Hovoriť, bežať, cúvať alebo si ľahnúť? Stret s medveďom prežijete, ak sa vyhnete osudovým chybám. Pomôžu aj medvedie stromy, tie pozná málokto

Štvrtkové ráno 16. apríla sa pre 31-ročného bežca začalo ako bežný športový tréning na obľúbenom vrchu Urpín. Pokojná aktivita sa však v skorých ranných hodinách zmenila na boj o život, keď ho v lokalite neďaleko hvezdárne prekvapil medveď. Šelma na muža zaútočila a spôsobila mu zranenia v oblasti hrudníka. Napriek šoku a fyzickej prevahe zvieraťa sa bežcovi podarilo zachovať chladnú hlavu a z miesta útoku uniknúť.

Zranený muž zbehol k malej železničnej stanici, kde si dokázal privolať pomoc. Privolaní záchranári ho po prvotnom ošetrení previezli do nemocnice na ďalšie vyšetrenia, pričom lokalitu okamžite obsadila polícia a Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý po zvierati pátra a celú oblasť monitoruje.

Keď je hlad silnejší ako plachosť

Banskobystrická radnica v reakcii na tento incident vyzvala obyvateľov k maximálnej ostražitosti. Jar je totiž pre medvede špecifická. Po zimnej hibernácii sú zvieratá vyhladované a často schádzajú nižšie do dolín, kde vegetácia začína rásť skôr, alebo kde nachádzajú pozostatky uhynutej zveri. Práve v tomto období sa ich teritóriá najčastejšie pretínajú s tými ľudskými.

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR zdôrazňujú, že hoci medveď prirodzene nevyhľadáva konflikt s človekom, moment prekvapenia v kombinácii s jarnou podráždenosťou môže byť nebezpečnou kombináciou. Najrizikovejším časom zostáva svitanie a súmrak, kedy je aktivita šeliem najvyššia, čo sa potvrdilo aj pri dnešnom rannom incidente.

Čítanie lesnej abecedy a význam prevencie

Úspešné vyhnutie sa konfliktu začína podľa environmentalistov už pri plánovaní trasy v pohodlí domova. Základným pravidlom zostáva nechodiť do lesa osamote, pretože hluk skupiny je pre medveďa jasným signálom, aby sa stiahol. V neprehľadnom teréne je dôležité o sebe dávať vedieť aj neprirodzenými zvukmi, akými sú pískanie či hlasný rozhovor.

Nemenej dôležité je sledovať takzvané pobytové znaky. Okrem stôp či trusu sú to najmä medvedie stromy – ihličnany s výraznými záhryzmi, ryhami od pazúrov a zvyškami srsti. Tieto stromy slúžia medveďom na pachovú komunikáciu a označovanie teritória. Nález takého stromu by mal byť pre každého turistu jasným varovaním, že sa nachádza v obývacej izbe kráľa lesov a je čas lokalitu bezpečne opustiť.

Zoči-voči šelme: Chladná hlava nadovšetko

Ak už k blízkemu stretnutiu dôjde, najhoršou možnou reakciou je panika a útek. Medveď je podstatne rýchlejší ako človek a útek v ňom môže vyvolať inštinktívnu potrebu korisť dohnať. Odborníci radia prihovárať sa zvieraťu kľudným hlasom, čím mu dáte najavo, že ste človek a nie konkurenčná šelma alebo korisť.

Dôležité je vyhýbať sa priamemu očnému kontaktu, ktorý medvede vnímajú ako prejav agresie a výzvu na súboj.

Najlepšou stratégiou je pomalé cúvanie a sledovanie reakcií zvieraťa.

Kritická situácia nastáva najmä pri strete s medvedicou s mladými, kde sa človek nesmie dostať medzi matku a mláďatá, pretože obranný inštinkt matky je v takom momente nekompromisný.

Posledná línia obrany a pasívny odpor

V situácii, keď medveď prejde do priameho výpadu, je dôležitá správna obranná technika. Štatistiky ukazujú, že väčšina výpadov sú len varovné manévre, ktoré končia skôr, než dôjde k fyzickému kontaktu.

Ak však máte pri sebe obranný sprej na medvede s obsahom kapsaicínu, je to najúčinnejší nástroj, ako útočiace zviera zastaviť na bezpečnú vzdialenosť.

V prípade, že sprej chýba a útok je nevyhnutný, Štátna ochrana prírody odporúča pasívnu obranu, a to ľahnúť si na brucho, rukami si spojiť prsty za krkom a chrániť si tak hlavu a šiju. Nohy by mali byť mierne od seba, aby sťažil medveďovi vašu rotáciu. V tejto pozícii treba zotrvať bez pohybu až do momentu, kým medveď definitívne neodíde.