Zákonník práce zmení pravidlá, ktoré roky likvidovali odbory v slovenských fabrikách. Niektorých zamestnancov už nebude možné len tak vyhodiť
Slovenské firmy už nebudú môcť len tak „upratať“ nepohodlných odborárskych predákov. Ministerstvo práce po rokoch sťažností na takzvaný „union busting“ prichádza s novelou Zákonníka práce. Ak firma prepustí odborára bez súhlasu štátu, bude ho musieť platiť až do právoplatného verdiktu súdu. Bez limitu.
Video
TK Erika Tomáša: Koniec vyhadzovaniu odborárov?
Zdroj:
TA3
Doterajšia prax na Slovensku pripomínala hru na mačku a myš, v ktorej mal zamestnávateľ takmer vždy navrch. Ak sa odborový predák stal pre firmu nepohodlným – napríklad preto, že príliš tvrdo vyjednával o platoch – firma ho prepustila aj bez súhlasu odborov. Hoci tým porušila zákon, nasledoval scenár, ktorý odborárskych lídrov likvidoval: súdny spor trvajúci tri a viac rokov, počas ktorých bol prepustený človek bez príjmu a stratil kontakt s kolegami.
„Nezákonné prepúšťanie odborárskych predákov v posledných rokoch akceleruje. Často sa stáva, že nadnárodné firmy prepustia predáka bez súhlasu odborovej organizácie, čo je v rozpore so zákonom,“ priznal na dnešnej tlačovej konferencii minister práce Erik Tomáš.
Do hry vstupuje arbiter
Ministerstvo chce tento stav zmeniť zavedením nového „arbitra“ – Národného inšpektorátu práce (NIP). Podľa novej legislatívy, ktorú rezort práve posiela do pripomienkového konania, bude musieť zamestnávateľ pred každým prepustením odborového funkcionára požiadať o súhlas práve inšpektorát.
Celý proces má byť pod drobnohľadom tripartitnej komisie (zástupca štátu, odborov a zamestnávateľov), ktorá odporučí generálnemu riaditeľovi NIP, či súhlas vydať.
„Základným princípom je, že do procesu vstupuje Národný inšpektorát práce. Chceme ochrániť poctivých odborárov pred nepoctivými zamestnávateľmi, ale zároveň aj poctivých zamestnávateľov pred tými, ktorí si založia odbory len fiktívne, aby uspokojili osobné záujmy,“ vysvetľuje Tomáš.
Ak firma prehrá, zaplatí všetko
Najväčšou zmenou je finančný dopad na firmy, ktoré sa rozhodnú ísť „hlavou proti múru“. Ak inšpektorát súhlas nedá a firma predáka aj tak vyhodí, výpoveď bude neplatná a pracovný pomer bude trvať naďalej. Zamestnávateľ bude musieť človeku prideľovať prácu a platiť mu mzdu (alebo náhradu mzdy) až do momentu, kým súd nerozhodne inak.
Navyše padá doterajší limit 36 mesiacov na doplatenie mzdy pri neplatnom skončení pomeru. Po novom bude musieť firma v prípade prehry doplatiť mzdu za celé obdobie sporu, aj keby trval päť rokov.
Keď lídra „odstrihnú“, odbory zanikajú
Podľa Moniky Benedekovej, predsedníčky najväčšieho odborového zväzu KOVO, nejde len o peniaze, ale o prežitie odborov na pracoviskách. „Ak zamestnávateľ prepustí lídra, fungovanie organizácie je paralyzované a v niektorých prípadoch to vedie až k jej zániku,“ hovorí Benedeková.
Popisuje prípady z Bratislavy, Žiliny či Liptovského Mikuláša, kde boli predáci prepustení hneď po tom, ako upozornili na porušovanie zákona alebo tvrdšie vyjednávali. „Títo ľudia sa stávajú pre zamestnávateľov nepohodlnými. Union busting považujeme za potláčanie demokratických práv na pracoviskách,“ dodala šéfka OZ KOVO s tým, že novinka vnesie do vzťahov viac transparentnosti a prevencie.
Erik Tomáš novelu prezentuje ako splnenie posledného bodu z Programového vyhlásenia vlády v oblasti pracovného práva. Pripomenul, že minimálna mzda sa už v roku 2028 prehupne cez hranicu 1 000 eur a že vláda posilnila aj kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré po novom platia pre celé sektory.
Na otázku, či nejde o kopírovanie opozičného návrhu Simony Petrík (PS), minister odpovedal, že vládny návrh je „komplexnejší a spravodlivejší“, práve vďaka zapojeniu inšpektorátu práce. Či sa nové pravidlá osvedčia v praxi, ukážu až prvé ostré spory v nadnárodných fabrikách, ktoré doteraz pokuty za nezákonné prepúšťanie vnímali len ako „prevádzkový náklad“.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.