Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Mesiac úderov na islamskú republiku. Čo získava a s čím nie je spokojný líder židovského štátu vo vojne proti Iránu?
Až po návrate Donalda Trumpa k moci sa Benjaminovi Netanjahuovi podarilo dosiahnuť to, po čom zjavne dlho túžil: zakročiť proti Iránu s použitím zdrvujúcej vojenskej sily. Prezident USA pomohol izraelskému premiérovi najprv v júni 2025, keď Američania bombardovali iránske jadrové zariadenia, a potom na konci februára tohto roku šéf Bieleho domu pritvrdil rozpútaním oveľa väčších a dlhšie trvajúcich úderov.
Pozemná invázia do Iránu? Generál Macko vidí po mesiaci vojny dva scenáre
Americké-izraelské útoky na Irán trvajú už mesiac, začali sa 28. februára. Generál vo výslužbe Pavel Macko pre Pravdu zhodnotil, či je pravdepodobné, že nasledovať bude pozemná operácia. Zdroj: Pravda
Ako vyzerá situácia po mesiaci útokov, ktoré sa začali 28. februára? Izrael je asi jediná krajina na svete, kde sa s raketami a bombami padajúcimi na Irán stotožňuje jednoznačná väčšina ľudí. „Vojnu po jej štyroch týždňoch podporujú viac ako tri štvrtiny židovských občanov ," informoval server Times of Israel. Z prieskumu Izraelského inštitútu demokracie vyplynulo, že s útokmi súhlasí až 78 percent Židov. Naopak, menšinoví izraelskí Arabi sú prevažne proti úderom na islamskú republiku.
Je pochopiteľné, že jasná väčšina izraelských Židov hodnotí útoky na Irán kladne napriek tomu, že museli rátať s revanšom svojho úhlavného nepriateľa. Predstavitelia režimu v Teheráne totiž dlhodobo vyhlasujú, že Izrael treba odstrániť z mapy sveta. A spolu s týmto vyhrážaním súvisí podozrenie z využívania iránskeho jadrového programu na zbrojné účely. „Netanjahu si urobil z iránskej hrozby najviac konzistentnú tému svojej politickej kariéry," poznamenal Times of Israel. Server poukázal na to, že režim ajatolláhov by mal mať v súčasnosti už najmenej 440 kilogramov uránu obohateného na viac ako 60 percent.
Netanjahu má už síce 76 rokov, ale na odchod do politického dôchodku ešte nepomýšľa. Parlamentné voľby sa majú v Izraeli uskutočniť v riadnom termíne 27. októbra tohto roku (týždeň po 77. narodeninách predsedu vlády) a cieľ politického matadora v nich je jasný: udržať sa pri moci. Vojna s Iránom a nemenej útoky na pozície radikálov z Hizballáhu v Libanone môžu vytvárať o Netanjahuovi obraz silného a úspešného lídra, ktorý túži, aby mu veľa voličov odpustilo udalosti 7. októbra 2023. Pripomeňme, že vtedy palestínski teroristi spáchali nevídaný masaker, po ktorom premiér čelil ostrej kritike, že tajné služby nedokázali predísť rozsiahlemu vraždeniu i únosom na izraelskom území.
Trump je silno proizraelský, takže Netanjahu mohol dúfať, že prezident USA uvedie svoju armádu do pohybu. Svoj vzťah k židovskému štátu potvrdil v minulosti napríklad tým, že počas prvého funkčného obdobia v Bieleho dome rozhodol o premiestnení amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. Netanjahu teraz evidentne potreboval nájsť súzvuk s Trumpom: „Izrael sa cítil dlhodobo neschopný vyjsť víťazne z akéhokoľvek konfliktu proti Iránu bez podpory Spojených štátov. Táto podpora nikdy neprišla – až kým sa neobjavil Trump," podotkla televízna stanica Al Džazíra.
Americká lietadlová loď priplávala do Chorvátska
Americká lietadlová loď Gerald R. Ford, ktorá bola nasadená v americko-izraelských operáciách proti Iránu, v sobotu zakotvila v chorvátskom jadranskom prístave Split, kde sa podrobí opravám a údržbe.
Pokračovala, že vojna proti Iránu môže pomôcť zobraziť Netanjahua ako lídra štátu, ktorý zostáva hegemónom v regióne. Naopak, jeden z jeho nepriateľov, ktorým bol sýrsky líder Bašár Asad, stratil moc a už dlhé mesiace žije v ruskom exile. Al Džazíra sa nazdáva, že Netanjahu si upevní midž nebojácneho premiéra aj v prípade, že režim v Iráne nepadne. Voliči mu zatiaľ dôverujú, čo sa týka úderov na islamskú republiku: viac ako tri pätiny izraelských občanov sa nazdáva, že ich predseda vlády zvláda vedenie vojny.
Po mesiaci útokov na Irán však Netanjahu pravdepodobne nemôže rozprávať o tom, že všetky hlavné veci sa vyvíjajú podľa jeho očakávaní. Prečo? Veľa vojenských cieľov sa síce podarilo zničiť, no zdá sa, že jeden významný odhad mu nevychádza: „Netanjahu si osvojil plán Mosadu na vyvolanie ľudového povstania na začiatku vojny v Iráne a je frustrovaný, že sa to nepodarilo dosiahnuť," napísal americký denník New York Times.
Je na videu stíhačka F-35? Iránske gardy tvrdia, že áno (Video z 19.03.2026)
Iránske Revolučné gardy zverejnil video zo zásahu americkej stíhačky F-35. Pravosť videa zatiaľ nebola potvrdená.
Izraelská stanica Channel 12 v tejto súvislosti uviedla, že šéf Mosadu David Barnea predložil niekedy vo februári Netanjahuovi plán, v ktorom ubezpečoval, že po likvidácii iránskych vodcov by sa mobilizovali opozičné sily, ktorých aktivita by viedla k masovým nepokojom. Výsledkom by podľa izraelskej tajnej služby bol pád režimu. Opak je pravdou. Zabitý bol starý 86-ročný ajatolláh Alí Chameneí, ktorého však nahradil na pozícii duchovného vodcu jeho syn, o ktorom sa hovorí, že je ešte väčší protiizraelský radikál, ako bol otec. (Treba však dodať, že je otázne, čo bude s 56-ročným Modžtabom Chameneím, lebo pri jednom útoku bol údajne vážne zranený a lieči sa v Moskve.)
New York Times tvrdí, že predchodca Barneu na čele Mosadu pristupoval k Iránu inak: „Yossi Cohen považoval zmenu režimu v Teheráne za nepravdepodobnú." Denník dodal, že uprednostňoval oslabovanie režimu prostredníctvom medzinárodných sankcií a cielených atentátov na jadrových vedcov.
Vojnu plánovali amatéri, hovorí historik Lukeš o zásahu USA. Bol registrovaný republikán, dnes je z Trumpa šokovaný
Historik a politológ Igor Lukeš bol kedysi registrovaným republikánom. Dnes otvorene hovorí o šoku z toho, ako sa strana zmenila po nástupe Donalda Trumpa. Tvrdí, že prezident porušil ústavu, vojnu s Iránom plánovali amatéri a Spojené štáty sa dostávajú mimo rámca štandardnej demokracie.
Čo sa týka chýbajúceho odporu na námestiach a v uliciach, vysvetlením by mohol byť veľký strach. Nedávno (ešte pred vypuknutím vojny) sa totiž naprieč Iránom konali masové protesty odporcov ajatolláha Alího Chameneího a jeho kumpánov, proti ktorým brutálne zasiahli. Nie je vylúčené, že pri krvavom potláčaní demonštrácií zabili až takmer 30-tisíc ľudíí. Obava z repríz masakry môže Iráncov odrádzať vyjsť protestovať.
Trump a Netanjahu vstupovali do vojny proti Iránu oduševnene spoločne, ale či ju ukončia obaja rovnako spokojní, je nateraz otázne. Faktom síce je, že prezident USA pokračuje vo vyhrážaní sa, keď najnovšie potvrdil i pritvrdil, lebo povedal, že ak Irán neodblokuje Hormuzský prieliv, tak môže vydať rozkaz vyhodiť do vzduchu iránskeho elektrárne a ropné vrty.
Na druhej strane Trump prízvukuje, že uprednostňuje diplomaciu, čiže nájdenie spoločnej reči vedúcej k zastaveniu vojny. A izraelský líder? „Netanjahu nechce dohodu. Chce, aby pokračovala. Sľúbil, že táto vojna ukončí všetky existenčné hrozby, ktorým čelí Izrael, a momentálne sa nachádza medzi sľubmi a tým, čo sa deje v teréne," poznamenal podľa stanice BBC izraelský analytik a bývalý vojenský spravodajca Michael Milstein.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.