inou vlastnosťou, ktorá mala pre prežitie väčší význam. V genetike je takéto kombinovanie jedného znaku s druhým pomerne časté.
Poľnohospodárstvo zmenilo pravidlá prežitia
Jedným z najdôležitejších zistení štúdie je, že prirodzený výber pokračoval aj po prechode od lovu a zberu k poľnohospodárstvu. Práve zmena spôsobu života postavila ľudské telo pred nové podmienky. Iná strava, hustejšie osídlenia, kontakt so zvieratami a šírenie infekcií menili to, ktoré vlastnosti boli výhodné.
Niektoré výsledky pôsobia na prvý pohľad zvláštne. Variant spojený s vyšším rizikom celiakie sa objavil približne pred 4-tisíc rokmi a napriek nevýhode sa rozšíril. Podobne sa istý variant génu TYK2, ktorý zvyšuje náchylnosť na tuberkulózu, najprv v populácii šíril a až neskôr začal ustupovať.
Takéto prípady ukazujú, že jeden genetický variant môže ovplyvňovať viac vlastností naraz. To, čo dnes vyzerá ako zdravotné riziko, mohlo kedysi chrániť pred inou infekciou alebo poskytovať výhodu v úplne odlišnom prostredí. Evolúcia nepracuje s ideálnym plánom, ale s kompromismi.
Ústup génov na ukladanie tuku
Štúdia zachytila aj pokles genetických variantov spojených s vyšším ukladaním telesného tuku. Vedci to dávajú do súvislosti s takzvanou hypotézou šetrných génov. V časoch lovcov a zberačov mohlo byť výhodné ukladať energiu na horšie obdobia. Keď sa však rozšírilo poľnohospodárstvo a potrava sa stala dostupnejšou, rovnaká vlastnosť stratila časť svojej výhody.
To neznamená, že poľnohospodárstvo prinieslo len pohodlnejší život. Naopak, prvé roľnícke komunity čelili chorobám, monotónnej strave aj väčšiemu populačnému tlaku. Práve preto sa genetická výbava ľudí ďalej menila. Výber preto formovala nielen klíma, ale aj každodenný spôsob života.
Nové výpočtové metódy umožnili vedcom sledovať tieto zmeny presnejšie než kedykoľvek predtým. Namiesto odhadovania podľa súčasných genómov mohli porovnávať DNA ľudí, ktorí žili v rôznych obdobiach. Tak vznikol akýsi záznam zmien, ktoré sa v ľudskom genóme odohrávali generáciu po generácii.
Súvisiace články
Bol na Marse život? Curiosity našiel molekuly, ktoré prekvapili vedcov
Technológie
|
pred 5 mesiacmi
|
3
Rýchlosť trávenia môže ovplyvniť zdravie viac, než sa očakávalo
Človek
|
pred 5 mesiacmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.