Vedec z Košíc okúsil pri výskume drsné podmienky Antarktídy. Silný vietor ženie teploty prudko nadol
Na zaľadnený kontinent sa hocikto nedostane. Väčšinou len polárnici, či vedci. Patrí medzi nich aj Košičan, ktorý sa tam vypravil len nedávno. Zavial ho tam výskum.
V nehostinných podmienkach Antarktídy je výskum náročný, vedcov však málo prebádaný kontinent láka. Michal Goga je členom českej expedície.
Video
mReportér: Polárna žiara na Islande
Polárna žiara na Islande.
Zdroj:
mReportér
Jaro Karak
Slovenská veda má svoje ďalšie zastúpenie v elitnom medzinárodnom výskume. Členom vedeckej expedície Antarktída 2026 je doc. RNDr. Michal Goga, PhD., vedec reprezentujúci Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, jej Technologický a inovačný park (TIP-UPJŠ) a mesto Košice. Cieľom expedície je systematický monitoring klimatických zmien na najchladnejšom kontinente našej planéty.
Osemnásťčlenná vedecká výprava, zastúpená nielen vedcami a vedkyňami, ale aj technickými pracovníkmi, pod krídlami Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) pokračuje v systematickom monitoringu klimatických zmien, stavu ľadovcov či permafrostu, ako aj vo výskume nižších rastlín.
Neoddeliteľnou súčasťou misie sú technické úlohy v rámci projektu Telegrafia – Warning Systems, predovšetkým kontrola, údržba a zabezpečenie chodu Českej vedeckej stanice Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa. Ide o jednu z najrýchlejšie sa meniacich oblastí Antarktídy.
Blízko Antarktického polostrova prebieha intenzívne otepľovanie, roztápanie ľadovcov a premeny ekosystému. Táto oblasť preto predstavuje ideálne podmienky na terénny výskum v oblastiach klimatických zmien, ekológie, glaciológie a geológie. Vo výskumnom tíme majú zastúpenie klimatológovia, glaciológovia, biológovia rastlín, mikrobiológovia, geológovia aj ekológovia.
Nehostinné podmienky
Česko-slovenská expedícia odštartovala svoju cestu ešte 16. januára 2026 z Brna a po absolvovaní trasy cez Viedeň, Madrid, Santiago de Chile a patagónske Punta Arenas čelila prvej veľkej skúške. Nepriaznivé podmienky v Južnom oceáne znemožnili okamžitý presun do cieľovej stanice.
Tím vedcov a vedkýň musel stráviť takmer dva týždne na Ostrove kráľa Juraja, kde sa ich prechodným domovom stala čílska základňa Presidente Eduardo Frei Montalva. „Doleteli sme šťastlivo v noci do Punta Arenas. Let bol extrémne náročný. Následne naša cesta pokračovala na Ostrov kráľa Juraja. Na základňu na Ostrove Jamesa Rossa sa zatiaľ nevieme dostať kvôli ľadovým podmienkam – more a miesto na vylodenie sú ešte zamrznuté,“ opísal Goga situáciu vo svojej prvej správe z terénu.
Na Ostrove kráľa Juraja sa dynamicky menia poveternostné podmienky, ktoré vytvárajú nehostinné prostredie. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 30 – 50 km/h. Teploty sa pohybujú v rozmedzí –2 až +5 stupňov Celzia. Práve silné nárazy vetra výrazne obmedzovali pohyb tímu v teréne.
„Funguje tu farebný systém – červená znamená prísny zákaz vychádzania, oranžová povoľuje výnimky a zelená znamená povolený pohyb, avšak vždy v minimálne dvoj- až trojčlenných skupinách a s vysielačkou, aby sme ostali v kontakte s domovskou stanicou. Keď nemôžeme vychádzať von, venujeme sa spracovaniu dát, písaniu odborných textov, príprave projektov a štúdiu literatúry,“ priblížil situáciu košický vedec.
V nehostinných podmienkach Antarktídy zohráva kľúčovú úlohu kvalitná výstroj a oblečenie, ktoré ochránia vedcov pred extrémnymi poveternostnými podmienkami, nízkymi teplotami či silným slnečným žiarením. Až po zlepšení logistickej situácie sa vedci 6. februára 2026 úspešne vylodili z čílskeho ľadoborca Almirante Viel na Ostrove Jamesa Rossa.
„Vedúci expedície Mgr. Peter Váczi, PhD., z Masarykovej univerzity v Brne hneď po vylodení rozdelil úlohy, aby sme stanicu Johanna Gregora Mendela čo najskôr uviedli do prevádzky. Na stanici si sami zabezpečujeme prípravu stravy v kuchyni, pranie, pomáhame technikom, robíme údržbu okolo stanice a množstvo ďalších každodenných aktivít. To všetko realizujeme popri samotnom výskume, ktorý má naplánovaný každý jeden z nás. Logistika a plánovanie musia fungovať. Jednota kolektívu a tímová práca vedie k úspechu,“ opísal Goga.
„Mínus päť stupňov v Antarktíde nie je to isté ako mínus päť v Európe. Antarktída nám každým dňom pripomína, aká silná dokáže byť príroda a že my sme len jej hosťami, ktorí musia rešpektovať jej podmienky,“ doplnil.
Antarktída ako živé laboratórium
Vedecké ciele misie sú zamerané na komplexné sledovanie stavu polárnych geo- a ekosystémov. Výskum docenta Michala Gogu je zameraný na antarktické biotopy, konkrétne na štúdium nižších rastlín – machov a lišajníkov. Tieto organizmy sú tzv. pioniermi, pretože osídľujú oblasti Antarktídy ako prvé a okrem iného slúžia ako citlivé indikátory environmentálnych zmien.
„Každý nájdený sporofyt je kľúčovým dôkazom úspešnej reprodukcie rastlín v extrémnom prostredí a poskytuje cenné informácie o ich adaptácii, prežívaní a stabilite lokálnych ekosystémov,“ vysvetľuje podrobnosti svojho výskumu.
Tím tiež monitoruje dynamiku zmien ľadovcov a permafrostu, vývoj odľadnených území, riečne a jazerné systémy a environmentálne procesy v extrémnych polárnych podmienkach. Aj samotná práca vedcov v teréne je limitovaná extrémnym počasím. Silný vietor spôsobuje, že reálna teplota –5 °C je pocitovo vnímaná ako mrazivých –20 °C.
„Hoci nám čerstvý sneh a silný vietor často komplikujú prácu v teréne, vďaka skvelej tímovej spolupráci sa nám podarilo úspešne oživiť stanicu a rozbehnúť plánovaný výskum. Každá nájdená vzorka machu či lišajníka v tomto extrémnom prostredí je pre nás dôležitým kúskom skladačky v pochopení klimatických zmien. Pracujeme tu od rána do večera bez ohľadu na víkendy,“ uviedol v zatiaľ poslednej správe z Antarktídy Michal Goga. V najbližších dňoch členovia expedície plánujú vyraziť do terénu aj na dlhšie vzdialenosti, čo znamená, že niekoľko dní strávia v kempoch mimo stanice.
Docent Goga sa mohol zúčastniť expedície aj vďaka odbornému a inštitucionálnemu zázemiu Technologického a inovačného parku UPJŠ v Košiciach pod vedením jeho riaditeľa RNDr. Andreja Miroššaya, PhD. „Prepojenie základného výskumu s praktickými inováciami v podmienkach, kde priestor na improvizáciu prakticky neexistuje, posúva hranice ľudského poznania. Antarktický výskum je dôkazom, že kvalitná veda sa rodí tam, kde sa stretáva odbornosť, tímová spolupráca a rešpekt k prírode,“ uviedol Miroššay.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.