Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Bol na Marse život? Curiosity našiel molekuly, ktoré prekvapili vedcov
Rover Curiosity od NASA priniesol jeden z najzaujímavejších chemických nálezov posledných rokov. Analýza horniny, ktorú navŕtal ešte v roku 2020, odhalila najrozmanitejší súbor organických molekúl, aký sa doteraz podarilo na Marse identifikovať.
Rover Curiosity agentúry NASA urobil túto selfie 25. októbra 2020 po odbere vzorky horniny z miesta prezývaného „Mary Anning“. Po rokoch rozsiahlej analýzy vzorka odhalila najväčšiu rozmanitosť organických molekúl, aká sa kedy na Marse našla
Vedci vo vzorke našli 21 uhlíkatých zlúčenín. Až sedem z nich sa na Červenej planéte objavilo po prvý raz.
To podstatné však nie je len množstvo, ale význam. Hoci zatiaľ nie je možné určiť, či molekuly vznikli biologickými alebo geologickými procesmi, objav posilňuje jednu kľúčovú hypotézu: dávny Mars mohol mať podmienky vhodné pre vznik života.
Video
Artemis II: Zatmenie Mesiaca, takto ho videli astronauti (Video z 07.04.2026)
Zdroj:
Reuters
Výsledky publikované v časopise Nature Communications vychádzajú zo vzorky prezývanej „Mary Anning 3“. Tá pochádza z oblasti Mount Sharp, ktorú pred miliardami rokov zaplavovali jazerá a rieky.
Práve takéto prostredie je ideálne na zachovanie organických látok – najmä v ílových mineráloch, ktoré fungujú ako prirodzený „archív“ chemických stôp.
Molekuly spojené so základmi života
Najväčšiu pozornosť vzbudil objav dusíkatého heterocyklu – molekuly, ktorá sa považuje za chemického predchodcu RNA a DNA.
„Ide o zásadný nález, pretože tieto štruktúry môžu byť prekurzormi zložitejších molekúl obsahujúcich dusík,“ vysvetlila vedúca autorka štúdie Amy Williams. Takéto zlúčeniny sa podľa nej na Marse doteraz nikdy nepotvrdili.
Vedci zároveň identifikovali aj benzotiofén – zlúčeninu obsahujúcu uhlík a síru, ktorá sa bežne nachádza v meteoritoch. Práve tie mohli podľa niektorých hypotéz zohrávať úlohu pri „rozbehu“ chemických procesov vedúcich k životu v ranom období Slnečnej sústavy.
Curiosity ako laboratórium na kolesách
Za objavom stojí prístroj SAM (Sample Analysis at Mars), ktorý funguje ako miniatúrne laboratórium priamo na palube rovera. Ten dokáže analyzovať horniny pri vysokých teplotách aj pomocou tzv. „mokrej chémie“.
Práve tá bola v tomto prípade kľúčová. Vedci použili špeciálny roztok TMAH, ktorý dokáže rozkladať veľké molekuly na menšie – a tým odhaliť ich zloženie. Aby si boli výsledkami istí, otestovali rovnaký postup aj na známom meteorite Murchison starom viac než 4 miliardy rokov. Výsledok bol jasný: podobné molekuly môžu vzniknúť rozpadom ešte komplexnejších zlúčenín.
Krok k budúcim misiám
Objav zapadá do širšieho obrazu. Už minulý rok vedci informovali o náleze najväčších organických molekúl na Marse – dlhých reťazcov uhľovodíkov. „Táto kombinácia objavov opäť zvyšuje pravdepodobnosť, že Mars mohol byť v minulosti obývateľný,“ uviedol vedec misie Ashwin Vasavada.
Technológia, ktorú Curiosity používa, bude základom aj pre ďalšie misie. Nová generácia prístrojov sa dostane napríklad na rover Rosalind Franklin alebo misiu Dragonfly, ktorá bude skúmať Saturnov mesiac Titan.
Vedci tak postupne získavajú nástroje, ktoré im umožnia odpovedať na jednu z najväčších otázok modernej vedy: vznikol život aj inde než na Zemi?
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.