Zruší sa prvá valorizácia dôchodkov? Odbory a ministerstvo práce varujú, že návrh môže tvrdo zasiahnuť najmä seniorov s nízkymi príjmami

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rozvírila diskusiu o dôchodkoch. Jej analytici vo svojej najnovšej správe odporúčajú zrušiť tzv. prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov, teda mechanizmus, ktorý čerstvým dôchodcom hneď po priznaní penzie automaticky zvyšuje jej sumu o infláciu.

Podľa RRZ ide o zbytočné dvojité zvýhodnenie, ktorý štát stojí stovky miliónov eur a zároveň vytvára nerovnosť medzi dôchodcami. Odborníci však upozorňujú, že návrh môže tvrdo zasiahnuť najmä ľudí s nízkymi príjmami a ide skôr o ad hoc šetrenie, než o systémovú reformu.

Vlna predčasných dôchodkov odčerpala miliardy

Analytici Matúš Ferienčík, Matúš Senaj a Jana Valachyová v komentári Cena za výhodné predčasné dôchodky pripomínajú, že v rokoch 2023 a 2024 nastala mimoriadna vlna predčasných odchodov do penzie.

„Vďaka viacerým okolnostiam boli v tom čase predčasné dôchodky štedrejšie než dnes, čo motivovalo rekordný počet ľudí,“ píšu autori. Navýšenie nových penzií dosahovalo 110 až 160 eur mesačne, čo znamenalo, že za dva roky pribudlo viac ako 60-tisíc predčasných dôchodcov – 2,5-krát viac než v predchádzajúcom období.

Pre verejné financie to znamená dodatočné výdavky 897 miliónov eur a výpadok príjmov 776 miliónov eur do roku 2031. Čistý negatívny dopad na rozpočet sa vyšplhá na 1,5 miliardy eur, pričom vyšší dlh zvyšuje aj budúce náklady na úroky.

Dvojitá kompenzácia inflácie

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster tvrdí, že prvá valorizácia je nielen nákladná, ale aj nespravodlivá. „Ak idem do dôchodku napríklad v roku 2025, moja penzia sa vypočíta na základe priemernej mzdy k septembru 2024. V raste miezd sa už odráža aj predošlá inflácia, takže je kompenzovaná raz. No novému dôchodcovi sa zároveň hneď po priznaní penzie pridá aj valorizácia o infláciu, čiže inflácia je kompenzovaná dva razy,“ vysvetľuje Šuster.

Podľa neho by zrušenie prvej valorizácie „zlepšilo spravodlivosť medzi generáciami“ a odstránilo taktizovanie, kedy sa oplatí odísť do dôchodku. „Dnes sa napríklad dôchodcovia, ktorí odišli v roku 2022, môžu oprávnene cítiť ukrátení, keď vidia, že tí z roku 2023 sú na tom podstatne lepšie,“ dodáva.

RRZ odhaduje, že úspory z tohto opatrenia by sa postupne kumulovali a mohli by prispieť k dlhodobej udržateľnosti verejných financií rádovo 0,1 až 0,2 percenta HDP.

„Legislatívne by šlo o jednoduchú zmenu – možno len vypustenie jednej vety v zákone,“ tvrdí Šuster. Politická priechodnosť je však podľa neho otázna.

„Optimálny stav je téma na dlhšiu diskusiu. Čo sa týka nových dôchodkov, ukotvenie na priemernú mzdu za tretí štvrťrok je správne a viac sa to podľa nás vylepšiť nedá – pracujeme totiž s najnovšími dostupnými dátami pred koncom roka,“ hovorí Šuster.

Okrem toho sa dá podľa Šustera vylepšiť obdobie, za ktoré sledujeme infláciu. “Momentálne sa berie do úvahy priemerná inflácia od začiatku roka do septembra. Lepšie by však bolo pozerať sa na medziročnú infláciu od septembra do septembra. Tak by obdobie, za ktoré sledujeme infláciu, prirodzene nadväzovalo na koniec obdobia, ku ktorému sú ukotvené mzdy. Väčšiu váhu by tak získali novšie dáta. Podobne je možné upraviť aj mimoriadnu valorizáciu k júnu, ktorá bola zatiaľ použitá iba raz, v roku 2023.“

Šuster zdôrazňuje, že navrhované úpravy majú len mierny dopad na udržateľnosť verejných financií, ale „ide aspoň správnym smerom“. Podľa neho cieľom nie je šetriť na dôchodcoch, ale odstrániť systémovú chybu, ktorá spolu s inými nepriaznivými okolnosťami spôsobila výrazné škody na trhu práce aj v dôchodkovom systéme. „Keďže podobné nepriaznivé okolnosti môžu nastať znovu, mali by sme opraviť aspoň túto chybu. Mimoriadne vysoká motivácia odísť do predčasného dôchodku v roku 2023 sa napríklad preniesla aj na motiváciu vojakov a policajtov ísť do výsluhového dôchodku v roku 2024,“ upozorňuje.

Podľa člena rady RRZ by navrhované opatrenia mali mať stabilizačný účinok. „Motivácia odísť či neodísť na predčasný dôchodok bola v roku 2022 nastavená príliš štedro. Od júla 2024 sa to upravilo – krátenie za každý mesiac predčasného dôchodku je zjednotené na 0,5 %. Je to vcelku spravodlivé nastavenie, formálne povedané aktuársky neutrálne. Jednoducho povedané, pri skoršom odchode dostanete podobnú celkovú sumu dôchodkov, len rozloženú na viac mesiacov. Výpočty sú technicky zložitejšie, zahrňujú očakávanú dĺžku života, pravdepodobnosti úmrtia, valorizácie dôchodkov a výpadky platených odvodov.“

Ad hoc šetrenie na úkor slabších

Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Jan Košč vidí zrušenie prvej valorizácie oveľa kritickejšie. „Ide o opatrenie motivované snahou ušetriť, ktoré neberie do úvahy, ako to postihne samotných dôchodcov, najmä tých s nízkymi penziami,“ upozorňuje.

Podľa neho by pri vyššej inflácii šlo o „vážny zásah do výšky dôchodkov“ a návrh je nespravodlivý voči ľuďom, ktorí odchádzajú do dôchodku dnes. „Ak chceme, aby ľudia pracovali dlhšie, musíme ich motivovať, nie trestať. Potrebujeme age manažment a lepšie pracovné podmienky, nie rýchle škrty,“ dodáva.

Avšak podľa Radovana Ďuranu z INESS prvá valorizácia nemá zmysel a je nespravodlivá. „Rast cien je vo veľkej miere premietnutý v raste priemernej mzdy za uplynulé obdobie, ktorý sa používa na výpočet dôchodku pri priznaní. Toto nespravodlivé zvýhodnenie dôchodkov sa prenáša ďalšími valorizáciami až do konca poberania dôchodku,“ uviedol.

Ďalej sa zhoduje so Šusterom: „Predchádzajúci dôchodcovia mali neprimerane valorizované dôchodky bol omyl, ktorý sa už neodstane. Nespravodlivé by bolo pokračovanie v tomto umelom zvýhodnení pre pracujúcich, ktorí musia platiť vysoké odvody a dane na financovanie prvej valorizácie.“

Košč tiež upozorňuje, že Slovensko zatiaľ nevedie širšiu verejnú diskusiu o tom, ako nastaviť dôchodkový systém udržateľne. „Dobieha nás demografia, digitalizácia a klimatická kríza, no stále fungujeme s modelom zo začiatku 20. storočia,“ hovorí.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s návrhom RRZ nesúhlasí. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesúhlasí s tým, aby sa znižovala suma novopriznaných dôchodkov,“ uviedol rezort v stanovisku pre denník Pravda.

Myšlienka RRZ prichádza v čase, keď sa konsolidácia verejných financií stáva jednou z najväčších výziev budúcej vlády. Podľa Šustera by bol práve rok 2025 vhodným obdobím na úpravu, keďže riadna valorizácia dôchodkov je tento rok len 2,1 percenta a zmena by nespôsobila veľké výpadky v príjmoch nových dôchodcov.

„Cieľom nie je šetriť na dôchodcoch, ale opraviť systémovú chybu, ktorá sa pri vysokej inflácii ukázala ako veľmi drahá,“ dodáva.