Trump zvažuje odchod z NATO. Z aliancie je „znechutený“ a nazval ju papierovým tigrom

„Áno, povedal by som, že je to viac než len na zváženie,“ odpovedal Trump na otázku, či po skončení konfliktu na Blízkom východe prehodnotí členstvo USA v Severoatlantickej aliancii. „NATO ma nikdy nepresvedčilo. Vždy som vedel, že je to papierový tiger. A Putin to, mimochodom, vie tiež,“ vyhlásil americký prezident.

Trump neskôr podľa agentúry Reuters uviedol, že vážne uvažuje o stiahnutí Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie. Dôvodom je podľa neho neochota ďalších členských štátov NATO podporiť americké ciele ohľadom Iránu.

Trump má v noci na štvrtok SELČ vystúpiť s prejavom, ktorý sa bude týkať americko-izraelských úderov na Irán. Údery proti Iránu, ktoré rozpútali vojnu na Blízkom východe, začali Spojené štáty a Izrael 28. februára. Irán v odplate cieli na americké a izraelské ciele v regióne.

Trump agentúre Reuters tiež povedal, že v prejave vyjadrí „znechutenie“ nad NATO kvôli tomu, čo považuje za nedostatok podpory amerických cieľov v Iráne. Dodal, že „rozhodne“ uvažuje o pokuse vyviesť Spojené štáty zo Severoatlantickej aliancie.

Kongres v roku 2023 za vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena v rámci návrhu zákona o obrannej politike (NDAA) prijal opatrenia zakazujúce americkému prezidentovi jednostranne, teda bez súhlasu Kongresu, opustiť Severoatlantickú alianciu. Jedným z dvoch senátorov, ktorí vtedy opatrenie presadili, bol terajší šéf americkej diplomacie Marco Rubio.

Trump kritizuje spojencov z NATO za to, že podľa neho nerobia nič, aby Spojeným štátom vo vojne proti Iránu pomohli. Washington napríklad žiada o vojenskú podporu na zaistenie Hormuzského prielivu. Kľúčovú námornú cestu zablokoval Irán v reakcii na americké a izraelské útoky, ktoré pokračujú piatym týždňom. Za normálnej situácie tadiaľto tankery prepravujú zhruba pätinu svetovej produkcie ropy a približne tretinu skvapalneného zemného plynu (LNG).

„Bolo ťažké tomu uveriť. A netlačil som na to… Veľmi som na tom netrval. Jednoducho si myslím, že by to mala byť samozrejmosť,“ povedal Trump o neochote európskych spojencov zapojiť sa do znovuotvorenia Hormuzského prielivu. Európske krajiny však okrem iného namietajú, že sa vojny nezúčastňujú a že s nimi USA, spojenci v NATO, začatie úderov vo februári ani nekonzultovali.

Republikánsky prezident v rozhovore pre The Daily Telegraph staval prístup Európy do kontrastu s americkou pomocou Ukrajine. „Ukrajina nebola naším problémom. Bola to skúška a my sme tam pre nich boli a vždy by sme tam pre nich boli. Oni tu pre nás neboli,“ povedal Trump.

Američania tiež Európanom vyčítajú, že americkej armáde neumožňujú využívať ich vojenské základne na útoky proti Iránu. V rozhovore pre stanicu Fox News to v noci na dnes spomenul šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Minister zahraničných vecí povedal, že USA budú musieť po skončení súčasnej vojny proti Iránu svoje vzťahy s NATO prehodnotiť. Konečné rozhodnutie je podľa neho na Trumpovi.

Rubio sa v úlohe senátora o prijatí opatrení o zákaze jednostranného opustenia NATO na základe jednostranného rozhodnutia prezidenta zasadil spolu s demokratickým senátorom Timom Kainom. Opatrenie podľa nich preukazovalo „americkú podporu aliancii, ktorá je základným kameňom (americkej) národnej bezpečnosti“ a „dáva silný signál autoritárskym režimom po celom svete, že slobodný svet zostáva jednotný“.

Trump americké členstvo v NATO kritizoval aj vo svojom prvom funkčnom období. V roku 2018 napríklad spochybnil kľúčový článok päť zmluvy o spoločnej obrane, keď sa pýtal, či by sa USA mali podieľať na obrane malého štátu ako Čierna Hora, ktorá je tisíce kilometrov ďaleko. Už v roku 2000 Trump vo svojej knihe „The America We Deserve“ (Amerika, ktorú si zaslúžime) napísal, že „stiahnuť sa z Európy by krajinu zachránilo ročne milióny dolárov“.

Údery proti Iránu, ktoré zažali vojnu na Blízkom východe, začali Spojené štáty a Izrael 28. februára. Irán v odplate cieli na americké a izraelské ciele v regióne.

Pavel: Zapojenie NATO v Iráne nedáva zmysel

Americká požiadavka na účasť ostatných členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v konflikte na Blízkom východe nedáva zmysel, povedal v stredu novinárom prezident Petr Pavel na brífingu po návšteve pracovísk Akadémie vied ČR v Prahe.

Uviedol, že NATO bolo založené ako obranná aliancia. Spojené štáty nikto nenapadol, preto zapojenie ostatných členských štátov nespĺňa to, na akých parametroch bola aliancia založená, mieni Pavel. Odchod Spojených štátov by podľa neho znamenal zásadnú skúšku pre zvyšok aliancie.