Volá vám šéf po práci? Nie vždy ste povinní zdvihnúť telefón. Zákonník práce jasne určuje pravidlá
Po skončení pracovnej doby si väčšina ľudí chce oddýchnuť a venovať sa súkromiu. V praxi sa však často stáva, že zamestnávateľ volá alebo píše aj večer či cez víkend. To potom vyvoláva otázku, či je zamestnanec povinný reagovať.
Video
Užitočná pravda: Nahradí vás umelá inteligencia? Tieto profesie AI nikdy nezvládne – patrí k nim aj tá vaša?
Nahradí vášho šéfa alebo vás čoskoro robot? Umelá inteligencia prekresľuje mapu trhu práce na Slovensku, no jedna skupina zamestnancov má v rukách tromf, ktorý žiaden kód nenapodobní. Prezidentka APAS Zuzana Rumiz v relácii odhaľuje, ktoré profesie sú voči AI imúnne a prečo by sa štát mal konečne zobudiť a podporiť skúsených seniorov, kým ešte majú chuť odovzdávať svoje nenahraditeľné know-how.
Zdroj:
TV Pravda
Hranica medzi pracovným a súkromným časom pritom nie je vždy jasná. Niektorí zamestnanci reagujú automaticky, iní to ignorujú a cítia sa kvôli tomu nepríjemne. Práve preto je dôležité vedieť, kde sa končia pracovné povinnosti.
Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na odpočinok mimo pracovného času. Zamestnávateľ môže požadovať dostupnosť len v prípade, že ide o pracovnú pohotovosť, ktorá musí byť vopred dohodnutá. Inak zamestnanec nemá povinnosť zdvihnúť telefón.
Pracovný čas
V Zákonníku práce sa jasne stanovuje, čo sa považuje za pracovný čas a čo už patrí do oddychu. Pracovný čas je obdobie, keď zamestnanec pracuje, plní úlohy a je k dispozícii zamestnávateľovi. Naopak, všetok čas mimo práce sa berie ako čas na odpočinok. Základom je, že pracovný týždeň tvoria sedem po sebe nasledujúcich dní.
Zákon zároveň určuje, koľko hodín môže človek pracovať. Bežne je to najviac 40 hodín týždenne. Pri niektorých typoch práce, napríklad pri zmenách alebo rizikových povolaniach, je tento čas kratší. Existujú aj osobitné pravidlá pre mladistvých, ktorí môžu pracovať menej hodín. V rámci jedného dňa by pracovný čas spravidla nemal presiahnuť osem hodín.
„Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín,“ píšu v zákonníku práce.
Existuje aj práca nadčas, avšak aj tá má svoje limity. Priemerne by človek nemal pracovať viac ako 48 hodín týždenne. Výnimku majú napríklad zdravotníci, ale len ak s tým sami súhlasia. Takýto súhlas však môžu kedykoľvek odvolať a nemôžu byť za to potrestaní.
Pracovná pohotovosť a dostupnosť mimo práce
V Zákonníku práce sa pracovná pohotovosť chápe ako čas mimo bežnej pracovnej doby. Ide o situáciu, keď je zamestnanec pripravený nastúpiť do práce, ak je to potrebné. Môže ju zamestnávateľ nariadiť alebo sa na nej so zamestnancom dohodnúť, ale len v odôvodnených prípadoch. Zamestnanec sa pritom musí zdržiavať buď na pracovisku, alebo na inom dohodnutom mieste.
Ak je zamestnanec počas pohotovosti priamo na pracovisku, tento čas sa berie ako pracovný čas, aj keď práve nepracuje. Za každú takúto hodinu mu patrí mzda, minimálne vo výške minimálnej hodinovej mzdy. Ak sa dohodnú na náhradnom voľne, dostane aj voľno namiesto odpracovaného času.
V prípade, že je pohotovosť mimo pracoviska, napríklad doma, tento čas sa do pracovného času nezapočítava. Zamestnanec však zaň dostáva odmenu, najmenej 20 % minimálnej mzdy za každú hodinu. V prípade, že počas pohotovosti začne reálne pracovať, tento čas sa už považuje za nadčas.
Zákon stanovuje aj jasné limity. Zamestnávateľ môže nariadiť pohotovosť najviac 8 hodín za týždeň a 100 hodín za rok. Ak má byť dlhšia, musí s tým zamestnanec súhlasiť. Pri pružnom pracovnom čase sa pohotovosť na pracovisku berie ako normálna práca. Za čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovnej doby sa dá dohodnúť náhrada, napríklad peniaze alebo voľno.
Ak ste teda doma po pracovnej dobe, nemusíte riešiť pracovné veci. Výnimkou je len prípad, keď máte dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.