Rýchlosť trávenia môže ovplyvniť zdravie viac, než sa očakávalo
Čas, ktorý stolica strávi v čreve, môže súvisieť so zložením mikrobiómu aj rizikom chronických ochorení.
Ilustračné foto.
To, ako často človek chodí na veľkú potrebu, sa môže zdať ako nepodstatný detail každodenného života. Nové výskumy však naznačujú, že rytmus vyprázdňovania môže v sebe ukrývať oveľa viac informácií, než len o stave trávenia a rýchlosti metabolizmu. Súvisí totiž s tým, aké baktérie žijú v čreve, aké látky produkujú a ako môžu vplývať na celé telo.
Vedci sa čoraz viac zameriavajú na takzvaný črevný tranzit. Ide o čas, za ktorý potrava prejde tráviacim traktom a opustí telo v podobe stolice. U niekoho prebehne tento proces rýchlo, u iného trvá podstatne dlhšie. Práve tento rozdiel môže meniť prostredie v hrubom čreve a tým aj zloženie črevného mikrobiómu.
Črevá majú vlastný rytmus
Črevný mikrobióm tvorí obrovské spoločenstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov. Pomáhajú rozkladať potravu, spracúvať živiny a vyrábať látky, ktoré môžu pôsobiť na imunitu, metabolizmus aj nervový systém. Ak sa však stolica v čreve zdrží príliš dlho alebo naopak prejde príliš rýchlo, podmienky pre tieto mikróby sa menia.
Pri pomalom tranzite majú baktérie viac času fermentovať obsah čreva. To môže zvyšovať tvorbu niektorých látok, ktoré nie sú vždy prospešné. Výskumy spájajú zápchu a pomalý pohyb čriev s metabolickými a zápalovými poruchami, ale aj s neurologickými ochoreniami, medzi ktoré patrí napríklad Parkinsonova choroba.
Na opačnom konci stojí príliš rýchly tranzit, často spojený s riedkou stolicou. Vtedy sa potrava cez črevo presúva tak rýchlo, že mikróby nemusia mať dostatok času na bežné spracovanie živín. Aj v tomto prípade sa zloženie mikrobiómu líši od ľudí so stabilnejším rytmom.
Zlatý štandard vyprázdňovania
Jedna z najnovších štúdií s viac než 1400 účastníkmi označila za najlepšiu frekvenciu v rozsahu jedného až dvoch vyprázdnení denne. Podľa výskumníkov ľudia s takouto frekvenciou vykazovali priaznivejšie ukazovatele celkového zdravia.
Účastníkov vedci rozdelili do viacerých skupín. Zápcha znamenala vyprázdňovanie raz až dvakrát týždenne. Nižšou, no stále normálnou frekvenciou, bolo vyprázdňovanie tri až šesťkrát za týždeň. Naopak, na vyššej hranici normálu boli jedna až tri návštevy toalety denne. Hnačku definovali štyri alebo viaceré riedke stolice za deň. Zaujímavé bolo, že odchýlky od stredovej „normy“ sa spájali so skrytými rozdielmi v celkovom zdraví. Menej častú stolicu mali častejšie ženy, mladší ľudia a osoby s nižším indexom telesnej hmotnosti. Jednodňová pauza ešte nemusí znamenať problém, no dlhodobé výrazné vybočenie z bežného rytmu už môže byť podľa výskumníkov signálom, že si strava, pitný režim alebo zdravotný stav zaslúžia pozornosť.
Mikróby sa prispôsobujú rytmu
Ďalší výskum ukázal, že frekvencia vyprázdňovania môže priamo súvisieť s druhmi baktérií v čreve. Ľudia, ktorí chodili na toaletu menej často, mali v niektorých prípadoch pestrejšie zloženie mikróbov, no zároveň sa u nich častejšie vyskytovali mikróby určené primárne na spracovanie bielkovín. Pri pravidelnejšom dennom rytme boli častejšie zastúpené baktérie rodu Bacteroides.
To je dôležité preto, že rôzne mikróby vyrábajú rôzne metabolity. Pri dlhšom zdržaní stolice v čreve môžu niektoré baktérie viac rozkladať bielkoviny a vytvárať látky, ktoré sa zaraďujú medzi takzvané uremické toxíny a vo vyšších množstvách sa spájajú so záťažou pre obličky a srdcovo-cievny systém.
Strava hrá v tomto procese zásadnú rolu. Jedálniček bohatý na vlákninu podporuje iné baktérie než strava s vysokým podielom bielkovín a nízkym obsahom rastlinných zložiek. Črevo tak nefunguje ako pasívna rúra, cez ktorú potrava iba prechádza. Skôr pripomína živé laboratórium, v ktorom čas, potrava a mikróby neustále menia výsledný chemický kokteil.
Univerzálne rady neexistujú
Tieto poznatky môžu vysvetľovať, prečo rovnaké odporúčania na podporu trávenia nezaberajú u každého rovnako. Dvaja ľudia môžu zjesť rovnaké jedlo, no ich črevá ho spracujú odlišne. Rozhodovať môže práve dĺžka črevného tranzitu, zloženie mikrobiómu, hydratácia, pohyb, spánok aj dlhodobé stravovacie návyky.
Podobne to môže platiť pri probiotikách, výživových doplnkoch alebo niektorých liekoch pôsobiacich v tráviacom trakte. Ak sa obsah čreva pohybuje príliš rýchlo, mikróby či účinné látky nemusia mať dostatok času zapôsobiť. Pri pomalom tranzite sa zas môžu hromadiť iné produkty bakteriálnej činnosti. Vedci preto navrhujú, aby sa pri výskume mikrobiómu častejšie sledoval aj črevný tranzit. Nestačí vedieť, čo človek zje. Dôležité je aj to, ako dlho jedlo zostáva v tráviacom systéme.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.