Koniec tajností o platoch. Od júna budete mať právo vedieť, koľko zarábajú vaši kolegovia. Firmám hrozia obrie pokuty

Nová legislatíva, ktorú podporilo 123 poslancov, prináša zamestnávateľom sprísnenie povinností v oblasti transparentnosti a zamestnancom dáva do rúk silný nástroj na kontrolu férovosti ich zárobkov. Zároveň zosúladila slovenskú právnu úpravu s európskou smernicou o transparentnom odmeňovaní a posilnila zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov. Napriek tomu, že návrh prešiel tripartitou, v parlamente narazil na odpor opozičných strán KDH a SaS, ktoré novelu nepodporili. Ako dôvod uviedli najmä obavy zo zvýšenej administratívnej záťaže pre zamestnávateľov.

Objektívne kritériá

Základným pilierom novej právnej úpravy je povinnosť zamestnávateľov zaviesť úplne novú štruktúru odmeňovania, ktorá sa musí opierať o objektívne a rodovo neutrálne kritériá. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (HLAS) už nebude priestor na subjektívne určovanie platov „podľa sympatií“. Firmy budú musieť pri nastavovaní miezd zohľadňovať štyri hlavné faktory, a to zložitosť vykonávanej práce, mieru zodpovednosti, fyzickú či psychickú namáhavosť a konkrétne pracovné podmienky.

„Túto novú štruktúru budú musieť spoločnosti zaviesť už do 31. júla tohto roku,“ zdôraznil minister s tým, že okrem technických parametrov sa bude prihliadať aj na takzvané mäkké zručnosti, ako sú sociálne kompetencie či komunikačné schopnosti pracovníkov na daných pozíciách.

Hranica piatich percent a právo na informácie

Jednou z najvýraznejších zmien, ktorá zasiahne každodennú prax, je posilnenie práv zamestnancov na informácie o platoch svojich kolegov. Zamestnanec bude mať po novom právo vyžiadať si nielen informáciu o výške svojej odmeny, ale aj o priemernej mzde v kategórii pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Cieľom je, aby si každý mohol overiť, či nie je diskriminovaný.

Zákon zavádza kritickú hranicu päťpercentnej odchýlky. Ak sa ukáže, že mzda konkrétneho pracovníka je oproti priemeru v danej kategórii nižšia o viac ako päť percent, zamestnávateľ sa dostáva pod tlak. „Pokiaľ bude táto mzda odchýlená o viac ako päť percent, zamestnávateľ bude musieť tento rozdiel riadne zdôvodniť alebo ho do šiestich mesiacov odstrániť,“ vysvetlil minister práce. Ak k náprave nedôjde, do procesu povinne vstupujú odbory alebo iní zástupcovia zamestnancov, s ktorými musí firma situáciu prerokovať.

Dôležitým spresnením je, že pôsobnosť novely sa obmedzuje výhradne na klasické zamestnanecké vzťahy. Pre živnostníkov a externých dodávateľov služieb to znamená, že ich obchodné vzťahy a fakturované sumy zostávajú aj naďalej neverejnou záležitosťou a nebudú predmetom povinného porovnávania či reportovania.

Prísne podmienky už pri prvom kontakte

Nový zákon nemení len život vo vnútri firiem, ale zásadne upravuje aj pravidlá hry na trhu práce ešte pred podpisom zmluvy. Zamestnávateľ je po novom povinný zabezpečiť absolútnu nediskrimináciu už v procese náboru. To v praxi znamená koniec inzerátov šitých na mieru konkrétnemu pohlaviu.

Pracovné ponuky musia byť formulované rodovo neutrálne a musí z nich byť jasné, že pozícia je otvorená pre kohokoľvek bez ohľadu na rod. Hlavnou zmenou pre uchádzačov je právo poznať mzdové rozpätie skôr, než sa vôbec dostavia na pohovor. Táto transparentnosť má zabrániť situáciám, kedy sa plat určuje na základe vyjednávacích schopností, v ktorých sú muži asertívnejší, zatiaľ čo ženy majú tendenciu svoje platové nároky podhodnocovať.

Tvrdé sankcie pre hriešnikov

Transparentnosť nekončí len pri interných dopytoch zamestnancov. Väčšie firmy sa nevyhnú pravidelnému reportovaniu Ministerstvu práce. Spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami budú povinné predkladať správu o odmeňovaní každoročne, zatiaľ čo stredne veľké podniky so 100 až 250 zamestnancami tak budú musieť urobiť raz za tri roky. Tieto reporty sa stanú dôležitým podkladom pre Európsku komisiu a nástrojom na monitorovanie reálneho stavu platovej nerovnosti, ktorá na Slovensku podľa vládnych dát dosahuje v priemere 16 percent v neprospech žien.

Štát je pripravený nedodržiavanie pravidiel prísne trestať. V prípade preukázaného nerovného odmeňovania mužov a žien na rovnakej pozícii hrozí zamestnávateľom v správnom konaní pokuta až do výšky 100-tisíc eur. Tú bude ukladať Národný inšpektorát práce. Za administratívne pochybenia, ako je nepredloženie povinnej správy o odmeňovaní, sa sankcie pohybujú v rozmedzí od štyroch do osemtisíc eur.

Tvrdé sankcie v kombinácii s nejasnými kritériami, ako sú mäkké zručnosti, otvárajú dvere špekulatívnym žalobám. „Nový režim núti firmy pracovať s citlivými údajmi pod hrozbou vysokých pokút a náhrad škôd, čo je pre zamestnávateľov právne aj reputačne mimoriadne rizikové. Čím neurčitejšie sú pravidlá, tým väčší priestor vzniká na zbytočné právne spory,“ opisuje Martin Hošták, generálny sekretár RÚZ.

Politické trenice v parlamente

Hoci minister deklaroval, že zákon má plnú podporu sociálnych partnerov vrátane zamestnávateľských zväzov, politická zhoda v Národnej rade SR chýbala. Návrh nepodporili poslanci z KDH ani zo SaS. Minister práce v tejto súvislosti ostro kritizoval opozíciu za neschopnosť dohodnúť sa na legislatíve, ktorú od Slovenska vyžaduje Európska únia. Podľa jeho slov ide o nevyhnutnú transpozíciu, ktorej ignorovanie by krajine prinieslo sankcie z Bruselu.

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) podrobila novú legislatívu tvrdej kritike. Tvrdí, že zákon v realite prinesie presný opak toho, čo sľubuje – ženám nepomôže, ale spraví z nich pre firmy „rizikovú skupinu“. „Tieto zákony ženám strašne škodia. Presúvame dôkazné bremeno na firmy, automaticky ich považujeme za páchateľov a hrozíme im pokutami, ak náhodou nebudú vedieť úradníkom tabuľkovo vysvetliť, prečo má niekto iný plat. Výsledkom tohto tlaku nebude rovnosť, ale to, že firmy si pri výbere z dvoch rovnako šikovných kandidátov radšej vyberú muža, aby sa vyhli štátnej buzerácii a riziku, že žena zostane doma na OČR. Ak chceme ženám skutočne pomôcť, štát musí začať budovať škôlky, preplácať náklady na OČR a podporovať flexibilné úväzky, nie trestať zamestnávateľov za to, že chcú tvoriť zisk.“

Aj Republiková únia zamestnávateľov potvrdzuje obavy, ktoré podotkli opozičné strany. „Áno, obávame sa citeľného nárastu administratívnych nákladov, a to najmä pri firmách od 100 zamestnancov. Nejde len o jednorazové nastavenie procesov, ale o trvalú povinnosť zbierať, triediť, vyhodnocovať a reportovať citlivé mzdové údaje, navyše v režime, ktorý pri odchýlke nad 5 % spúšťa ďalšie procedúry vrátane spoločného posúdenia,“ vysvetľuje Martin Hošták.

Ďalej dodáva, že to je podľa zamestnávateľov presne typ regulácie, ktorá produkuje viac byrokracie. Z pohľadu podnikateľského prostredia je problém ešte širší. Slovensko aj EÚ dnes zápasia najmä s konkurencieschopnosťou, slabým rastom produktivity a rastúcim regulačným zaťažením. Pridávať ďalší reporting do prostredia, ktoré je už dnes pre firmy preťažené, je krok nesprávnym smerom.

Povinná transparentnosť nesmie zničiť motiváciu a výkonové rozdiely, preto RÚZ žiadala jasné uznanie objektívnych kritérií priamo v zákone. „Zamestnávanie nie je pásová výroba a firmy potrebujú flexibilitu, aby mohli odmeňovať ľudí podľa ich reálnej hodnoty a zručností. Ak štát nastaví mantinely príliš tesno, namiesto spravodlivosti prinesie len plošné a opatrnícke odmeňovanie,“ tvrdí Hošták.

Zákon ako celok nadobudne účinnosť 7. júna 2026, no firmy musia začať s prípravami okamžite. Prvé správy o odmeňovaní budú musieť zamestnávatelia predložiť ministerstvu najneskôr do 15. apríla nasledujúceho roka po nadobudnutí účinnosti. „Zákon zariadi to, aby muži a ženy na rovnakej pozícii zarábali rovnako,“ uzavrel minister s vierou, že nové pravidlá definitívne zmažú nespravodlivé rozdiely na slovenskom trhu práce.

Európska únia ako strážca platovej férovosti

Európska únia dlhodobo upozorňuje, že mzdová nerovnosť nie je len lokálnym problémom Slovenska, ale celoeurópskou výzvou. Podľa posledných dostupných dát Eurostatu za rok 2023 sa rozdiely v odmeňovaní naprieč kontinentom dramaticky líšia, čo dokazuje, že nejde o „prirodzený stav“, ale o dôsledok nastavenia politík. Kým Luxembursko sa stalo prvou krajinou, ktorá rozdiel prakticky vymazala, na opačnom póle stojí Lotyšsko (19 %), Rakúsko (18,3 %) či Česko (18 %). Slovensko sa s približne 16-percentným rozdielom stabilne drží v tej horšej polovici rebríčka.

EÚ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozdiel v odmeňovaní (tzv. Gender Pay Gap) nie je len suchý štatistický údaj. Je to indikátor, ktorý hovorí o tom, o koľko menej zarábajú ženy v priemere na hodinu v porovnaní s mužmi. Zjednodušene povedané, ak muž zarobí jedno euro, Slovenka za rovnaký čas dostane v priemere len 84 centov. Tento stav Brusel kritizuje nielen z etického hľadiska, ale aj ako ekonomické zlyhanie – nevyužitý potenciál vzdelaných žien priamo brzdí rast HDP celej Únie.

Od nespravodlivej mzdy k chudobnému dôchodku

Európska únia varuje, že kumulatívny efekt týchto rozdielov sa naplno prejaví až v starobe. Keďže ženy počas života zarábajú menej, odvádzajú aj nižšie sumy do dôchodkového systému. Výsledkom je tzv. Gender Pension Gap (rozdiel v dôchodkoch), ktorý je na úrovni EÚ priemerne takmer 30 %. To znamená, že ženy nad 65 rokov sú vystavené oveľa vyššiemu riziku sociálneho vylúčenia a chudoby. Práve preto Brusel tlačí na transparentnosť odmeňovania – nejde len o férovosť tu a teraz, ale o zabezpečenie dôstojnej staroby pre polovicu populácie Európy.