Bude z aliancie „zombie“ organizácia? Rubio pred Trumpom zachraňoval NATO, teraz sa mu vyhráža
Donald Trump nemôže len tak nariadiť, aby USA vystúpili zo Severoatlantickej aliancie. Kongres v roku 2023 prijal legislatívu, ktorá takýto krok podmieňuje súhlasom zákonodarcov. Jedným z predkladateľov zákona bol vtedajší republikánsky senátor a súčasný minister zahraničných vecí Marco Rubio. Hoci to priamo nepriznal, bolo jasné, že to bola aj reakcia na debatu, že Trump by sa v istom momente mohol rozhodnúť, že s alianciou skoncuje.
Americký minister zahraničia Marco Rubio a prezident Donald Trump (v pozadí).
Ministrov obrat
Teraz je to však samotný Rubio, ktorý sa podľa vzoru svojho šéfa vyhráža NATO. Bielemu domu nie je po chuti, že európski spojenci zatiaľ odmietajú priamo sa zapojiť do americko-izraelského bombardovania Iránu, ktoré trvá už viac ako mesiac. A ani sa nehrnú do toho, aby svoje lode poslali do Hormuzského prielivu. Túto námornú obchodnú tepnu zatiaľ Irán úspešne blokuje a vytvára tak tlak na svetovú ekonomiku, čo je problém aj pre USA.
Video
Pozemná invázia do Iránu? Generál Macko vidí po mesiaci vojny dva scenáre
Americké-izraelské útoky na Irán trvajú už mesiac, začali sa 28. februára. Generál vo výslužbe Pavel Macko pre Pravdu zhodnotil, či je pravdepodobné, že nasledovať bude pozemná operácia.
Zdroj:
Pravda/Andrej Matišák
Vláda v Madride hneď na začiatku bojov vyhlásila, že vojna je nelegálna, a neumožnila Spojeným štátom využívať vojenské základne na španielskom území. Iné krajiny zvolili opatrnejší prístup, Slovensko napríklad konflikt kritizovalo, ale vzdušný priestor pre Američanov otvorilo. Británia poskytla svoje základne na útok proti Iránu v Hormuzskom prielive, ale tiež drží bokom svojich vojakov.
Američania by však chceli viac, a kým ešte nedávno Rubio NATO zachraňoval, teraz sa mu vyhráža. „Bez Spojených štátov neexistuje Severoatlantická aliancia. Myslím si, že si to uvedomujú všetci vrátane NATO. Ak by sme sa zajtra rozhodli, že stiahneme naše jednotky z Európy, bol by to koniec aliancie,“ vyhlásil Rubio v rozhovore pre televíziu Al Džazíra.
Šéf diplomacie dostal aj otázku, či to USA vnímajú ako zradu, že spojenci v EÚ a NATO ich dostatočne v iránskej vojne nepodporili. Ako Rubio odpovedal?
„Bolo to veľké sklamanie. Jedným z dôvodov, prečo je NATO pre Spojené štáty prospešné, je to, že nám dáva právo na umiestnenie základní pre nepredvídané situácie. Umožňuje nám rozmiestniť jednotky, lietadlá a zbrane v častiach sveta, kde by sme za normálnych okolností základne nemali, a to zahŕňa aj veľkú časť Európy. A vidieť to v čase núdze – Spojené štáty identifikovali vážne riziko pre našu národnú bezpečnosť a naše národné záujmy a my sme museli vykonať túto operáciu. No máme krajiny ako Španielsko, člena NATO, ktorého sme sa zaviazali brániť, ktoré nám odopierajú využívanie svojho vzdušného priestoru a chvália sa tým, že nám zakazujú využívanie našich základní. A sú aj iné štáty, ktoré to urobili rovnako,“ uviedol Rubio.
Minister tvrdí, že toto všetko ešte bude potrebné analyzovať. „V konečnom dôsledku je to veľmi jednoduché. NATO je aliancia a to znamená, že si musíme byť vzájomne prospešní. Nemôže to byť jednosmerná ulica. Dúfajme, že to dokážeme napraviť. Budeme mať čas sa tým zaoberať neskôr. Momentálne sa sústreďujeme na prebiehajúcu operáciu,“ skonštatoval Rubio.
Kľúčová otázka
Generálny tajomník NATO Mark Rutte minulý týždeň pri prezentácii svojej výročnej správy povedal, že aliancia je dnes silnejšia ako kedykoľvek predtým. Na druhej strane pravidelne znejú hlasy, ktoré tvrdia, že sa NATO stáva „zombie“ organizáciou a že nikto nevie, či by prezident Trump skutočne pomohol európskym spojencom, ak by čelili ruskému útoku.
„Áno, to je kľúčová otázka. Rozprávame sa, keď som v Rumunsku. Zúčastnil som sa seminára s partnermi z Ukrajiny a ôsmich krajín NATO. Cítim, ako sa oslabila dôvera zo strany našich spojencov, že by USA dodržali svoje záväzky podľa článku 5 o kolektívnej obrane. Úprimne povedané, stalo sa to vinou niektorých vyjadrení a činov súčasnej americkej vlády. Trump stále hovorí, že NATO neurobilo nič, aby nám pomohlo v Iráne. Musíme to však dať do kontextu,“ povedal pre Pravdu Robert Hamilton, plukovník americkej armády vo výslužbe a šéf think-tanku Delphi Global Research Center.
Platí, že Spojené štáty a Izrael sa rozhodli zaútočiť na Irán bez informovania spojencov a podľa mnohých kritikov aj bez jasne definovaných strategických cieľov.
„Okrem toho v roku predtým, než USA začali vojnu s Iránom, Trump uvalil clá na všetkých našich spojencov v NATO a opakovane sa vyhrážal inváziou do Grónska. A mimochodom, nemyslím si, že táto diskusia sa skončila – on sa k tomu v určitom momente vráti. Ďalej nazval Kanadu 51. štátom USA a jej premiérov označil za guvernérov. Kritizoval a ponižoval Britániu a jej premiéra Keira Starmera. A potom zrazu Spojené štáty potrebujú pomoc NATO. Aliancia však nie je až taká nadšená, že by mala asistovať vo vojne, ktorú nezačala a ktorej nie je súčasťou. USA nepožadovali aktiváciu článku 5, pretože NATO by to nepodporilo.
Spojené štáty nečelili útoku. Naopak, dá sa povedať, že boje začali. Teraz môžete namietať, že táto vojna je spravodlivá a boli na ňu dobré dôvody. Iránsky režim zabil desaťtisíce vlastných ľudí. Má program dronov, balistických rakiet, podporuje terorizmus a obohacoval urán. Takže je to odporný, ohavný režim. Napriek tomu si myslím, že mnohí partneri USA a spojenci v NATO veria, že to bola vojna, pre ktorú sa rozhodla iba Amerika, a preto nemajú povinnosť ju podporovať,“ vysvetlil Hamilton, ktorý počas vojenskej kariéry slúžil v Saudskej Arábii, Iraku, Kuvajte, Katare, Nemecku, Bielorusku, Gruzínsku, Afganistane a Pakistane.
Takto to nefunguje
Hoci teda aliancia v skutočnosti nemá s konfliktom v Iráne nič spoločné, Trump tvrdí, že boje sú akousi skúškou pre spojencov.
„Robil som test. Povedal som: rád by som vás pozval. Prineste si svoje lode. Môžete sa plaviť cez krásny Hormuzský prieliv a chrániť ľudí, na ktorých strieľajú. Neurobili to. A to sú maličkosti. Rozumiete, čo hovorím?“ vyhlásil Trump.
„Pán prezident, prepáčte, ale NATO takto nefunguje,“ reagoval na šéfa Bieleho domu bývalý americký veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii Ivo Daalder. „Irán by mohol byť vnímaný ako hrozba pre bezpečnosť NATO. Žiadny člen však nepožiadal o konzultácie podľa článku 4. V skutočnosti sa vojna začala bez diskusií alebo dokonca varovania. Dvaja ministri obrany aliancie boli vtedy v Dubaji bez toho, aby vedeli, čo sa deje.
Toto nebola žiadna skúška pre NATO. Bolo to jednostranné rozhodnutie začať vojnu. Spojenci však otvorili svoj vzdušný priestor a základne, aby pomohli Američanom pri bombardovacej kampani, bez ktorej by táto vojna nebola možná. Keď príde čas na vyčistenie Hormuzského prielivu a sprevádzanie obchodných lodí, mnohí naši partneri nasadia kapacity, ktoré USA už nemajú. To robia spojenci. O to v NATO ide,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky Daalder odkaz Trumpovi. Exveľvyslanec ho zakončil vetou: Ďakujem za vašu pozornosť venovanú tejto záležitosti. To sú slová, ktoré americký prezident zvyčajne pridáva k vyjadreniam na sociálnych sieťach.
Hamilton Trumpovi tiež pripomenul, že Amerika potrebuje spojencov. „V Rumunsku je významný počet amerických síl na leteckej základni Mihaila Kogălniceanu. Vlani v októbri, bez konzultácie s Bukurešťou, tam USA zmenšili svoj kontingent o približne 50 percent. No teraz sme požiadali Rumunov, aby hostili deväť tankovacích lietadiel a 500 vojakov. Rumuni, ktorí sú dobrými partnermi v NATO, súhlasili.
Ale povedzme si to jasne – toto ukazuje, prečo sú spojenci dôležití. USA síce majú najmocnejšiu a najschopnejšiu armádu na svete, ale stále nedokážu robiť veci bez podpory alebo aspoň tichého súhlasu partnerov. Nemyslím si, že by Iránci boli takí šialení, aby strieľali na Rumunsko, ale napriek tomu je to dôkaz, že naši spojenci v NATO sú ochotní podstúpiť riziko v mene aliancie a v mene USA, aj keď nejde o situáciu podľa článku 5, a to aj vtedy, keď sa k nim, úprimne povedané, správame zle,“ ozrejmil Hamilton.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi | 105
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.