Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Noc dlhých nožov medzi komunistami v Pekingu? Najvyšší čínsky generál vraj odovzdal jadrové tajomstvá USA
Najprv to bola nečakaná správa, že najvyššie postavený čínsky generál Čang Jou-sia je podozrivý z korupcie. No to, čo vyzeralo ako ďalšie kolo čistiek medzi elitami komunistického režimu, sa možno zmení na špionážnu aféru.
Čínsky komunistický líder Si Ťin-pching.
Viaceré obvinenia
Ešte šokujúcejšie totiž je, že Čang je údajne obvinený z toho, že odovzdával informácie o čínskom jadrovom programe Američanom. S odvolaním sa na svoje zdroje to tvrdí denník Wall Street Journal. Čang bol prvým podpredsedom Ústrednej vojenskej komisie, čo je najvyšší orgán čínskych ozbrojených síl. Na jeho čele stojí líder komunistickej strany a prezident krajiny Si Ťin-pching.
Video
Taiwan obliehali čínske lode, cvičili aj s ostrými
Zdroj:
Reuters
Ako pripomenul magazín Economist, Čang bol jedným z mála čínskych generálov s reálnymi bojovými skúsenosťami z vojny proti Vietnamu v roku 1979. Vo všeobecnosti ho pokladali za človeka blízkeho Si Ťin-pchingovi, hoci niektorí experti to spochybňujú.
„Toto je určite ekvivalent nacistickej noci dlhých nožov v štýle Komunistickej strany Číny. Skutočný zločin Čanga. Po zničení siete Che Wej-tunga (tento generál bol do októbra 2025 tiež členom Ústredného vojenského výboru, pozn. red.) sa stal všemocným v armáde. Silní vojenskí vodcovia majú za sebou históriu vzdoru voči civilným lídrom v Číne. Si Ťin-pching chce svoje štvrté funkčné obdobie a nič mu nebude stáť v ceste,“ skomentoval na sociálnej sieti LinkedIn vývoj Dennis Wilder, ktorý mal v rokoch 2004 až 2005 v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu na starosti Čínu
V každom prípade platí, že na Čanga teraz plnou silou dopadlo kladivo komunistického aparátu. Podľa Wall Street Journal nečelí len obvineniu z korupcie. Vyšetrujú ho vraj aj preto, že údajne vytváral politické kliky, čo je fráza opisujúca snahy o vybudovanie sietí vplyvu, ktoré podkopávajú jednotu strany. A asi ešte horšia je pre Čanga už spomenuté tvrdenie, že údajne Američanom poskytoval informácie o fungovaní čínskeho jadrového programu.
„Je to veľká vec. Stále však nevieme, či toto obvinenie nevzniesli najmä preto, aby si uľahčili zosadenie veľmi vysokopostaveného generála. Obvinenia z korupcie dávajú zmysel – v podstate, kto z tých, ktorí majú v Číne moc, nie je skorumpovaný? Ale aká by bola motivácia Čanga informovať USA o jadrových tajomstvách? Musíme si počkať na viac správ o celom prípade,“ povedala pre Pravdu Victoria Huiová, odborníčka na americko-čínske vzťahy z Notredamskej univerzity v Indiane.
„Niektoré dôkazy proti Čangovi sú spojené s Kun Ťünom, bývalým generálnym riaditeľom Čínskej národnej jadrovej korporácie, štátnej spoločnosti, ktorá dohliada na všetky aspekty čínskych civilných a vojenských jadrových programov,“ napísal Wall Street Journal. Samotného Ťüna vyšetrujú pre podozrenie zo závažného porušenia straníckej disciplíny a štátnych zákonov.
Zásadný zlom?
Ani holandský expert na Čínu Sense Hofstede nevylučuje, že obvinenie Čanga z dodávania informácií Američanom je skôr snahou o zdôvodnenie jeho odvolania než odrazom reality.
„Platí však, že ide o šokujúce správy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí. Je veľmi zložité preniknúť do elitnej čínskej politiky, najmä keď sa to týka armády. No boli sme svedkami dlhého obdobia čistiek, ktoré sa odborníci stále snažia úplne pochopiť. Nie je to len Čangov prípad. Podľa môjho vlastného rýchleho prehľadu sú mnohé z najvyšších postov v čínskej armáde prázdne alebo obsadené dôstojníkmi, ktorých už nejaký čas nikto nevidel. V modernej dobe je to bezprecedentné,“ pripomenul Hofstede. Okrem Čanga vyšetrujú aj šéfa štábu Spoločného výboru Ústrednej vojenskej komisie, generála Lioua Čen-lia.
„Naozaj sa nedá povedať, či sú tieto obvinenia skutočné, alebo ide o dodatočné ospravedlnenie niečoho iného. Čínska armáda dlho fungovala ako štát v štáte a pre komunistickú stranu bolo relatívne ťažké presadzovať v nej svoju kontrolu. Tento druh čistiek sa preto dá interpretovať ako snaha Si Ťin-pchinga ešte viac posilniť svoju moc, ak vnímal konanie vojenských predstaviteľov ako nelojálne. Jednou z diskutovaných teórií je aj to, že títo dvaja generáli nepodávali dobré výkony a nesplnili deklarované očakávania Si Ťin-pchinga týkajúce sa pripravenosti armády. Dávalo by to zmysel vzhľadom na to, že obaja boli zapojení do operačných záležitostí, a preto by sa ich pád mohol považovať skôr za nelojálnosť alebo neschopnosť než za klasický prípad korupcie na vysokých miestach,“ uviedol pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Stephen Noakes z Aucklandskej univerzity.
„Má to krátkodobé dôsledky pre bojovú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska by to však mohla byť súčasť snahy Si Ťin-pchinga dostať čínsku armádu ešte viac pod svoju kontrolu a profesionalizovať jej vedenie. To by postupne mohlo posilniť bojovú pripravenosť ozbrojených síl. Mladší dôstojníci sú pravdepodobne nacionalistickejší a viac veria v schopnosti Číny. Vyzerá to ako zásadný zlom, no je zložité predpovedať, čo to všetko prinesie,“ skonštatoval Hofstede.
Video
Taiwanci nepanikária, vojakov však majú menej ako Čína
Novým taiwanským prezidentom sa stal 20. mája 2024 Laj Čching-te, komunistický režim v Pekingu na to reagoval vojenskými manévrami.
Zdroj:
TV Pravda
Problém čistiek
„Čistky v podstate zredukovali Ústrednú vojenskú komisiu na Si Ťin-pchinga a jedného funkčného vysokého armádneho predstaviteľa. Ide o mimoriadne okresanie velenia na samotnom vrchole čínskej armády. Si Ťin-pching si tým očividne chce posilniť kontrolu a disciplínu v ozbrojených silách. Okamžitý efekt však bude skôr taký, že to oslabí pripravenosť a efektivitu velenia armády. To je však pre Peking problém vzhľadom na to, že primárnym cieľom Si Ťin-pchinga je ovládnuť Taiwan,“ vysvetlila Huiová.
Dlhodobo sa hovorí o tom, že snahou komunistického režimu je byť do roku 2027 pripravený na úspešnú vojenskú inváziu na Taiwan. Čína demokratický štát považuje za svoje územie, pravidelne ho zastrašuje námornými a leteckými cvičeniami a Si Ťin-pching nevylučuje, že proti Tchaj-peju použije silu.
„Čistky jednoznačne poškodili operačnú kapacitu čínskej armády. Chaos a faktické odstavenie profesionálneho velenia v blízkej budúcnosti výrazne znížili šancu na rozsiahly zásah proti Taiwanu. To však neznamená, že čínska armáda sa nemôže pustiť do veľmi obmedzenej operácie s cieľom odradiť zahraničných aktérov, ktorí sa snažia otestovať slabosť Pekingu. Môže za tým stáť snaha vytvoriť dojem, že počas obdobia veľkých vnútorných turbulencií je potrebné podporovať Si Ťin-pchinga,“ napísal v komentári pre magazín Diplomat Zi Yang, expert na čínsku armádu z Nanyanskej technologickej univerzity v Singapure.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.