Hrozí v Iráne použitie atómoviek? A podržia Francúzi jadrový dáždnik nad Európou?
Existovali obavy, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť taktickú jadrovú zbraň. Podarilo sa od toho šéfa Kremľa Vladimira Putina úspešne odstrašiť? Pre Pravdu odpovedal Michal Onderčo, profesor medzinárodných vzťahov na Erazmovej univerzite v Rotterdame. Odborníkovi práve vyšla kniha Europe's Nuclear Umbrella (Európsky jadrový dáždnik).
Francúzska stíhačka Rafale B, ktorá je schopná niesť jadrové zbrane.
Americký prezident Donald Trump o iránskom jadrovom programe povedal toto: Ak by sme nezaútočili, do dvoch týždňov by mali jadrovú zbraň. Odráža to nejakým spôsobom realitu, alebo je to úplne vymyslené tvrdenie?
Posledných 15 rokov bol Teherán mesiac od získania jadrovej zbrane. Irán je príkladom toho, čo akademici nazývajú štátom na prahu jadrovej kapacity (nuclear threshold state). Je to krajina, ktorá má technickú kapacitu a materiál potrebný na zostrojenie základného atómového zariadenia, ale v skutočnosti nezačala reálnu výrobu jadrových zbraní. Vieme, že po útokoch v júni 2025 Irán vykonal určité práce na vývoji hlavíc a výbušnín. Ale ako som povedal, Irán je v podstate v rovnakej fáze už posledných 15 rokov. Z toho, čo vieme z otvorených zdrojov, Teherán tento proces nezrýchlil a nedošlo k žiadnemu zásadnému posunu. Stalo sa však to, že do júna 2025 Irán do určitej miery zväčšoval zásoby obohateného uránu. A toto je potrebné jasne povedať. Na svete okrem Iránu neexistuje žiadna krajina bez programu jadrových zbraní, ktorá by mala toľko obohateného uránu. Neexistoval žiadny dobrý dôvod, aby ho Teherán mal tak veľa. Ale z toho, čo vieme z otvorených zdrojov, veľkú časť týchto zásob vlaňajšie útoky v podstate pochovali. Buď k nim boli zničené prístupové cesty, alebo boli zbombardované. Bolo teda veľmi ťažké vidieť v Iráne hrozbu, ktorá by nejakým spôsobom narastala.
Video
Svet sa rozpráva o atómovkách. Čo je jadrová triáda USA?
USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety.
Zdroj:
Pentagón
Takže to, čo povedal Trump, bolo minimálne sčasti vymyslené.
V rámci Republikánskej strany dlhodobo existuje argument, a Trump od neho asi tiež nemá ďaleko, že Irán má záujem o získanie jadrových zbraní. Viaceré americké spravodajské služby, ale aj medzinárodné organizácie a experti však v minulosti uviedli, že Teherán nikdy neurobil explicitné rozhodnutie, že vyprodukuje jadrovú zbraň. V tomto zmysle nebolo tvrdenie prezidenta Trumpa, že Irán by ju mohol získať, úplne nepravdivé. No ani po júni 2025 sme nemali dôkaz, že by sa Teherán skutočne rozhodol, že jadrovú zbraň chce.
Viete si predstaviť scenár, že by sa vojna v Iráne zmenila na atómový konflikt? USA a Izrael, samozrejme, jadrové zbrane majú a Teherán disponuje jadrovým materiálom. Mohlo by dôjsť k nejakej katastrofe?
Je to veľmi nepravdepodobný scenár. Na sociálnych sieťach sa objavili úvahy, že ak by sa vojna naťahovala a USA aj Izraelu by začali dochádzať protiraketové strely pre ich obranu, mohli by sa pokúsiť vynútiť si jej rýchly koniec. Niektorí ľudia naznačujú, že by to bolo možné tak, že by použili taktické jadrové zbrane. Hoci je to technicky možné, považujem to za extrémne nepravdepodobné. Vidíme totiž, že USA sú momentálne veľmi úspešné v tom, ako prenikajú iránskou protivzdušnou obranou a ako ju likvidujú. Ak by Spojené štáty chceli zvýšiť intenzitu bombardovania, majú na to aj iné prostriedky než jadrové zbrane. Z praktického hľadiska nemajú žiadny dôvod použiť atómovky.
Ešte jeden „fact-check“ ohľadom Trumpa. Vo svojom februárovom prejave o stave únie tvrdil, že ukončil osem vojen. Naznačil, že bez neho by sa Pakistan a India dostali do jadrovej vojny. Boli tieto krajiny vlani skutočne na pokraji atómového konfliktu?
Samozrejme, v prípade Indie a Pakistanu sa o každej pohraničnej potýčke, ktorá presiahne určitú úroveň, často hovorí ako o stave na pokraji jadrovej vojny. Musíme si uvedomiť, že tieto krajiny sú vo veľmi neobvyklej situácii, keďže sú to susedia. Časy letov rakiet medzi nimi sú mimoriadne krátke, takže riziká sú veľmi vysoké. Napriek tomu neviem o situácii, že by sa India a Pakistan skutočne dostali na pokraj jadrovej vojny. To však neznamená, že prezident Trump nemá prístup k utajovaným informáciám, o ktorých verejnosť, samozrejme, nevie.
Ako vo všeobecnosti funguje jadrové odstrašovanie?
Teória jadrového odstrašovania pracuje s dvoma prvkami, ktoré sú nevyhnutné na to, aby tento koncept takpovediac fungoval. Je to kapacita vykonať jadrový úder – čo zahŕňa počty, ale aj zloženie arzenálu. A na druhej strane je to ochota ich skutočne použiť. Môžete mať ochotu, ale ak nemáte kapacity, váš postoj nie je dôveryhodný. Ak máte kapacity, ale nie ste ochotní ich použiť, takisto nie ste dôveryhodní. Zloženie arzenálu často priamo ovplyvňuje prvok dôveryhodnosti. Ide o to, či vašej hrozbe druhá strana verí. Je to veľmi vysoko nastavená latka, pretože akékoľvek použitie jadrovej zbrane pravdepodobne vyvolá reakciu, ktorá bude extrémne ničivá. Otázka pre vás nakoniec bude, či ste ochotní po použití jadrovej zbrane zniesť reakciu, ktorá môže prísť.
Na jeseň 2022 existovali obavy, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť taktickú jadrovú zbraň. Dá sa povedať, že Vladimira Putina sa vtedy podarilo úspešne odstrašiť?
Ako možno viete, Anna Clara Arndtová, Liviu Horovitz a ja sme o tom napísali prácu, v ktorej sme argumentovali, že išlo o epizódu, keď Rusko reálne hrozilo použitím atómoviek a pokúsilo sa o jadrový nátlak. Moskvu odstrašila kombinácia troch prvkov. Prvým bolo, že Rusko precenilo vplyv svojej jadrovej hrozby. Po druhé podcenilo záujmy, ktoré majú na Ukrajine Európa a USA. Tretím prvkom bolo, že Rusi nepochopili postoj globálneho juhu. Čo sa týka záujmov USA a EÚ, dnes už z verejne dostupných informácií vieme, že sa z vysokej úrovne Rusom súkromne aj verejne komunikovalo, aby im bolo jasné, že ak sa rozhodnú použiť jadrovú zbraň na bojisku, bude to mať pre nich veľmi zlé následky. Zároveň vieme, že viaceré krajiny globálneho juhu vrátane Indie a Číny dali ruskému vedeniu jasne najavo, že by neschválili použitie jadrových zbraní. Rusko tento rámec nepochopilo. Vytiahlo jadrové hrozby a môže to skúsiť znova, hoci netvrdím, že je to stratégia, ktorá sa mu môže vyplatiť.
Vaša nová kniha má názov Europe's Nuclear Umbrella (Európsky jadrový dáždnik). Kto drží tento dáždnik? Američania? A chce ho Trumpova vláda nad Európou držať aj naďalej?
Jadrový dáždnik nad Európou je momentálne americký, ale držia ho spojenci. Samotné zbrane sú, samozrejme, zo Spojených štátov, ale partneri USA v Európe prispievajú k odstrašujúcej misii NATO. Poskytujú lietadlá, ktoré môžu niesť konvenčné aj atómové zbrane, nacvičujú konvenčnú podporu pre jadrové operácie, sú súčasťou skupiny NATO pre jadrové plánovanie a tak ďalej. Je to teda americký dáždnik, ale drží ho Severoatlantická aliancia. To ho robí odolným, pretože to nie je len sieť bilaterálnych dohôd, ale politika celého NATO. Preto je pre jednotlivé štáty aj zložité spod neho odísť, lebo čelia spoločenskému tlaku a očakáva sa, že budú spolupracovať.
Bude teda chcieť Trumpova vláda tento dáždnik držať aj naďalej? Jasne deklarovala, že očakáva, že Európa prevezme väčšiu zodpovednosť v konvenčnom odstrašení. Zároveň – a to je dôležité zdôrazniť – Trump, minister obrany Pete Hegseth a ďalší americkí predstavitelia opakovane uviedli, že USA neoslabujú jadrové odstrašovanie v Európe. Spojené štáty presúvajú svoju pozornosť na Indo-Pacifik a obranu západnej hemisféry, čo sme videli už počas prvej Trumpovej vlády aj za prezidenta Joea Bidena. Nejdú však okamžite stiahnuť všetky jednotky alebo zbrane z Európy. Američania si uvedomujú, že keby to urobili alebo by spochybnili jadrový dáždnik, niektorých Európanov by to priviedlo k úvahám o vlastných atómových zbraniach, a o to USA nemajú záujem.
Francúzsko však už je jednou z dvoch jadrových mocností v Európe a na rozdiel od Británie prevádzkuje systém atómových zbraní, ktorý je úplne nezávislý od USA. Prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyhlásil, že vzhľadom na kombináciu hrozieb je potrebné posilniť jadrové odstrašovanie. Mohol by francúzsky jadrový dáždnik v Európe aspoň do istej miery nahradiť americký? Prípadne by sa dali skombinovať?
Bol som členom expertnej skupiny, ktorá vydala správu Mind the Deterrence Gap (Pozor na medzeru v odstrašovaní), kde sme skúmali päť možných scenárov pre jadrové odstrašovanie v Európe. Jedným z nich je posilnenie úlohy Francúzska a Británie. Paríž má dlhodobú ambíciu hrať vedúcu úlohu v európskej bezpečnosti a Macron opakovane hovoril o európskom rozmere francúzskeho atómového arzenálu. Najväčšou výzvou je však jeho štruktúra. Aby bol Macronov prístup dôveryhodný pre spojencov – napríklad vo Varšave alebo vo Vilniuse – musel by francúzsky arzenál ponúknuť viac stupňov na eskalačnom rebríku. Pre Paríž by to znamenalo vývoj určitého druhu taktickej jadrovej zbrane. Francúzska stratégia bola doteraz postavená na myšlienke, že jadrové zbrane sú posledným prostriedkom, ktorý má spôsobiť protivníkovi zničujúce škody. Ale ak sedíte vo Varšave, pýtate sa: Bolo by Francúzsko pre nás skutočne ochotné spôsobiť koniec sveta? Odpoveď nemusí byť nevyhnutne áno. Francúzsko preto musí dôveryhodne dokázať, že dokáže odstrašiť útoky na spojencov.
Myslíte si, že to Francúzsko urobí?
Vyžaduje si to obrovské finančné investície, technologické zmeny a strategické úpravy. Aj keď to Paríž myslí vážne, pravdepodobne ešte nie je pripravený prejsť celú túto cestu. Francúzski predstavitelia si čoraz viac uvedomujú, že musia urobiť viac pre upokojenie spojencov, ale čoskoro môžu zistiť, že im nedokážu alebo nechcú poskytnúť jadrový dáždnik amerického štýlu.
Mali by Európania povzbudzovať Francúzsko, aby urobilo viac?
Pre väčšinu spojencov nie je francúzsky dáždnik náhradou za americký. Mohol by však fungovať ako dodatočná poistka. Macron hovorí o spoločných cvičeniach či účasti partnerov na francúzskych jadrových manévroch, čo by bola novinka. Keby Paríž na území spojencov rozmiestnil podporné prvky svojho jadrového arzenálu, čiže to nemusia byť samotné zbrane, bol by to dobrý krok k zvýšeniu jeho dôveryhodnosti.
Čisto teoreticky, ak by Francúzsko urobilo všetko, čo ste spomenuli, vrátane financovania a rozvoja technológií, ako by reagovali Američania? Videli by to ako prínos alebo ako konkurenciu?
Predstavitelia USA sa vyjadrili jasne, že nechcú žiadne ďalšie šírenie jadrových zbraní medzi spojencami. Aj ľudia z Bidenovej vlády sa kriticky vyjadrovali na adresu nedostatkov francúzskeho atómového programu. Ich pohľad je stále taký, že Paríž nebude schopný naplniť svoje plány alebo ich vedieť zaplatiť. Ak by sa to však predsa stalo a spojenci by sa nepokúšali vymeniť USA za Francúzsko, Amerika by pravdepodobne nebola zásadne proti.
Aké zložité je zostrojiť jadrovú bombu? Dokázala by to väčšina európskych krajín, ak by chceli? Napríklad aj Slovensko?
Nemyslím si, že by to Slovensko dokázalo… Teda, sú tu dva aspekty. Po prvé, technológia je známa, vieme, ako funguje. Po druhé, vývoj arzenálu si vyžaduje enormné zdroje, expertízu a odhodlanie. Ale ako hovorím študentom, ak to dokázala Severná Kórea, zvládli by to aj najbohatšie a technologicky najvyspelejšie krajiny sveta. Európske štáty sú niekde inde v porovnaní s KĽDR. Mohli by to urobiť, ak by naozaj chceli. Myslím si však, že momentálne nechcú. Finančné náklady a politické výzvy s tým spojené by boli také veľké, že by sa touto cestou nevydali. Existuje však niekoľko kandidátov, o ktorých by som si to takpovediac v najdivokejších snoch vedel predstaviť. Ale nepredpokladám, že by sa do toho pustilo Slovensko.
Povedzte mi niečo o vašich najdivokejších snoch.
Objavujú sa úvahy o nemeckej jadrovej bombe. Bolo by to v úplnom rozpore so strategickou kultúrou krajiny a bolo by to veľmi komplikované, ale neznamená to, že by to Berlín nevedel spraviť. Určite by to neprivítali superveľmoci, USA ani Rusko. A v správe Mind the Deterrence Gap uvádzame, že by to sprevádzalo toľko negatív, že to nepovažujeme za správnu cestu. Občas sa ozvú experti v Poľsku, ktorí naznačujú, že ich krajina by mala uvažovať o vlastnom jadrovom programe na odstrašenie nepriateľov. Ale tiež platí, že by to bolo extrémne nákladné a náročné. Nie je to nemožné, ale skutočne je to z kategórie divokých snov.
Video
Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu
Teruko Jahataová ako osemročná prežila v Hirošime výbuch americkej atómovej bomby. Čo odkazuje ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého režim sa od invázie na Ukrajinu atómovkami vyhráža? Archívne video z rokku 2023
Zdroj:
Pravda
Ale čo ak bude Rusko na Ukrajine úspešné? Potom si viem predstaviť, že Poľsko možno nespustí vlastný jadrový program, ale určite povie Američanom, aby mu niečo dodali.
Áno, ale to by spadalo pod náš prvý scenár v správe Mind the Deterrence Gap. Teda ešte väčšie zameranie sa na americké jadrové odstrašovanie. Mohlo by to znamenať záujem viacerých európskych krajín pripojiť sa k NATO Nuclear Sharing (zdieľanie atómových zbraní v rámci aliancie). Buď rozmiestnením amerických zbraní v nových krajinách, o čom sa momentálne nediskutuje, alebo certifikáciou lietadiel pre jadrové misie, ale bez reálneho nasadenia atómových bômb. Mimochodom, je to najpriamočiarejší spôsob, ako z bezpečnostného hľadiska pripútať USA späť k Európe.
Udržiavajú jadrové zbrane mier a ľudstvo ich potrebuje, alebo sú nástrojom apokalypsy a mali by sme sa ich zbaviť?
Ak by ste stavali nový systém svetovej bezpečnosti na zelenej lúke, nevybudovali by sme ho okolo jadrových zbraní. Ale keď ich už máme, je našou zodpovednosťou manažovať ich tak, aby sme zabránili katastrofe. Niet pochýb o tom, že ich použitie by bolo absolútne zničujúce. Na tom sa v podstate všetci zhodneme. Musíme sa zamerať na odzbrojovanie, kontrolu zbrojenia a aj ďalšie kroky, ktoré znížia šancu na použitie jadrových zbraní. Na druhej strane poviem, že nie som nadšený z toho, čo sa dnes vo svete deje, ale radikálne návrhy na okamžité jednostranné odzbrojenie momentálne nepovažujem za správnu cestu vpred.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.